Zníženie spotreby krmiva u výkrmových prasiat po aplikácii probiotika s Enterococcus faecium
(Pokles spotreby krmiva na jeden kg prírastku o 8,65 %)
Probiotiká vo výžive prasiat
Pozitívny vplyv probiotík na zlepšenie úžitkovosti cicajúcich a odstavených prasiat vo farmových podmienkach bol už preukázaný mnohými autormi. V súčasnosti sú pre tieto kategórie zvierat využívané komerčné probiotické prípravky. Menej prevádzkových pokusov bolo vykonaných s výkrmovými prasatami, ktorým boli pridávané probiotické baktérie do kŕmnych zmesí. Dôvodom je vyššia spotreba probiotík v prípade vyššej hmotnosti zvierat a z toho vyplývajúca vyššia ekonomická náročnosť aplikácie.
Baktérie mliečneho kvasenia (probiotické baktérie) boli od nepamäti využívané humánnou populáciou pre uchovávanie potravy vo forme fermentovaných mliečnych výrobkov a fermentovanej zeleniny. Ich súčasné použitie v živočíšnej výrobe je zamerané na stabilizáciu komenzálnej črevnej mikroflóry a prevenciu a tlmenie infekčných ochorení tráviaceho traktu zvierat. Probiotické baktérie pôsobia na princípe kompetitívnej exklúzie, teda bránia patogénnym baktériam zachytiť sa na sliznici tráviaceho traktu a tak obmedzujú ich množenie. Pomerne malá pozornosť je venovaná probiotikám pri tlmení prejavov klostrídiovej infekcie (Clostridium perfringens typ A) u ošípaných. Hejlíček (1998) pri podávaní probiotika obsahujúceho baktérie Enterococcus faecium M-74 do kŕmnej zmesi prasníc pozoroval po 35 dňovom podávaní zníženie počtov klostrídií v truse o viac než polovicu a po 70 dňoch bol ich počet nižší ako jedna štvrtina oproti počiatočnému stavu. Prasnice sú hlavným zdrojom klostrídií pre prasiatka, u ktorých môžu vzniknúť hnačkové ochorenia vo veku 5 až 15 dní. Z ďalších črevných baktérií, ktorých patogénne účinky sú pozitívne ovplyvniteľné probiotikami možno menovať aj niektoré sérovary Escherichia coli (Hejlíček, 1998).
Náš prevádzkový pokus bol súčasťou väčšieho experimentu zameraného na zistenie produkčnej účinnosti kŕmnych zmesí s rôznou hladinou lyzínu, metionínu a treonínu pri rovnakej koncentrácii dusíkatých látok a metabolizovateľnej energie. Jeho čiastkovým cieľom bolo overenie pozitívneho vplyvu lyofilizovanej probiotickej baktérie Enterococcus faecium NCIMB 11181 (5.109 KTJ.g-1 lyofylizátu) aplikovanej do krmiva na hmotnostné prírastky, spotrebu kŕmnej zmesi a základné hematologické parametre (koncentráciu leukocytov, diferenciálny krvný obraz, koncentráciu celkových imunoglobulínov).
Prevádzkový pokus s výkrmovými prasatami
Kŕmny prevádzkový pokus bol vykonaný so 60 výkrmovými prasatami (landras x BU), odstavenými vo veku 28 dní, s priemernou počiatočnou 22,98 (± 1,5) kg. Z uvedeného počtu zvierat boli vytvorené tri pokusné a tri kontrolné skupiny s rovnakým podielom samčích a samičích jedincov. Na kŕmenie bola použitá sypká kŕmna zmes (KZ) OŠ-06 (Poľnonákup Spiš a.s., Spišské Vlachy), ktorá pozostávala z nasledovných rastlinných komponentov: jačmeň jarný 11 % dusíkatých látok (NL), pšenica ozimná 11 % NL, kukurica 9 % NL, repkové pokrutiny 34 % NL, slnečnicové pokrutiny čiastočne lúpané 33 % NL, hrach siaty 21 % NL. Varianty pokusu a parametre kŕmnych zmesí sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č.1: Varianty pokusu (28. - 140. deň veku) a parametre kŕmnych zmesí
KTJ - kolónie tvoriace jednotky, KZ - kŕmna zmes, KD - kňrmny deň, ME - metabolizovateľná energia, NL - dusíkaté látky
Zvieratá mali nepretržitý prístup ku krmivu a vode. Denne bola zaznamenávaná spotreba krmiva. Hmotnosť jedincov bola zisťovaná individuálnym vážením jedenkrát za 28 dní a na ich základe boli vypočítané hmotnostné prírastky. Na 139 deň pokusu bol vykonaný odber krvi, v nej bola stanovená koncentrácia leukocytov a diferenciálny krvný obraz. V sére bola stanovená celková hladina imunoglobulínov. Pokus bol ukončený po 140 dňoch po dosiahnutí priemernej porážkovej hmotnosti 115,75 (± 5,6) kg.
Výsledky produkčných parametrov u výkrmových ošípaných sú vyjadrené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č.2: Produkčné parametre výkrmových ošípaných
|
KZ - kŕmna zmes, KD - kŕmny deň
U prasiat, ktorým boli do kŕmnej zmesi pridávané probiotické baktérie Enterococcus faecium M74, NCIMB 11181 (75.1010 KTJ.t-1 ) sa zvýšili priemerné denné prírastky o 0,014 (kg.KD-1), poklesla spotreba kŕmnej zmesi na kŕmny deň o 0,133 (kg.KD-1) a na jeden kg prírastku o 0,266 (kg.kg-1). Pozitívny účinok vplyvu kŕmnych zmesí s baktériami Enterococcus faecium M74 na prírastky u prasiat zistili tiež Kumprecht a Zobač (1998). Dosiahli o 5,75 % vyššiu hmotnosť u odstavených prasiat, priemerné denné hmotnostné prírastky boli o 8,5 % vyššie a spotreba kŕmnej zmesi v kg na jeden kg prírastku poklesla o 16,72 %. Touto problematikou sa zaoberali tiež Prokop a kol. (1985). Hladina 15.105 baktérií Enterococcus faecium M74 v jednom grame kŕmnej zmesi pre odstavčatá sa prejavila vo výraznej redukcii E. coli v chyme črevného traktu, zvýšenej aktivite celulázy slepého čreva a zvýšenej stráviteľnosti vlákniny (Prokop a kol., 1985).
Koncentrácia celkových imunoglobulínov, leukocytov a diferenciálny krvný obraz sú vyjadrené v tabuľke č. 3. Došlo k zníženiu zaťaženia organizmu patogénnymi baktériami v tráviacom trakte, čo je dokumentované znížením koncentrácie leukocytov o 3,051 (G.l-1).
Tabuľka č.3: Koncentrácia celkových imunoglobulínov, leukocytov a diferenciálny kŕvny obraz
|
KZ - kŕmna zmes, jt - jednotka turbidity
Záver
Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že aj napriek štatisticky nevýznamným rozdielom medzi skupinami, prídavok probiotickej baktérie Enterococcus faecium M74, NCIMB 11181 do KZ v prevádzkových podmienkach pozitívne ovplyvnil hmotnostné prírastky a spotrebu KZ u výkrmových prasiat. Uplatnenie probiotík vo výžive výkrmových ošípaných má svoje opodstatnenie. Ich zaradením do kŕmnej dávky je možné dosiahnuť rýchlejší rast, zlepšenie konverzie živín, stabilizáciu komenzálnej mikroflóry v tráviacom trakte a tým zníženie výskytu črevných ochorení.
Použitá literatúra:
Hejlíček, K.: Praktické skúsenosti s využitím Lactifermu vo veľkochovoch hydiny a ošípaných. Zborník: 1. Probiotický kongres, Nitra 18.8.1999.
Kumprecht, I., Zobač, P.: Study of the effect of a combined preparation containing Enterococcus faecium M-74 and mannan-oligosaccharides in diets for weanling piglets. Czech J. Anim. Sci., 43, 1998, s.477-481.
Prokop, V., Kumprecht, I., Robošová, E., Zobač, P., Koželuhová, K., Hartmam, M.: Ovplyvnení nutričních, biochemických a dietetických ukazatelu mikrobiální kultúrou. Živoč. Výr., 30, 1985, 5, s.439 - 446.
Vystavené: 5.12.2013
