Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Technologické spôsoby znižovania tepelnej záťaže dojníc

30-12-2020
Hauliková Ana, Lendelová Jana, Mihina Štefan | [email protected]
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Aj keď v tomto roku v našej zemepisnej polohe tropické horúčavy sa nevyskytovali tak frekventovane ako sme si v predchádzajúcich letných sezónach zvykli, chovatelia aj tento rok rozhodne postrehnú ekonomické straty spôsobené vysokým teplom. Myšlienka, že globálne otepľovanie postihuje predovšetkým južné krajiny, je už dávno minulosťou. V súčasnej dobe je bežné, že už aj severnejšie regióny Slovenska čoraz častejšie zápasia s vysokými teplotami počas letných mesiacov. Účinky vysokých teplôt spôsobujú hovädziemu dobytku záťaž, čo sa odzrkadľuje v podobe zhoršeného zdravotného stavu. Ten vyvoláva rôzne fyziologické zmeny zvierat ako sú zvýšenie teploty tela, rýchlosti dýchania a potenie, ako aj zmeny v  správaní zvierat v podobe zníženia príjmu krmiva a zníženej aktivity. Takýto vplyv má za dôsledok zníženie dojivosti a reprodukčnej výkonnosti dojníc. Počas tepelnej záťaže je pokles produkcie mlieka bežný. Pri vysokoúžitkových dojniciach bol zistený pokles dojivosti až do 20 %. Tepelná záťaž dojníc takisto ovplyvňuje prirodzené párenie dojníc. Jedna zahraničná štúdia uvádza, že počas letnej sezónny sa znížilo zabrezávanie zvierat až do 30 %. V USA sa pod vplyvom tepelnej záťaže zaznamenali v chove hospodárskych zvierat ročné straty až do 2,36 miliárd dolárov, z toho až 900 miliónov dolárov boli straty spôsobené znížením produkcie mlieka a reprodukcie. Môžeme konštatovať, že tepelná záťaž je najnákladnejším problémom, ktorému čelia chovatelia dojníc. Farmári si ale na dlhý čas nevydýchnu, lebo takýto scenár sa opakuje v letnom období takmer každý rok.  

Presný okamih, kedy dochádza k tepelnej záťaži hovädzieho dobytku, sa môže líšiť v závislosti od plemena alebo veľkosti zvierat. Na odmeranie tepelnej záťaže hovädzieho dobytku sa najbežnejšie v praxi používa tepelno-vlhkostný index, ktorý kombinuje teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu do jednej hodnoty a označuje sa skratkou THI. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom THI indexu na dojnice a zistilo sa, že spravidla sa za stresujúce považuje, keď hodnota THI prekročí hodnotu 72. THI menší ako 71 je považovaný za termoneutrálnu zónu. Pri hodnotách THI vyšších ako 72 a nižších ako 79 je zóna miernej záťaže, od 80 do 90 je stredná tepelná záťaž a pri THI väčších ako 90 je veľmi silná tepelná záťaž. 

Podľa ďalšej štúdie v období vyšších teplôt prostredia bol zistený pokles dojnosti až s malým oneskorením 24 až 48 hodín po začiatku vysokých teplôt. Iný zdroj uvádza, že produkcia mlieka začne klesať keď THI sústavne presahuje hodnotu 74 počas predchádzajúcich štyroch dní. Je známe, že plemená vysoko produkčných dojníc sú viac citlivejšie na teplé počasie ako kombinované plemená. Tepelná záťaž začína už pri hodnote THI 68. Tepelno-vlhkostný index je vhodnou pomôckou pre odhalenie aktuálnej tepelnej záťaže. Okrem teploty a vlhkosti je v letných podmienkach veľmi dôležitý aj ďalší mikroklimatický parameter a to je rýchlosť prúdenia vzduchu. Index tepelnej záťaže HLI, zohľadňuje nielen teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu ale aj rýchlosť prúdenia. Podľa indexu HLI, môžeme vnútorné prostredie rozdeliť do štyroch kategórií: termoneutrálna zóna HLI <70, tepelná zóna HLI = 70,1 – 77, oblasť horúceho prostredia HLI = 77,1 – 86, oblasť veľmi horúceho prostredia HLI > 86.  

Obr. 1

Obr. 1: Pôvodné košové ventilátory

Stratégie znižovania tepla u hovädzieho dobytku prostredníctvom úpravy prostredia buď prirodzeného vetrania alebo mechanického (núteného) vetrania, sa javí ako vhodná alternatíva v boji proti tepelnej záťaži. Pri prirodzenom vetraní ustajňovacieho objektu je prívod a odvod vzduchu zabezpečený pomocou vetracích otvorov alebo štrbín. Pri mechanickom vetraní sa na to používajú ventilátory. Tieto dva druhy vetrania je možné navzájom kombinovať.  

Obr. 2

Obr. 2: Bežne používaný typ recyklačných košových ventilátorov

Okrem mechanického vetrania existuje aj ďalší spôsob zníženia tepelnej záťaže zvierat, a to evaporačné ochladzovanie. Evaporačné ochladzovanie spočíva v ochladzovaní zvierat vodou. Poznáme nepriame ochladzovanie, kde sa ochladzuje vzduch vodou okolo tela zvieraťa a priame ochladzovanie, kde sa priamo ochladzujú zvieratá pomocou sprchovania, kropenia a postrekov. Evaporačné a mechanické ochladzovanie v praxi zvyčajne pôsobí spolu. Z mnohých domácich a zahraničných štúdií sme sa dozvedeli, že kombinácia mechanického vetrania s ochladzovaním vodou, je najúčinnejšia forma ochladzovania ustajňovacieho objektu pre hovädzí dobytok. Zistili sa pozoruhodné výsledky v zlepšení dojivosti a zdravia dojníc. Väčšina výskumov sa však zaoberá tepelnou záťažou laktujúcich kráv, ale málo sa zaoberá problematikou tepelného stresu suchých (zasušených) kráv. Jeden literárny zdroj uvádza, že ak sa ochladzovali zasušené kravy prostredníctvom postrekovacích dýz a ventilátorov počas 46 dní, mali v nasledujúcej laktácii produkciu mlieka o 5 až 7,5 kg/ deň vyššiu v porovnaní s kravami, ktoré boli iba v tieni.  Ďalšia štúdia zistila, že kravy, ktoré boli ochladzované ventilátormi počas posledných dvoch týždňoch pred otelením, nadojili v následnej laktácii viac o 1,4 kg/deň. Možno konštatovať, že priaznivý vplyv na úžitkovosť a zdravie zvierat má ochladzovanie ustajňovacieho objektu pomocou ventilátorov a postrekovačov nielen počas obdobia dojenia ale aj počas státia na sucho. 

Obr. 3

Obr. 3: Nové cyklónové ventilátory

Obr. 4

Obr. 4: Cyklónový ventilátor s laminárnym prúdením

Na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na Katedre zariadení stavieb a bezpečnosti techniky sa zaoberáme výskumom vplyvu vetracích systémov na mikroklimatické parametre v chove hovädzieho dobytku. Cieľom nášho výskumu je posúdiť mikroklimatické parametre ako sú teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia v ustajňovacom objekte pre dané podmienky prostredníctvom THI a LHI a iných ukazovateľov kvality prostredia a identifikovať kritické hodnoty tepelnej záťaže. Experimenty prebiehajú na farmách s rôznym technickým vybavením pre zmiernenie tepelnej záťaže. Na niektorých už prebehla úplná rekonštrukcia vetracích zariadení, kde staré košové ventilátory boli vymenené za výkonnejšie cyklónové ventilátory doplnené o striekacie dýzy. Výskum je dlhodobý. Zo získaných výsledkov by sme radi vytvorili akýsi všeobecne použiteľný spôsob hodnotenia mikroklímy v akomkoľvek ustajňovacom objekte s presne definovanými podmienkami, na základe ktorého by sme mohli stanoviť spoľahlivé odporúčania pre konkrétne podmienky chovateľov. 

Použité literárne zdroje sú u autorov článku.