Vplyv vysokých teplôt na produkčné parametre ošípaných
V súčasnej dobe žijeme v období pôsobenia náhlych klimatických zmien, ktoré vplývajú aj na život hospodárskych zvierat. Globálne otepľovanie spôsobuje veľký problém v poľnohospodárskej výrobe a podieľa sa na tvorbe tepelnej záťaže organizmu hospodárskych zvierat aj rastlín. Klimatické činitele patria medzi najzložitejšie faktory, ktoré sústavne priamo alebo nepriamo pôsobia na živý organizmus. Teplota prostredia núti organizmus neustále držať v pohotovosti adaptačné mechanizmy, aby sa kolísaním vonkajších teplôt nenarušila vnútorná homeostáza organizmu. V letných obdobiach v našom klimatickom pásme dochádza čoraz častejšie a výraznejšie k extrémnemu nárastu teplôt, ktoré sa odrážajú na zdravotnom stave zvierat, reprodukcii, fyziologických procesoch, úžitkovosti a v konečnom dôsledku na ekonomike výroby. Preto je potrebné zamerať pozornosť na vzťahy medzi vysokými teplotami chovateľského prostredia a stresovou odozvou zvierat. Tepelná záťaž je pre všetky hospodárske zvieratá značným problémom, zvlášť pre ošípané, ktoré na rozdiel od ostatných druhov hospodárskych zvierat nemajú potné žľazy. To výrazne ovplyvňuje ich tepelnú toleranciu. Pri vysokých teplotách prostredia dochádza k poklesu produkcie ošípaných a často aj k narušeniu ich zdravotného stavu. Extrémne teploty sa snaží ošípaná v prvej fáze riešiť zmenou správania, tzn. zmenou denného režimu, zvýšeným či zníženým príjmom vody, zmenou pohybových aktivít a preferovaním tzv. termoregulačného správania. Ak to nie je postačujúce, aktivizuje metabolické termoregulačné mechanizmy. Ak teplota prostredia klesne pod zónu termoneutrality, organizmus sa snaží prostredníctvom látkového metabolizmu zvýšiť produkciu tepla a znížiť jeho výdaj. Naopak, pri prekročení termoneutrálnej zóny dochádza k zvýšenému výdaju tepla a k minimalizácii jeho produkcie. V obidvoch prípadoch sa termoregulácia rieši na úkor spotreby krmiva. Pri ošípaných sa požiadavky na teplotu prostredia menia s ich vekom a hmotnosťou. Odolnosť voči extrémnym zmenám teploty prostredia môže byť výrazne ovplyvnená aj skúsenosťou zvierat a stupňom adaptácie, ktorý v ontogenéze dosiahli.
Naša chovateľská aj vedecká verejnosť je veľmi citlivá na problematiku hlavne vysokých teplôt v chovateľskom prostredí ošípaných. V súčasnej dobe sa uvádza pre výkrmové ošípané od 30 do 100 kg hmotnosti optimálna teplota medzi 18 až 22 °C (Nariadenie vlády SR č. 23/2009 Z. z.). Staršia Vyhláška MP SR č. 230/1998, Z.z. uvádzala pre kategóriu 60 až 90 kg ošípaných optimálnu teplotu v rozsahu 10 až 22 °C. Z literatúry vyplýva, že prekročenie hornej kritickej hodnoty má za následok menšiu spotrebu krmiva, čo vedie k pomalšiemu rastu. Všeobecne prevláda názor, že teploty vyššie ako 25ºC spôsobujú u ošípaných stres, ktorý sa negatívne premieta do produkčných, zdravotných aj kvalitatívnych parametrov výroby bravčového mäsa. Kolísanie teploty chovateľského prostredia je možné eliminovať klimatizáciou, čo však zvyšuje nákladovosť výroby.
Na druhej strane je pravda, že ošípané sa chovajú prakticky na celom svete a mnoho krajín má oveľa teplejšie podnebie ako Stredná Európa, pričom nemajú problémy s vyššími teplotami prostredia.
Kolektív pracovníkov Katedry špeciálnej zootechniky Fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa dlhodobo zaoberá problematikou vplyvu vysokých teplôt chovateľského prostredia na etologické a produkčné parametre ošípaných pri produkcii bravčového mäsa.
Cieľom viacročného výskumu bolo analyzovať vplyv vysokých teplôt (30 ºC) na jatočné parametre ošípaných a porovnať tieto výsledky s ošípanými chovanými v štandardných podmienkach. Výskumy sa uskutočnili v Experimentálnom centre hospodárskych zvierat, kde sa nachádzajú chovné priestory, pôrodné boxy pre prasnice s prasiatkami, maštaľ pre výkrmové ošípané a dve klimatické komory s možnosťou modelovania mikroklimatických parametrov ustajnenia. Súčasťou centra je aj bitúnok, laboratórium kvality mäsa a fyziologické laboratórium.
| Obr. 1: Ustajnenie ošípaných v klimatickej komore v podmienkach vysokých teplôt |
| Obr. 2: Napájanie a kŕmenie ošípaných v klimatickej komore |
Postup výskumu
Počas troch rokov sa uskutočnili tri opakované experimenty, ktorých cieľom bolo zhodnotiť vplyv trvalej vysokej teploty na jatočné a výkrmové parametre ošípaných, na správanie zvierat, niektoré fyziologické parametre stresu a na zdravotný stav zvierat. Ošípané plemena BU boli ustajnené v klimatických komorách so stálou teplotou vzduchu (30 – 31 ºC) počas celého obdobia výkrmu od 30 kg do porážkovej hmotnosti 100 kg. Kŕmené boli ad libitne pomocou kŕmnych automatov a napájané ad libitne pomocou kolíkových napájačiek. Na kŕmenie sa použili bežné kŕmne zmesi Oš-3, Oš-4, a Oš-5. Paralelne s pokusnými skupinami boli ošípané ustajnené v kontrolnej skupine vo výkrmni pre 80 ks ošípaných. Zvieratá boli umiestnené po dvojiciach v kotercoch (Obr. 3) o rozmeroch 310 cm x 107 cm. Maštaľ bola počas zimného obdobia vyhrievaná ústredným kúrením (priemerná teplota 20,25 °C). Vo štvrtom experimente bolo cieľom overiť možnosť kompenzácie zvýšených energetických nárokov ošípaných na termoreguláciu v ustajnení s vysokými teplotami na základe energetickej dotácie kŕmnej dávky. Zvieratá boli rozdelené na tri skupiny – prvá skupina bola ustajnená v klimatickej komore I. od 50 do 100 kg živej hmotnosti so štandardným kŕmením, druhá skupina v klimatickej komore dostávala adlibitne kŕmnu zmes energeticky obohatenú kŕmnym tukom so zvýšenou hladinou metabolizovateľnej energie o približne 7,2 % (z 12,52 MJ na 13,42 MJ). Obidve skupiny boli dlhodobo ustajnené v podmienkach 30 ºC. Tretia skupina bola ustajnená v tradičných podmienkach stanice výkrmovosti pri priemernej teplote 20,1 ºC a kŕmená bola ako v skupine prvej, tradičnou kŕmnou dávkou adlibitne.
| Obr. 3: Ustajnenie, kŕmenie a napájanie ošípaných kontrolných skupín v štandardnej výkrmni |
Výsledky výskumu
Pri hodnotení výkrmových ukazovateľov boli porovnávané priemerné denné prírastky (PDP), absolútny rast, spotreba krmiva a metabolizovateľnej energie na kg prírastku. Vo štvrtom experimente, s energetickou dotáciou kŕmnej zmesi pre kompenzáciu vyššej potreby energie na elimináciu tepelnej záťaže, bol vypočítaný aj rozdiel v nákladoch na krmivá v experimentálnej skupine pri štandardnej kŕmnej dávke v štandardných podmienkach výkrmu ošípaných, v skupine s vysokou teplotou ustajnenia pri štandardnej výžive a v skupine s vysokou teplotou prostredia, kŕmenou obohatenou zmesou o 9% metabolizovateľnej energie.
| Graf 1: Priemerné hmotnosti ošípaných (v kg) v experimente 1 |
|
Graf 2: Priemerné hmotnosti ošípaných (v kg) v experimente 2 |
V experimentoch bolo zistené, že ošípané ustajnené pri vysokých teplotách prostredia majú intenzívnejší rast, ako ošípané pri tradičnom výkrme, čo sa prejavilo vo vyšších denných prírastkoch aj v rastovej krivke.
| Graf 3: Priemerné hmotnosti ošípaných (v kg) v experimente 3 |
Priemerný denný prírastok za celý výkrm dosiahli ošípané v klimatickej komore v experimente 1 hodnotu 803,14 g a v tradičnom výkrme v maštali 773,20 g, medzi skupinami nebol zistený štatisticky preukazný rozdiel. V experimente 2 to bolo 842,84 g v komore a v maštali 803,74 g a v treťom experimente to bolo 770,54 g a v maštali 754,46 g.
Z hľadiska spotreby krmív a živín bolo zistené, že ošípané v klimatickej komore (pri vysokej teplote) mali na kg prírastku výrazne vyššiu spotrebu krmiva a metabolizovateľnej energie krmiva na 1 kg prírastku, ako ošípané v štandardných podmienkach. Vyššiu spotrebu krmiva a energie spotrebovali ošípané na adaptáciu na vysoké teploty prostredia. Termoregulačné mechanizmy spôsobujú ošípaným značné výdavky energie.
Na rozdiel od väčšiny literárnych zdrojov vychádza záver, že ošípané pri adlibitnom kŕmení príjmu viac krmív, aby mohli kompenzovať tepelnú záťaž. Popri tom je možné dedukovať, že pri dlhodobo stabilne vysokej teplote sa zvieratá dobre adaptujú a nie sú postihnuté stresovou záťažou a následkami, ako uvádza literatúra :
| Tab 1: Prejavy stresu v extrémnych klimatických podmienkach (Pljaščenko, Sidorov, 1983) |
Žiadne z uvádzaných reakcií ošípaných ustajnených pri vysokej teplote neboli pozorované ani pri jednom experimente.
| Graf 4: Spotreba metabolizovateľnej energie na kg prírastku |
Je zaujímavé, že ošípané ustajnené v podmienkach stabilnej vysokej teploty mali nižšiu spotrebu vody, ako ošípané v klasických ustajňovacích podmienkach. S narastajúcim vekom sa celková spotreba vody zvyšovala v obidvoch skupinách, pričom sa zhodne v obidvoch skupinách s vekom znižoval počet napájaní za deň. V skupine ošípaných v klimatickej komore bola na začiatku výkrmu nameraná spotreba vody 6,57 litrov na jedno zviera a deň a na konci experimentu to bolo18,85 litrov na deň v porovnaní s pokusnou skupinou, kde v 2. týždni bola zaznamenaná hodnota 4,57 litrov a v poslednom týždni bola hodnota 15,0 litrov na kus a deň. Potvrdil sa rozdiel v spotrebe vody a v počte návštev napájačky medzi ošípanými ustajnenými v klimatickej komore a kontrolnou skupinou, pričom sa možno konštatovať, že pri stabilnom klimatickom prostredí je spotreba vody nižšia a ošípané ju prijímajú častejšie, aj to aj napriek tomu, že je v prostredí vysoká teplota.
Boli tiež zistené vysoko významné pozitívne korelačné vzťahy medzi dobou pitia a dĺžkou žrania, čo poukazuje na zvýšenú metabolickú potrebu vody pre trávenie a vstrebávanie suchého krmiva v závislosti s množstvom prijatého krmiva.
| Graf 5 a 6: Spotreba vody počas jednotlivých týždňov výkrmu (v l) experimentu 2 a 3 |
Pri hodnotení jatočných ukazovateľov bolo vo všetkých experimentoch dokázané, že ošípané ustajnené v klimatickej komore dosahovali mierne lepšie hodnoty jatočných ukazovateľov v porovnaní so štandardnými podmienkami. Dosiahli štatisticky preukazne menšiu priemernú hrúbku chrbtovej slaniny, menšiu hmotnosť slaniny zo stehna a menšiu hmotnosť chrbtovej slaniny.
V druhom experimente bol u ošípaných v klimatickej komore zistený aj mierne vyšší podiel cenných mäsitých častí a nižší podiel tučných častí tvoriacich jatočne opracované telo. Plocha MLT bola tiež mierne vyššia.
Tretí experiment potvrdil výrazne lepšie hodnoty dosiahnuté v klimatickej komore v porovnaní so skupinou v štandardných podmienkach, a to ako v % cenných mäsitých častí, tak aj v nižšom podiele tučných častí. Konštatovali sme, že trvalo vysoká teplota chovateľského prostredia pozitívne ovplyvnila hodnoty jatočných parametrov ošípaných.
| Tab. 2: Vyhodnotenie jatočných parametrov ošípaných |
Cieľom experimentu 4 bolo overiť možnosť kompenzácie zvýšených nárokov ošípaných vo výkrme na adaptáciu na tepelnú záťaž energetickou dotáciou kŕmnej dávky prídavkom kŕmneho tuku. Vyhodnotiť jej vplyv na výkrmové ukazovatele ošípaných a náklady na kg prírastku v rastovej fáze od 50 do 100 kg. Ošípané boli rozdelené do troch skupín. Prvá pokusná skupina bola ustajnená v klimatickej komore s konštantnou teplotou 30 ˚C, kŕmená bola tradičnou kŕmnou zmesou OŠ-5. Druhá pokusná skupina bola ustajnená v druhej klimatickej komore s konštantnou teplotou 30 ˚C, pričom do kŕmnej zmesi bol pridávaný tuk. Kontrolná skupina bola ustajnená v štandardných podmienkach v maštali a kŕmená tradičnou kŕmnou zmesou OŠ-5.
V experimente bolo zistené, že priemerný počet kŕmnych dní bol najvyšší v 1. pokusnej skupine v klimatickej komore (bez prídavku tuku) – 52,167 a najnižší v štandardných podmienkach v maštali – 45,50. V skupine s energetickou dotáciou krmiva v podmienkach vysokej teploty prostredia bol počet kŕmnych dní 48,75. Rozdiely neboli štatisticky významné. Najvyššie priemerné denné prírastky dosiahli ošípané v kontrolnej skupine v maštali - 1,118 kg, najnižšie – 1,006 kg ošípané v pokusnej skupine s netukovanou kŕmnou zmesou. Rozdiely neboli štatisticky významné. Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku bola štatisticky významne najvyššia v prvej pokusnej skupine - 3,257 kg a to ako v porovnaní so skupinou s tukovanou kŕmnou zmesou (2,758 kg), tak aj v porovnaní s kontrolnou skupinou (2,627 kg). Zo zistených údajov možno konštatovať, že spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku v skupine ošípaných ustajnených pri vysokej teplote je významne vyššia ako v podmienkach štandardnej teploty, čo je v rozpore so zisteniami viacerých autorov odbornej literatúry. Spotreba energeticky dotovanej zmesi na kg prírastku pri vysokej teplote ustajnenia bola podstatne nižšia ako pri tradičnej zmesi.
| Graf 7: Spotreba krmív na kg prírastku (v kg) v experimente 4 |
Pri porovnaní spotreby ME vidieť, že ošípané ustajnené pri vysokej teplote vzduchu bez prídavku tuku do krmiva, spotrebovali na kg prírastku najviac ME (40,773 MJ), čo bolo štatisticky významne viac (P <0.05), ako ošípané v kontrolnej skupine (32,884 MJ). Vplyv energetickej dotácie krmiva v pokusnej skupine 2 s prídavkom tuku do kŕmnej zmesi sa prejavil v znížení spotreby metabolizovateľnej energie o 3,77 MJ na kg prírastku oproti netukovanej zmesi. To sa výrazne prejavilo aj na spotrebe krmív na kg prírastku.
| Graf 8: Spotreba metabolizovateľnej energie v MJ na kg prírastku v pokuse 4 |
Na grafe 8 sú znázornené náklady na krmivo na kg prírastku, prepočítané na základe aktuálnych cien kŕmnych zmesí (4/2015). Možno konštatovať, že zvýšená potreba krmív na kompenzáciu vysokej teploty viedla k najvyšším nákladom na krmivá na kg prírastku v pokusnej skupine 1 (1,231 EUR). Zvýšenie energetickej hodnoty kŕmnej dávky pomocou kŕmneho tuku viedlo k miernemu zníženiu nákladov na krmivá na kg prírastku (1,185 EUR). To potvrdilo správnosť pracovnej hypotézy o možnosti kompenzácie zvýšených termoregulačných nákladov zvýšením energetickej hodnoty krmiva, ale rozdiely nie sú štatisticky významné. Rozdiel medzi nákladmi na krmivo v maštaľných podmienkach (0,99 3EUR) a v podmienkach vysokej teploty je približne 0,2 Eur na kg prírastku.
| Tab 3: Výkrmové parametre a náklady na krmivo v EUR na kg prírastku v experimente 4 |
Z analýzy jatočných parametrov (Tab. 3) vyplynulo, že z hľadiska hrúbky chrbtovej slaniny, podielu stehna a plochy MLT dosiahli najpriaznivejšie parametre ošípané kontrolnej skupiny. Podiel cenných mäsitých častí (CMČ) mali najvyšší zvieratá pokusnej skupiny 2, kŕmené tukovanou kŕmnou zmesou. Rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné.
| Tab 4: Základné jatočné parametre, experiment 4 |
Závery
Na základe analýzy výsledkov 4 experimentov s chovom ošípaných v podmienkach vysokej teploty prostredia počas výkrmu možno urobiť nasledovné závery:
- Porovnaním hodnoty ochladzovacej veličiny a čísla pohody zvierat je možné konštatovať, že hodnota 13,45 v klimatickej komore predstavovala podstatne vyššiu pohodu zvierat, ako v maštaľnom ustajnení (2,87). Počas experimentov neboli zistené vysoké výkyvy teplôt v komore, ale maštaľná teplota sa prispôsobovala zmenám teplôt vonkajšieho prostredia, čo počas týždňa predstavovalo rozdiel aj 6-8 ºC. Pobyt v prostredí s dlhodobou zvýšenou teplotou vzduchu nespôsoboval zvieratám v klimatickej komore tepelný stres a ošípané sa dokázali rýchlo zadaptovať.
- Rastová intenzita ošípaných ustajnených počas celého obdobia výkrmu v klimatickej komore s vyrovnanou teplotou 30 °C bola vyššia, ako v skupine ošípaných ustajnených v štandardných podmienkach chovu, ošípané dosahovali vyššie priemerné živé hmotnosti počas celej doby experimentov a hypotéza, že vysoká teplota spôsobuje úbytky na hmotnosti nebola potvrdená.
- Ošípané ustajnené v klimatickej komore dosahovali vyššie priemerné denné prírastky, ako ošípané ustajnené v štandardných podmienkach chovu. Hypotéza, že zvýšené teploty ustajnenia spôsobia zníženie prírastkov ošípaných, nebola potvrdená.
- Ošípané ustajnené v klimatickej komore s vysokou teplotou vzduchu, mali výrazne vyššiu spotrebu kŕmnej zmesi, ako aj netto energie krmiva na 1 kg prírastku, ako ošípané ustajnené v štandardných podmienkach chovu. Hypotéza, že dlhodobý pobyt v prostredí s vysokými teplotami vzduchu znižuje spotrebu krmiva, nebola potvrdená. Vyššiu spotrebu krmiva a energie využili ošípané na adaptáciu na vysoké teploty prostredia, pričom pobyt v klimatickej komore s dlhodobo stabilnou zvýšenou hodnotou teploty im nespôsoboval tepelný stres, ktorý by negatívne ovplyvnil žravosť ošípaných.
- Ošípané ustajnené v podmienkach vysokej teploty vzduchu dosahovali lepšie parametre jatočnej hodnoty - nižšie priemerné hodnoty hrúbky chrbtovej slaniny, hmotnosti slaniny zo stehna a hmotnosti chrbtovej slaniny.
- Ošípané ustajnené v klimatickej komore dosiahli vyššie hodnoty % -ta cenných mäsových častí, ako ošípané v tradičných podmienkach chovu. Vysoká teplota prostredia pozitívne ovplyvnila hodnoty jatočných parametrov ošípaných.
- Vysoká teplota v klimatickej komore nemala vplyv na fyzikálne parametre kvality mäsa ošípaných a hypotéza, že dlhodobá teplota prostredia ovplyvňuje kvalitu mäsa nebola potvrdená.
- Ošípané ustajnené v klimatickej komore prijímali vodu z napájačky častejšie, ako ošípané v kontrolnej skupine, pričom spotreba vody v jednotlivých týždňoch experimentu bola nižšia v porovnaní s kontrolnou skupinou.
- V experimente 4 s pôsobením vysokej teploty v záverečnej fáze výkrmu (od 50 do 100 kg ž. hm.) bol dokázaný štatisticky významný negatívny vplyv vysokej teploty na rast, spotrebu krmív, spotrebu živín a na ekonomiku produkcie prírastku ošípaných. Zvýšenie energetickej úrovne kŕmnej zmesi prídavkom kŕmneho tuku pôsobilo kompenzačne na tepelnú záťaž ošípaných, v dôsledku čoho sa zlepšili všetky výkrmové aj jatočné parametre ošípaných ustajnených pri vysokej teplote, vrátane nákladov na krmivo. Napriek tomu boli výsledky ošípaných v kontrole lepšie, ako v prostredí s vysokou teplotou. To potvrdilo hypotézu o pozitívnom pôsobení zvýšenia energetickej úrovne krmiva na termoregulačné mechanizmy.
- V prípade dlhodobého ustajnenia výkrmových ošípaných (od 20 do 100 kg ž.hm.) v podmienkach vysokej teploty prostredia (30 - 31 ºC) sa ošípané rýchlo adaptujú a vysoká teplota nepôsobí ako tepelná záťaž. Zvieratá síce majú vyššiu spotrebu krmív a živín, ale ich rastová intenzita a jatočné parametre sú lepšie, ako v tradičnom ustajnení a fyzikálne a chemické parametre mäsa nie sú ovplyvnené. Dobrú ustajňovaciu pohodu ošípaných pri vysokej teplote dokladujú aj etologické analýzy.
- V prípade ustajnenia neadaptovaných ošípaných v podmienkach vysokej teploty (napr. od 50 kg ž. hm.) pôsobí vysoká teplota ako tepelná záťaž, dôsledkom ktorej sú zhoršené výkrmové ukazovatele aj ekonomické parametre výkrmu. Predpokladáme, že sa tento efekt prejavuje aj pri krátkodobom zvýšení teploty v ustajňovacom priestore (napr. v letnom období), čo dokladujú mnohí autori.
Návrh na využitie výsledkov v praxi
V dôsledku náhlych klimatických zmien, hlavne pri vysokých a dlhšie trvajúcich teplotách nad hranicami termoneutrálnej zóny, dochádza čoraz častejšie k situáciám, kedy sú hospodárske zvieratá vystavené vysokým teplotám vzduchu, resp. prostredia v objektoch maštale. Často dochádza k veľkým výkyvom teploty počas striedania dňa a noci. Nie všetky technológie chovu ošípaných sa s tým dokážu vysporiadať. Teplota prostredia nad 25 ºC sa vo výkrme ošípaných všeobecne považuje za stresujúci stav a predpokladá sa negatívny vplyv na produkčné parametre a kvalitu mäsa. To v našich experimentoch nebolo potvrdené.
Naše experimenty potvrdili skutočnosť, že dlhšie trvajúci vplyv vysokej teploty (30 až 31 ºC) má veľký význam na spustenie fyziologických a etologických mechanizmov adaptácie. Pokusné skupiny ošípaných ustajnené v klimatickej komore od začiatku výkrmu dosahovali vyššie prírastky a zvýšený príjem krmiva, ako kontrolné skupiny ustajnené v chovnej maštali. Ošípané v klimatickej komore dosahovali priaznivejšie výsledky z produkčného hľadiska, čo sa prejavilo vyššími parametrami zmäsilosti a nižšími parametrami pretučnenia. Pobyt v prostredí s dlhodobou zvýšenou stabilnou teplotou (30 ºC) nespôsoboval ošípaným tepelný stres, resp. sa zvieratá na tepelnú záťaž úspešne dokázali zadaptovať. V prípade, že sa vysoké teploty vyskytujú nárazovo pri ošípaných vo vyšších štádiách výkrmu (od 50 kg), tieto sa už na tepelnú záťaž nedokážu dostatočne adaptovať. Čiastočne je možné kompenzovať ošípaným vyššie nároky na energiu formou energetickej dotácie kŕmnej zmesi (napr. tukovaním), čo zmierni negatívny vplyv vysokej teploty. Z toho vyplýva pre chovateľskú prax skúsenosť, že v obdobiach s vysokou teplotou v chovateľskom priestore, je potrebné ošípaným zvýšiť dennú kŕmnu dávku krmív o 15 až 25 %, resp. použiť kŕmnu zmes s vyššou energetickou hodnotou. V takom prípade sa eliminujú tepelné stresy zvierat, dokonca sa môžu pozitívne prejaviť na jatočných a kvalitatívnych ukazovateľoch výkrmových ošípaných.
V oblasti vedy a výskumu práca poukázala na dôležitosť klimatických zmien, ktoré sa následne prejavia v ustajňovacích podmienkach. Z výsledkov práce vyplynulo, že z hľadiska stability vnútorného prostredia objektov v chove ošípaných, najmä teploty je potrebné zamedziť veľkým tepelným výkyvom, ktoré bývajú najčastejšie v letnom období a zabezpečiť dlhodobo stabilné teploty vzduchu v ustajňovacích objektoch. Pritom je stabilnosť teploty dôležitejšia ako samotná výška teplôt. Výskumne bude potrebné porovnať rozdiely v ekonomickej náročnosti klimatizovania a kompenzácie vysokých teplôt v maštali pomocou klimatizácie a kompenzácie tepelných záťaží ošípaných zvýšenými dávkami krmiva, resp. zvýšením ich energetickej úrovne. V prípade lacnejšej kompenzácie pomocou krmiva, ktorého zdroje sú na Slovensku udržateľné, bude v letnom období efektívnejšie využívať na kompenzáciu vysokých teplôt priamo obilniny a kŕmny tuk, ako ich využívať na výrobu bioplynu, či etanolu na energetické účely a energiu využívať na klimatizáciu maštalí.
