Technologické systémy pestovania poľných plodín (3. časť)
Výsledkom reštrukturalizačných procesov, ku ktorým došlo v poľnohospodárstve po roku 1990 a v mnohých prípadoch pretrvávajú do súčasnosti, sú významné zmeny vo veľkosti, štruktúre výroby a vybavení poľnohospodárskych podnikov. Významným spôsobom sa zmenilo ekonomické prostredie, v ktorom podniky vyvíjajú svoju činnosť. To vedie vo väčšine podnikateľských subjektov k nevyhnutnosti zostavovania vlastného výrobného a podnikateľského zámeru ako základu pre úspešný rozvoj podniku v podmienkach trhového hospodárstva.
V odbornej literatúre sa uvádzajú viaceré funkcie, ktoré by mal kvalitne vypracovaný podnikateľský zámer spĺňať, minimálne tri z nich sa považujú za rozhodujúce:
- vypracovanie podnikateľského zámeru je nanajvýš užitočné „cvičenie“ pre každého podnikateľa, pretože ho prinúti odpovedať si na množstvo dôležitých otázok a dôkladne si premyslieť, či je daný nápad (či už ide o začínajúci podnik, alebo plán rozvoja existujúcej firmy) vôbec realistický a aké sú kritické faktory úspechu,
- podnikateľský zámer poskytuje potenciálnemu investorovi, spoločníkovi alebo veriteľovi nevyhnutné informácie, bez ktorých sa nemôže rozhodovať o financovaní alebo spoluúčasti na projekte,
- podnikateľský zámer je dôležitým nástrojom strategického aj operatívneho riadenia firmy. Na základe porovnania skutočných a plánovaných výsledkov by sme mali pravidelne korigovať naše rozhodnutia.
Spracovanie podnikateľského zámeru je určitou obdobou niekdajšieho spracovávania tzv. výrobno-finančného plánu. Pokiaľ však v podmienkach plánovaného hospodárstva sa táto činnosť považovala za „nezáživnú aktivitu“, v súčasných podmienkach trhového hospodárstva je základom pre zabezpečenie ekonomickej stability a konkurencieschopnosti každého, vrátane poľnohospodárskeho podniku. Výsledok tejto činnosti, napr. v odvetví rastlinnej výroby, by mal napomáhať pri rozhodovaní sa o týchto hlavných otázkach:
- aké plodiny pestovať, v akom rozsahu a pre koho,
- aké technologické postupy pestovania je účelné zvoliť,
- ktoré poľnohospodárske stroje a ako budú využité pri zabezpečovaní jednotlivých operácií technologického postupu,
- ktoré práce bude vhodné zabezpečovať vlastnými strojmi a ktoré s využitím služieb,
- aký bude priebeh potreby pracovníkov, pohonných hmôt a ostatných vstupných materiálov,
- aký bude priebeh potreby finančných prostriedkov pre zabezpečenie plánovanej výroby,
- aké možno očakávať ekonomické prínosy.
Zostavenie perspektívneho a ekonomicky výhodného podnikateľského (výrobného) zámeru je do značnej miery náročné na získanie objektívnych technologických a ekonomických podkladov. Tu môžeme pri vypracovávaní podnikateľského zámeru naraziť na určité problémy, nakoľko ani v samotnej praxi v súčasnosti neexistujú jednotné prístupy k hodnoteniu výrobných nákladov.
Metodické prístupy pri ekonomickom hodnotení výroby
Výrobné náklady sú považované za jeden z najdôležitejších kvalitatívnych ukazovateľov hospodárenia poľnohospodárskeho podniku. Vyjadrujú kvalitu zhodnocovania zdrojov vo výrobe jednotlivých poľnohospodárskych produktov. Od ich štruktúry, vývoja a úrovne sa odvíja tvorba vlastných finančných zdrojov podniku, tvorba zisku, prostriedkov na odmeňovanie i všetkých ďalších ukazovateľov reprodukcie a efektívnosti hospodárenia. Častým problémom pri stanovení skutočnej výšky nákladov na výrobu poľnohospodárskych produktov a výpočte efektívnosti ich výroby sa však stáva voľba prístupu a interpretácia analyzovaných údajov.
Pri ekonomickom hodnotení podnikateľského (výrobného) zámeru sa v súčasnosti ponúka niekoľko metodických variantov. Vo väčšine súčasných poľnohospodárskych podnikov sa najčastejšie používajú výstupné informácie vychádzajúce z podkladov tzv. finančného účtovníctva. Z nich je možné rôznymi „rozpočítavacími“ metódami spracovať úplnú kalkuláciu vlastných nákladov zahrňujúcu taktiež nevýrobné (tzv. režijné) náklady s vyčíslením podielu celopodnikových (režijných) nákladov.
Takýto systém kalkulovania nákladov je využívaný napr. aj pri hodnotení a porovnávaní výrobných nákladov na nadpodnikovej úrovni, ktoré už niekoľko rokov zabezpečuje VÚEPaP Bratislava. Už niekoľko rokov sú zbierané a pomocou matematicko-štatistických metód vyhodnocované údaje z vybraného súboru podnikateľských subjektov, ktoré charakterizujú tak rozličné formy podnikania na pôde, ako aj jednotlivé výrobné oblasti SR. Výsledky zo zisťovania nákladovosti poľnohospodárskych výrobkov sú využívané samotným VÚEPaP, ako aj MP SR pri rôznych analýzach a hodnoteniach efektívnosti výroby, pri vypracovávaní návrhov na zmeny v nástrojoch agrárnej politiky, na odporúčania a opatrenia pre minimalizáciu nákladov.
V tabuľke 1 sú ako príklad hodnotenia uvedené náklady na pestovanie pšenice ozimnej v období rokov 1999 až 2015. Z tabuľky je zrejmý aj vývoj jednotlivých nákladových položiek, ako aj výsledná efektívnosť výroby uvedenej plodiny v hodnotenom období.
Aj keď z výsledkov štatistického spracovania nemožno bližšie vydedukovať aké technológie, prípadne aká technika bola pri výrobe jednotlivých poľnohospodárskych výrobkov použitá (či podniky zaradené do hodnotenia napr. používajú konvenčné alebo minimalizačné technológie pestovania poľných plodín, či v nich prevažujú staršie stroje, alebo už svoj strojový park zmodernizovali a pod.), čo by bolo možné považovať za určitý nedostatok riešenia, publikované výsledky štatistického šetrenia sú veľmi vhodným nástrojom využiteľným pre porovnávanie a hodnotenie efektívnosti výroby na úrovni prakticky každého podnikateľského subjektu. Avšak podnikateľský subjekt si musí v rámci svojho finančného účtovníctva vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie sledovanie vlastných nákladov, aby mohol takého porovnanie uskutočniť.
Potreba podrobnejšieho sledovania nákladov
Pre riadenie, plánovanie a kontrolu výroby na podnikovej úrovni a predovšetkým pre rýchle rozhodovanie v priebehu výrobnej činnosti je však vhodnejšie využívať tzv. „manažérske účtovníctvo“. Na rozdiel od finančného účtovníctva nie je pevne uzatvoreným systémom s presne danou metodikou a obsahom jednotlivých kategórií. Jeho hlavným zmyslom je ekonomické hodnotenie jednotlivých výrobkov, činností, investícií a pod., tzn. že pri takomto prístupe dochádza k porovnávaniu nákladov (koľko čo stojí) a výnosov (koľko z toho získame). Nie je potrebné poznať do detailov všetky nákladové položky, ale je treba vedieť posúdiť, či a do akej miery hodnota produkcie pokryje náklady na výrobu a či je možné uvažovať aj o vytvorení zisku.
Pri manažérskom rozhodovaní sa nepoužívajú kategórie úplných vlastných nákladov, ale vychádza sa z dôsledného rozčlenenia nákladov na variabilné (premenlivé) a fixné (konštantné).
Variabilné náklady - vznikajú bezprostredne pri výrobnom procese a ich veľkosť je závislá na objemu výroby. Pre účely hodnotenia ekonomiky výroby jednotlivých produktov môžeme do variabilných nákladov zahrnúť tieto hlavné položky:
- materiálové vstupy do výroby (osivo, sadba, materiály pre výživu a ochranu rastlín, apod.),
- náklady na mechanizované práce (časť tzv. „strojových“ nákladov obsahujúca osobné náklady obsluhy strojov, náklady na pohonné hmoty a mazadlá, údržby a opravy strojov),
- ostatné variabilné náklady (ostatný materiál, poistenie úrody).
Fixné náklady – vznikajú jednorázovo často ešte pred zahájením výroby, ich výše je pre sledované bežné plánovacie obdobie vopred daná a nezávisí na zmene objemu výroby. Sú do nich zahrnuté tieto hlavné nákladové položky:
- nájomné, dane z pozemkov,
- odpisy a opravy budov, odpisy a poplatky strojov,
- finančné náklady (náklady spojené s využívaním cudzieho kapitálu),
- výrobné a správne réžie.
Základnou zložkou procesu manažérskeho plánovania a riadenia rastlinnej výroby na podnikovej úrovni by sa malo stať zostavovanie technologických postupov pestovaných skupín plodín, prípadne až po úroveň jednotlivých plodín alebo v niektorých prípadoch až po úroveň vyrábaných produktov pri prvotnom spracovaní produkcie.
Využitie modelovacieho programu
V súvislosti s prípravou podnikateľského zámeru v oblasti rastlinnej výroby a výpočtom nákladov a výnosov jednotlivých plodín, ako aj ekonomickým hodnotením celého výrobného zámeru, je možné v súčasnosti využívať niekoľko modelovacích programov. Ich základom je spravidla rozsiahla štrukturovaná databáza údajov normatívneho charakteru, ktorá uľahčuje zadanie výrobného zámeru a jeho modelovanie v rôznych variantoch podľa obmedzujúcich podmienok užívateľa. Hlavnými časťami databázových súborov sú spravidla:
- normatívne údaje o vybraných technologických parametroch strojov a strojových súprav,
- normatívne údaje o materiálových vstupoch a produkcii,
- odporúčané technologické postupy pestovania poľných plodín.
Základným prvkom kalkulácie nákladov a výnosov v rastlinnej výrobe a ekonomického hodnotenia jednotlivých plodín sú modelové technologické postupy. Príklad využitia jedného z modelovacích programov pri návrhu technologického postupu pestovania pšenice ozimnej na podnikovej úrovni je uvedený v tabuľke 2.
Modelové technologické postupy spravidla umožňujú:
- modelovať odporučený sled (postupnosť) pracovných operácií (od prípravy pôdy, cez sejbu, hnojenie, ošetrovanie počas vegetácie a ochranu rastlín proti chorobám a škodcom až po zber a odvoz produkcie, prípadne aj úpravu poľa po zbere),
- pre jednotlivé operácie je uvedený odporúčaný agrotechnický termín (aspoň orientačne jeho začiatok, prípadne aj doba trvania), ďalej potom opakovateľnosť operácie, ktorú je možné podľa potreby vykonávania jednotlivých operácií navoliť (v niektorých prípadoch môže byť číslo aj väčšie ako 100, napr. v prípade potreby dvojnásobného smykovania pôdy na jar bude číslo 200), ale môže byť aj menšie ako 100 (napr. ak sa operácia vykonáva iba na časti pozemku, alebo ju nie je potrebné vykonávať každý rok, ako napr. hnojenie maštaľným hnojom iba každý štvrtý až piaty rok).
Stroje a súpravy
Náklady na mechanizované práce tvoria podstatnú časť nákladov na poľnohospodársku výrobu. Sú teda významným vstupným údajom pre úvahy o ekonomickej efektívnosti výroby konkrétneho produktu. Súčasťou databáz modelovacieho programu je spravidla číselník všetkých pracovných operácií využívaných v technologických postupoch. Na jednotlivé operácie je potom na podnikovej úrovni zostavený odporučený súbor strojov, resp. strojových súprav pre zabezpečenie operácií vo viacerých možných variantoch zostavených užívateľom (podľa dostupnosti strojov, kvality ich práce a pod.).
Za každý stroj (strojovú súpravu) sú v databáze spracované tieto údaje:
- číslo a názov stroja, resp. strojovej súpravy,
- hlavné prevádzkové parametre (výkonnosť, spotreba PHM, počet pracovníkov obsluhy),
- náklady na jednotku vykonávanej pracovnej operácie (v členení na variabilné náklady, celkové prevádzkové náklady, prípadne cena práce formou služieb).
Takáto štruktúra databázy má výhodu v tom, že spravidla postačuje jeden krát zadať údaje o technickom zabezpečení konkrétnej pracovnej operácie a tie sa v prípade potreby využijú vo všetkých technologických postupoch a pri prípadnej zmene technologických parametrov opäť dôjde k automatickej úprave údajov vo všetkých hodnotených technológiách.
V príklade hodnotenia technologického postupu pestovania pšenice ozimnej (tabuľka 2) boli použité údaje z konkrétnej podnikovej databázy strojov. V prípade potreby prípravy podnikateľského zámeru pre nový subjekt je možné na túto činnosť využiť aj údaje z Katalógu pracovných operácií, o ktorom bolo písané v MMvP č.6/2016.
Materiálové vstupy a produkcia
Pri jednotlivých operáciách, kde do technologického procesu vstupuje materiál ako náklad, je spravidla uvedený druh materiálu a plánovaná dávka. Tam, kde sa zberá úroda a zabezpečuje sa jej odvoz z poľa, je uvedený druh zberaného produktu a plánovaná úroda. Ostatné údaje o materiálových vstupoch a produkcii sú spravila uvedené v samostatnej časti databázy v nasledujúcej štruktúre:
- číslo a názov materiálu,
- merná jednotka,
- cena za mernú jednotku,
- dávka na hektár.
Takéto rozdelenie údajov o materiálových vstupoch opäť umožňuje ľahšiu aktualizáciu databáz v prípade zmeny cien materiálových vstupov. Zmeny ceny materiálového vstupu sa upraví iba v príslušnej databáze a do ostaných hodnotených technologických postupov sa úpravy premietnu automaticky.
Výstupné informácie modelovacieho programu
Okrem zostavenia technologickej karty pre zvolenú plodinu každý modelovací program spravidla poskytuje celý rad výstupných informácií. Sú zamerané do týchto hlavných oblastí:
- ekonomické hodnotenie plodiny (prípadne skupiny plodín, alebo aj celého výrobného zámeru),
- plány zabezpečenia výroby (potreba strojov, PHM, pracovníkov, materiálových vstupov, finančných prostriedkov),
- zostavovanie plánu obnovy strojové techniky,
- podklady pre finančnú analýzu podniku.
Medzi najvýznamnejšie výstupné informácie určite patrí ekonomické hodnotenie plodiny, pretože toto je základom pre posúdenie vhodnosti pestovania plodiny v daných podmienkach.
Prvé spracovanie tejto výstupnej informácie je vhodné realizovať priamo na základe vypočítaných výsledkov pri použití normatívnych údajov z príslušných databáz. Po posúdení jednotlivých faktorov vplývajúcich na výslednú ekonomiku pestovania vybranej plodiny možno v prípade potreby realizovať aj ďalšie varianty jej pestovania a hľadať tak možnosti zlepšenia ekonomiky.
Záver
Modelovacie programy spravidla poskytujú aj ďalšie informácie využiteľné pri tvorme podnikateľského zámeru v oblasti pestovania poľných plodín. Niektorým z nich sa budem venovať v ďalšom pokračovaní príspevku k zvolenej problematike.
