Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

"Malé" detaily, ktoré znamenajú veľké zmeny v úspešnom odchove teliat

22-02-2019
MVDr. Marek Krempaský, PhD. | [email protected]
špeciálny poradca SCHAUMANN SLOVENSKO, súkromný veterinárny lekár

Život teľaťa po pôrode podstatne ovplyvňuje približne 200 g imunoglobulínov prijatých kolostrom čo najskôr po narodení. Tieto látky zabezpečujú ochranu voči infekčným patogénom. Zdá sa Vám, že robíte veľa pre úspešný́ odchov teliat, no napriek tomu nie ste s dosahovanými výsledkami spokojní?

Ako môžeme objektívne vyhodnocovať manažment teliat?

Je dobré, že mnoho chovateľov pozná aj iné spôsoby kontroly úspešnosti manažmentu teliat ako je hodnotenie miery chorobnosti a úhynov teliat. Komplexným a celkom presným spôsobom je pravidelné meranie celkového proteínu v krvi do 7.dňa veku teľaťa. Na akom princípe funguje toto hodnotenie? Dá sa povedať, že na najpodstatnejších úkonoch nevyhnutných pre každé úspešne odstavené teľa, ktoré je neskôr efektívnou prvôstkou, resp. dojnicou. V chovateľskej praxi sú obligátne známe tieto úkony:

  1. podať kolostrum v dávke, ktorá zodpovedá 10% hmotnosti teľaťa pri narodení;
  2. kvalitné kolostrum obsahuje približne 50 g imunoglobulínov IgG v jednom litri, čo zodpovedá min. 22% BRIX hodnoty meraných refraktometrom;
  3. kolostrum je podané do jednej hodiny po narodení teľaťa.

Po odbere krvi a zmeraní celkového proteínu (CP) má mať min. 90% kontrolovaných teliat ich obsah ≥ 5,5 g/dl. Kde môže byť problém, ak to tak nie je?

Čo hodnotí obsah celkového proteínu v krvi teliat?

V prvom rade platí, že vyššie popísané body tykajúce sa podania kolostra sú pre každú úspešnú farmu absolútne minimum. Ak teľaťu poskytnete kolostrum o kvalite min. 22% hodnoty brix (50 g IgG), v dávke 4 l a včas, dávka prijatých IgG bude približne 200 g. Prijaté IgG sú zložkou meraných celkových proteínov v krvi (CP g/dl krvi). Ak pri hodnotení nameraných hodnôt celkového proteínu v krvi zistíte, že ani zďaleka 90% teliat nemá ich hodnoty nad 5,5 g/dl, situáciu nepodceňujte. Okrem iného veľmi pravdepodobne systém podávania kolostra vo všetkých alebo v niektorom z kritických bodoch nebude naplnený́. Preto celý systém dôkladne prehodnoťme spoločne s personálom a ošetrovateľmi teliat. Práve pravidelným meraním môžeme významne pomôcť k objektívnemu hodnoteniu manažmentu teliat po narodení. Veľa chovateľov vakcinuje gravidné zvieratá voči respiratórnym patogénom v dobrej viere, že tým zabezpečia aj zdravie teliat. Platí to len vtedy, keď teľatá túto vakcínu príjmu v kolostre. Meranie CP v krvi teliat je presným zrkadlom manažmentu podávania kolostra na každej farme. Z našich meraní naprieč celým Slovenskom vyplýva, že úspešnosť manažmentu kolostra je veľmi premenlivá. Farma od farmy sa výsledky líšia, no od 5% až po kritických 80% teliat z jednotlivých fariem nemali dostatočný́ príjem IgG po narodení.

Ku kritickým bodom úspešného manažmentu podávania kolostra patrí:

  1. Mikrobiálna kolonizácia čreva ovplyvňuje absorpciu imunoglobulínov
    Odoberajme teľa od matky do 30 min. od narodenia. Z pohľadu efektívnosti absorpcie IgG je veľmi dôležité, aby nedošlo ku kolonizácií tráviaceho traktu mikroorganizmami, ktorými je kontaminované prostredie pôrodnice, vemeno a telo dojnice. Životaschopné teľatá približne 30 min. od narodenia vyvíjajú snahu postaviť sa a začnú hľadať mliečnu žľazu matky. Tak dochádza ku kontaminácií baktériami ako je E. coli, Streptococcus, Bifidobacterium a Lactobacillus, ale i inými patogénmi ako je Cryptosporidium parvum (jednobunkový parazit). Mikrobiálna kontaminácia čreva je naviac mimoriadne rýchla. Absorpcia veľkých molekúl IgG prebieha v hornej časti tenkého čreva najefektívnejšie do 2 hod. po narodení. Práve kontaminácia mikroorganizmami okrem iného urýchľuje „uzatváranie“ čreva, čo skracuje periódu efektívnej absorpcie imunoglobulínov do krvi. Hygiena koterca, resp. pôrodnice a čistota dojníc sú v tomto zmysle absolútne kritickým faktorom.
     
  2. Mikrobiálna čistota kolostra je pre absorpciu IgG mimoriadne kritická – kolostrum je rovnako zdrojom kontaminácie Napriek tomu, že kolostrum predstavuje absolútne jedinečný a len ťažko nahraditeľný zdroj imunoglobulínov, živín a špecificky účinných látok, môže teľatá vystaviť vysokému infekčnému tlaku. Rôzne mikroorganizmy môžu byť prítomné v kolostre z rôznorodých zdrojov a dôvodov. Kontaminované môže byť samotné kolostrum, alebo ku kontaminácii dôjde počas dojenia, uskladnenia, či samotného skrmovania. Z kolostra je možné izolovať patogény ako je Salmonella spp., Mycobacterium avium subsp. paratuberculosis (paratuberculóza HD), či Mycoplasma spp. atď. V tomto prípade by bolo kolostrum priamym zdrojom mimoriadne rizikových prenosných patogénov. V určitých prípadoch identifikácia týchto mikroorganizmov je neoddeliteľnou súčasťou ozdravných plánov na mliečnych farmách dojníc. Dôležitá je však aj bazálna „čistota“ kolostra, ktorá je vyjadrená známym spôsobom (CPM – celkový počet mikroorganizmov alebo aj CPK – celkový počet koliformných baktérií). Čo najskôr, po maximálne hygienickom získaní kolostra, zachlaďme kolostrum. Najčastejšie ho chladíme ponorením plastových fliaš so zamrznutou vodou do nádob s kolostrom a ich umiestnením do chladného prostredia, čím sa zabraňuje pomnožovaniu baktérií. Niektoré farmy zachladzujú kolostrum predpripravenými fľašami paušálne a v rámci stanoveného protokolu, nakoľko čas dojenia a skrmovania kolostra/zmesného kolostra je rôzny. V opačnom prípade dôjde už za krátky čas v „teplej“ dojárni k niekoľko násobnému zvýšeniu počtu mikroorganizmov. Rovnako by malo byť kolostrum buď čo najskôr skŕmené, zachladené v chladničke (skŕmené do max. 24 hod.) alebo zamrazené (skŕmené do  1 roka). Stanovme CPM niekoľkých vzoriek kolostra (aj zmesného) v rámci pravidelného váženia mlieka. CPM v potenciálne skrmovanom kolostre nad 100 000 000 cfu/ml a CPK nad 10 000 cfu/ml (spolu s kontamináciou tenkého čreva z prostredia, opísanom v prvom bode) často zodpovedá za zlyhanie prenosu imunity z matky na mláďa (celkový proteín v krvi teliat pod 5,5 g/dl).
     
  3. Pasterizácia kolostra
    V prípade pasterizácie kolostra je samozrejme najvýznamnejšia teplota a trvanie úkonu. Nesprávnou teplotou môžeme spôsobiť viac ťažkostí ako úžitku. V prípade, že existujú predpoklady pre pasterizáciu kolostra (resp. tranzitného kolostra), sú podmienky tohto úkonu celkom jasné. Pasterizácia má trvať 60 min. pri 60 °C. Nie viac a nie menej. Nedostatočná teplota a trvanie môže byť príčinou rýchleho pomnoženia baktérií a naopak aj malé zvýšenie teploty nad 60 °C znamená nenávratné poškodenie imunoglobulínov. Po pasterizácií je potrebné kolostrum rýchlo zachladiť. Do jednej hodiny sa môže podať teľatám alebo zamraziť pre použitie v iný deň (pokiaľ ide o prvé kolostrum na prvé podanie).
     
  4. Zamerajme sa na hygienu mliečnej žľazy, nádob a pažerákovej sondy
    Kompletná toaleta mliečnej žľazy v rámci dojenia je úplné minimum. Dôkladná sanitácia nádob na získavanie a uskladňovanie kolostra je dôležitým faktorom z každého uhla pohľadu. Pre pažerákovú sondu, na nútené podávanie kolostra, sa vyžadujú rovnaké hygienické princípy a nutnosť použitia chemikálií ako pre celý systém dojárne a potrubia. Je prospešné mať k dispozícií viac sond na obmenu a čistiace pomôcky na detailnú sanitáciu. Po nejakom čase je dôležité sondu a nádobu jednoducho vymeniť.
     
  5. Sústreďme sa na skoré podanie dostatočného množstva imunoglobulínov v prvom kolostre. Majme na pamäti, že kolostrum je vždy viac ako len imunoglobulíny a živiny pre prvé hodiny a dni života. Okrem toho kvalitné kolostrum obsahuje celú plejádu špeciálnych látok, ktoré sú pre ochranu a absorpciu imunoglobulínov v tráviacom trakte absolútne nevyhnutné. Ďalšie látky v kolostre majú charakter rastových faktorov a sú pre zdravý vývin teliat nenahraditeľné. Preto sa vyžaduje podávať kolostrum každému teľaťu v prvej hodine života a v množstve 4l pažerákovou sondou. Okrem iného to výrazne šetrí čas a námahu vašich ošetrovateľov.

Záver

  • chorobnosť a úhyn teliat do odstavu - cieľom je udržať chorobnosť teliat do 25% a úhyn spolu s mŕtvonarodenými do 5%;
  • úspešnosť prenosu imunity z matky na mláďa kolostrom – u ≥90% teliat vo veku 1. – 7. dňa života hodnota CP ≥5,5 g/dl, čo komplexne hodnotí úspešnosť všetkých operácií súvisiacich s manažmentom teliat a kolostra;
  • hygiena kolostra, resp. tranzitného kolostra/mlieka – CPM <20 000 cfu/ml mlieka pred skrmovaním komplexne hodnotí systém hygieny, pasterizácie a manipulácie s kolostrom.