Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Keď kvitne púpava – treba začať pásť

23-05-2016
Ing. Milan Michalec, CSc., Ing. Vladimíra Vargová, PhD. | michalec@vutphp.sk
NPPC–VÚTPHP Banská Bystrica

Je zaujímavé, že v súčasnosti pravý význam pasenia zdôrazňuje len malá skupina odborníkov. Medzi najaktívnejších patrí Ing. Ján Huba, CSc. z NPPC – VÚŽV Nitra. Uvádza mnohé príklady zo zahraničia, napr. ako vyzerá rakúsky vidiek vplyvom prítomnosti zvierat v prírode. Vypasené pasienky sú ako naše nákladne udržiavané golfové ihriská. Vo vedeckých, odborných aj popularizačných príspevkoch autori uvádzajú problematiku zakladania a udržovania pasienkov, ale významu pasenia sa venuje veľmi málo pozornosti. Prioritne sa zdôrazňuje priaznivý obsah živín pasienkového porastu, hlavne bielkovín a úspore nákladov. Príspevok sme zostavili zo starších výpiskov významného pasienkára na Slovensku  Ing. Leona Lipku.

V slovenských podmienkach s vnútrozemským podnebím nie je možné riešiť pasenie podľa zahraničných vzorov. Nemôžeme teda šablónovito preberať zahraničné poznatky a tvrdiť, že pasienok z hľadiska obstarávania kŕmnych živín je pre naše podmienky najvýhodnejší, pretože pestovanie krmovín na ornej pôde je lacnejšie. V našich podmienkach kŕmenie na maštali zostáva najekonomickejším a najúčelnejším spôsobom využitia najbližších orných plôch. Vzdialenejšie trvalé trávne porasty sú menej využívané alebo nevyužívané.

Najdôležitejšie zdravotné poslanie pasenia je pohyb zvierat na vzduchu a slnku. Kŕmna technika hodnotenia krmív podľa výživnej a energetickej hodnoty nás naučila zostavovať účelné kŕmne dávky. Pozeráme sa na zviera ako na stroj a nie na živého tvora. Neberieme do úvahy, že živiny z dodaných krmovín musia prejsť do krvi, aby boli organizmom využité. Musíme si uvedomiť, že výživa zažívacích orgánov musí byť doplnená výživou pľúc a kožou.

Aj najlepšie kŕmenie bez dostatku kyslíka nie je dostatočne účinné. Čím výdatnejšie je kŕmenie, tým je väčšia potreba kyslíka, aby sa živiny v potrave  premenili na životnú energiu. Preto je potrebné vetrať tak, aby vzduch prúdil. O vzduchu platí to čo o vode - stojatá voda hnije. Len prúdiaci vzduch je pre dýchanie zvierat plnohodnotný. Rovnako aj pohybujúce sa zviera má pľúca intenzívnejšie zásobené kyslíkom. To je najlepšia obrana proti chorobám, napríklad tuberkulóze. Zvieratá uzavreté v malom priestore výbehu nemôžu správne a zhlboka dýchať. Nestačí len malý výbeh, ale je potrebný  voľný prirodzený pohyb - pasenie.

Koža je orgán, na ktorý slnko pôsobí tak, že zvyšuje a upravuje výmenu látok. Účinkom slnečného svetla sa v koži rozširujú cievy, nastáva intenzívnejší prietok krvi, ktorá sa obklopuje kyslíkom. Kožné dýchanie je veľmi dôležité a dopĺňa dýchanie pľúcami. Ak zabránime kožnému dýchaniu (natrenie nepriepustnou látkou), organizmus hynie zadusením. Slnečné lúče prenikajú kožou hlbšie do tela a povzbudzujú látkovú výmenu a bunkovú činnosť. Látková výmena prebieha intenzívnejšie na svetle ako v tme. Dokazuje to skutočnosť, že zvieratá i ľudia rýchlejšie priberajú v tme. Hromadenie tuku je dôkazom nedostatočnej látkovej výmeny a potrava nemôže byť spálená a využitá pre životnú energiu. Tučnenie je javom patologickým, chorobným, pretože nakoniec vždy končí smrťou.

Obr. 1

Najdôležitejší význam slnka je v jeho nevyhnutnosti pre tvorbu kostí. Slnečné lúče vytvárajú v koži z ergosterolu protikrivičný vitamín. Bez protikrivičného vitamínu je hospodárenie s vápnikom nedostatočné. Ak by zviera (aj človek) prijalo potravou  akékoľvek množstvo vápnika, bez slnka bude trpieť jeho nedostatkom. Môžeme hovoriť o výžive slnkom, pretože vitamíny sú rovnako dôležitou a nevyhnutnou zložkou potravy. Je potrebné zvýrazniť význam pasenia aj vo vzťahu k nahromadeniu protikrivičného vitamínu v pečeni zvieraťa pre zimné obdobie.

Fyzikálnymi meraniami sa zistilo, že jarné slnko je najbohatšie na ultrafialové lúče. Preto treba zdôrazniť, že jarná pastva je najcennejšia a zdravotne najhodnotnejšia. Pre prax to znamená, že treba začať s pasením postupne skoro na jar. Znakom prvého pasenia je kvitnúca púpava. Na slnko si musí zviera zvyknúť, preto treba myslieť aj na odpočinok v chládku - stromy a tienidlá.

K slnku a vzduchu  je potrebné priradiť aj pohyb. Najlepší je pasienkový, ktorý zodpovedá prirodzenosti bylinožravcov. Len taký môže mladému zvieraťu zabezpečiť správny vývoj kostry, svalov a celého tela. Pasienkový pohyb je najlepšou zárukou, že dedičné vlohy mladého zvieraťa sa rozvinú. Aj pre dospelé zvieratá je pasienkový pohyb nutnosťou. Len zdravé zviera môže byť výkonné a dlhoveké. Štatistiky udávajú žalostné čísla o tom, koľko predčasne strácame najvýkonnejších dojníc a bahníc tým, že ich postihli choroby, ktoré vznikli státím v maštaliach bez pohybu.

Otužovanie má dôležitý ekonomický význam. S otužovaním sa musí začať v teplejších a slnečných dňoch. Otužilá koža sa vyznačuje predovšetkým schopnosťou uzatvárať a otvárať póry. Nielen chlad prispieva k otužovaniu. Dôležité je ožarovanie slnkom, čím sa výdatne prekrvuje pokožka a otvárajú sa potné póry. Vietor, teplo, zima, dážď - tieto rozmary počasia inak znáša zviera, ktoré je od mladosti v prírode a inak to, ktoré je v maštali. Organizmus takéhoto zvieraťa reaguje na každú zmenu chorobným stavom, zatiaľ čo organizmus otužilý na ňu nereaguje.

V chove polygastrických zvierat je potrebné vrátiť sa k prírode, čiže k paseniu v priebehu celého vegetačného obdobia a ku kŕmeniu objemovými krmovinami v zimnom období, ktoré boli vyrobené predovšetkým na trvalých trávnych porastoch.

Obr. 2