Signalizačná správa ÚKSÚP na 9.-18.4.2013
V predchádzajúcej signalizácii som opísala postupy vzorkovania uznávania osív, ktoré predchádzajú konečnej finalizácii osiva morením. Treba ešte spomenúť významnú časť prípravy osiva zároveň s morením: stimuláciu.
Ošetrenie osiva stimulátorom PLONTAR na princípe prekurzoru auxínu charakterizuje výrazné zvýšenie výkonu koreňovej sústavy, zvýšenie podielu sušiny v koreňoch a nadzemnej časti rastlín, zvýšenie hladiny živín v rastline v dôsledku bohatšieho koreňového systému a vyššia odolnosť voči stresom. Z jarných plodín je vhodný na aplikáciu k osivu jarného jačmeňa, maku, kukurice, prípadne jarnej repky.
Výhody použitia extraktu z morských rias ALGA 600 vo forme morenia sú v zabezpečení intenzívneho a rovnomerného štartu, podpore klíčivosti a odnožovania, živiny v prípravku dodávajú energiu klíčiacim rastlinám, vytvára mohutný koreňový systém, má silnú protistresovú ochranu (sucho, chlad, zasolenie, zamokrenie), podporuje výživu a lepší kondičný stav rastlín, nepodporuje buriny. Je vhodná pre jarnú repku, slnečnicu, jačmeň, kukuricu.
Základom ošetrovania osiva jarných obilnín zostáva morenie proti listovým a klasovým chorobám obilnín.
Morenie obilnín
Jačmeň jarný
Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres anamorfa: Drechslera teres, syn. Helmintosporium teres) Napáda ozimný aj jarný jačmeň. Prezimuje hlavne v osive, na ozimnom jačmeni alebo výdrve. Na rastlinných zvyškoch má krátku životnosť. Primárna infekcia vzniká vždy z osiva. Mycélium zo zrna prerastá do klíčiacej rastlinky, ak zasiahne rastový vrchol, môže jačmeň odumrieť. Na rastlinách, ktoré ďalej vegetujú, prerastá do listov a tvorí svetlohnedé pásiky na hornej strane listov. Pásiky postupne tmavnú, šíria sa pozdĺžne aj priečne a tvoria sieťovú štruktúru. Tento typ hnedej škvrnitosti je označovaný ako sieťový typ (net typ). Ak huba tvorí iba oválne hnedé škvrny v strede tmavé, so svetlým lemovaním bez sieťovania, je označovaná za škvrnitý typ (spot typ). Pletivo v strede oboch typov škvŕn nekrotizuje. Pri silnej infekcii a rozsiahlom poškodení list usychá. Sekundárnu infekciu spôsobujú spóry, ktoré sa vyvinuli na napadnutých listoch a po prenesení dažďom a vetrom na zdravé listy klíčia a poškodzujú ďalšie listy. Výsledkom je zníženie hmotnosti zŕn a redukcia úrody. Prvá vlna epidémie kulminuje vo fáze odnožovania, druhá v období steblovania až klasenia.
Choroba sa vyskytuje v chladnejších a vlhších polohách. Optimálna teplota je 20°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 95%. Epidémia môže vzniknúť v priebehu 5-7 dní.
Preventívnu ochranu porastov treba zamerať na výber geneticky odolných odrôd, striedanie plodín, tak aby na tom istom pozemku bol jačmeň najviac raz za tri roky , likvidáciu výmrvu jačmeňa a dodržiavania optimálnej vzdialenosti od jednotlivých plôch osiatych jačmeňom, nepestovať v blízkosti jarný a ozimný jačmeň, používanie zdravého certifikovaného a moreného osiva, počas vegetácie pravidelné hodnotenie porastu a rýchle rozhodnutie o ošetrení.
Moridlá s účinnosťou proti hnedej škvrnitosti na jarnom jačmeni: DITHANE M 45, NOVOZIR MN 80, LAMARDOR 400 FS, VITAVAX 2000 a IMPULSE SUPER.
Hnedá prúžkovitosť jačmeňa (Pyrenophora graminea, anamorfa: Helmintosporium gramineum)
Infikované zrno je hlavným zdrojom infekcie. Sekundárny zdroj sú konídie , ktoré sa tvoria na škvrnách napadnutých listov počas vegetácie. Nenapádajú však ďalšie listy, ale zelené zrno, kde prečkajú medzi plevou a obilkou do ďalšej sejby. Na povrchu zrna nie sú viditeľné žiadne príznaky napadnutia. V poraste pozorujeme najskôr nenápadné svetlé prúžky na pošvách prvých listov, neskôr v čase odnožovania výrazné žlté pruhy pozdĺž žilnatiny. Tieto postupne nekrotizujú, hnednú, listy sa strapkajú až môže dôjsť k odumretiu rastliny. Podmienky rozvoja choroby sú rovnaké ako pri hnedej škvrnitosti jačmeňa. U nás zatiaľ nie je významne rozšírená.
Preventívnou ochranou je striedanie plodín na zabránenie šírenia patogéna z pliev a výdrvu napadnutých obiliek jačmeňa. Odporúča sa neskoršia sejba a primerané agrotechnické opatrenia urýchľujúce počiatočný rast jačmeňa. Hlavná zásada je používanie zdravého certifikovaného a moreného osiva. Počas vegetácie je možné ošetrovanie fungicídmi proti hnedej škvrnitosti jačmeňa, ktoré majú vedľajší účinok aj na prúžkovitosť jačmeňa.
Moridlá s účinnosťou proti prúžkovitosti jačmeňa na jarnom jačmeni sú: DITHANE M 45, NOVOZIR MN 80, RAXIL PRO 050 FS, LAMARDOR 400 FS a DIVIDEND STAR 036 FS.
Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa (Rynchosporium secalis)
Prezimuje ako mycélium v listoch jačmeňa alebo v pôde na rastlinných zvyškoch. Na jar sa na infikovaných listoch tvoria konídie, ktoré spôsobujú sekundárne infekcie. Nezanedbateľný zdroj infekcie sú aj burinné trávy v okolí pozemkov. Na jar vznikajú na listoch belavé škvrny rôznych tvarov (1-2 cm) s vonkajším tmavohnedým ostrým lemovaním a viditeľnými koncentrickými kruhmi. Postupne pletivo vo vnútri škvŕn vypadáva. Najviac bývajú postihnuté spodné listy, ktoré môžu odumierať celé.
Šírenie podporuje vlhké a chladnejšie počasie, optimálna teplota 15-18°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 95%. K infekciám dochádza pri nízkej teplote 10-20°C a nízkej slnečnej radiácii už za 8 dní, pri nízkych teplotách až po mesiaci.
Šírenie choroby obmedzí pestovanie tolerantných odrôd, striedanie plodín, dôkladné zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy. Na parcelách so silným výskytom pestovať prednostne pšenicu. Znížiť podiel jačmeňa v osevnom postupe. Moridlá povolené špeciálne proti rynchospóriovej škvrnitosti jačmeňa nie sú, osivom sa infekcia neprenáša, ale použitie moridiel proti iným škvrnitostiam na jačmeni priaznivo potláča skorý výskyt choroby na listoch. Fungicídy treba aplikovať pri prvých príznakoch napadnutia.
Prašná sneť jačmenná (Ustilago nuda)
Choroba je prenosná osivom, pričom napadnutie zrna nie je viditeľné, možná je determinácia laboratórnymi metódami. Mycélium huby je prerastené vo vnútri obilky. Po vysiatí infikovaného a nemoreného osiva mycélium prerastá cez steblo až do klasu. Klas a napadnuté obilky si zachovávajú svoj tvar aj v štádiu klasenia, keď sa namiesto zrna tvoria chlamydospóry. Napadnutie je viditeľné až v čase kvitnutia, keď pokožka, ktorou sú chlamydospóry obalené, praská a namiesto zŕn sa vytvorí prašný útvar z čiernych chlamydospór. Rozprášením do okolia prerastajú do kvetov zdravých rastlín, prerastú do nových zŕn a prežijú vo forme mycélia do ďalšej sejby. Clamydospóry si udržujú klíčivosť niekoľko rokov. Na ich klíčenie sú vyhovujúce teploty 0-35°C.
Vysievanie zdravého certifikovaného a moreného osiva je základnou podmienkou na obmedzenie šírenia prašnej sneti. Odporúča sa na jar skoršia sejba. Odstraňovanie snetivých klasov je neúčinné, lebo v štádiu, keď je ochorenie viditeľné, sú spóry okamžite prenášané na zdravé rastliny.
Na ochranu jarného jačmeňa sú registrované moridlá: RAXIL PRO 050 FS, RAXIL 060 FS, VITAVAX 200 WP, VITAVAX 2000 a LAMARDOR 400 FS a DIVIDEND STAR 036 FS.
Ovos siaty
Hnedá škvrnitosť ovsa (Pyrenophora avenae, anamorfa Helmintosporium avenae)
Primárna infekcia nastáva z osiva, huba prerastá celou rastlinou, sekundárne z napadnutých listov a pozberových zvyškov. Na mladých listoch sa tvoria bledé škvrny, ktoré sa postupne sfarbujú do červenohneda, stred škvrny je svetlohnedý. Škvrny vytvárajú pozdĺžne pásiky medzi žilantinou. Listy postupne odumierajú a huba napáda súkvetie a zrná. Infikované zrná sú menšie, ťažko dozrievajú.
Napadnutie podporuje skorý výsev do chladnej a mokrej pôdy, optimálna teplota okolo 20°C.
Ochorenie obmedzí neskoršia sejba, menej citlivé odrody, ničenie ovsa hluchého, hlboká orba. Čistenie a morenie osiva. Priamo nie sú registrované žiadne moridlá, účinkujú moridlá povolené proti prašnej sneti ovsovej.
Prašná sneť ovsová (Ustilago avenae, synonymum Ustilago segetum)
Zdroj infekcie je osivo. Napáda ovos siaty, burinný ovos ojedinele. Choroba prerastá z osiva do klasu, po vytrúsení v čase kvitnutia je prenášaná na zdravé rastliny, kde prežíva v podobe mycélia v zrne do ďalšej sejby. Chlamydospóry klíčia pri teplotách 5-35°C, optimum 20°C, životaschopnosť si uchovávajú až 13 rokov. Príznaky sú viditeľné až v čase kvitnutia, keď sa na infikovaných metlinách namiesto zrna objavia čierne masy chlamydospór.
Šírenie sneti eliminuje zdravé morené osivo, skorá sejba do hĺbky 3-5 cm, výber odolnej odrody. Povolený je len VITAVAX 2000.
Pšenica jarná
Mazľavá sneť pšeničná (Tiletia caries), Mazľavá sneť hladká (Tiletia foetida)
Zdroj infekcie je infikované zrno. Chlamydospóry si udržiavajú v pôde klíčivosť 10 rokov. K infekcii dochádza po výseve do vlhkej pôdy, pri teplote 2-3°C, optimum 18-20°C. Mycélium prerastá cez steblo až do klasu. Zrná mení na mazľavú hmotu chlamydospór obalenú blankou, sú guľatejšie, mazľavej konzistencie a zapáchajú, neskôr tvrdnú, pri mlátení sa rozbíjajú na čierny prach a kontaminujú osivo.
Nepriama ochrana je vysievanie zdravého nekontaminovaného osiva, dodržiavanie osevných postupov, nevysievať do zamorených pôd aspoň 5 rokov. Najúčinnejší zásah proti šíreniu snetí je morenie osiva pšenice jarnej moridlami DITHANE M 45, LAMARDOR 400 FS, NOVOZIR MN 80, PANOCTINE 35 LS, RAXIL 060 FS, RAXIL 515 FS, REDIGO 100 FS, SCENIC 080 FS, VINCIT F a VITAVAX 2000.
Ako univerzálny prostriedok, ktorý mobilizuje prirodzenú ochranu rastliny treba uviesť prípravok POLYVERSUM. Obsahuje oospóry huby Pythium oligandrum Drechsler, ktorá účinkuje ako spúšťač indukovanej rezistencie proti hubovým chorobám. Aplikuje sa morením osiva.
Morenie osiva repy
Pri ochrane osiva repy cukrovej aj kŕmnej je základný rozdiel oproti iným doteraz opisovaným plodinám v tom, že podstatná časť moridiel je určená na ochranu vzchádzajúcich rastlín proti škodcom. Proti hubovým chorobám, ktoré napádajú vzchádzajúce rastlinky z pôdy alebo sú prenášané osivom je rovnako nevyhnutné morenie.
Spálu repy vyvolávajú huby Pythium debarianum, Aphanomyces laevis, Rhizoctonia, Fusarium, Phoma, Alternaria a celý komplex iných patogénov pretrvávajúcich v pôde a na zvyškoch napadnutých rastlín. Typickým prejavom napadnutia je zaškrcovanie hypokotylu vzchádzajúcich rastlín a tým vädnutie listov až odumretie celej rastliny podobné spáleniu. V období vzchádzania sú rastliny repy najviac ohrozené pôdnymi patogénmi, po vytvorení pravých listov sa nebezpečenstvo spály obyčajne končí. Najväčší vplyv na jej prepuknutie má nevhodná štruktúra pôdy, prísušok aj pH. Tieto faktory treba eliminovať v prvom rade, čo nie je vplyvom klimatických podmienok vždy možné a vtedy zostáva poistkou ochrany vzchádzajúcich rastlín morenie osiva cukrovej repy proti hubovým chorobám povolenými prípravkami Vitavax 2000, ktorého stimulačný účinok na vzchádzanie rastlín sa prejavuje pri stresových podmienkach ako je sucho, chlad, nedostatok vzduchu v pôde. Pôsobí kontaktne a systémovo.
Podobné príznaky ako spála má napadnutie repy chrobákmi atomárie repovej Atomaria linearis. Veľkosť atomárie je asi 1,2 mm. Na vzchádzajúcej repe sa živia vyhrýzaním hypokotylu, prípadne požerom korienkov. Korienkami buliev sa živia aj vyliahnuté larvičky. Po zakuklení sa liahnu nové chrobáky koncom leta, prezimujú a na jar nalietavajú na porasty repy. Preventívnou ochranou pred napadnutím je včasný výsev, dodržanie osevného postupu a vzdialenosti parciel s repou. Moridlá so systémovým účinkom dokážu uchrániť vzchádzajúcu repu: Janus 180 FS, Poncho Beta 453 FS, Poncho 600 FS, Gaucho 70 WS, Cruiser 70 WS a moridlo s obsahom pyretroidu Force 20 CS. Všetky systémové moridlá dokážu ochrániť repu aj pred skočkami a voškami. Do cukrovej repy sú povolené všetky, do kŕmnej nie je povolenie pre Cruiser 70 WS a Force 20 CS.
Skočky sú bežnými škodcami vzchádzajúcich rastlín. Škodia obžieraním lístkov mladých rastlín typickým dierkovaním. Ich početnosť býva taká obrovská, že dokážu úplne zožrať vzchádzajúce porasty, hoci sú to veľmi malé 1,5-2 mm dlhé chrobáky. Jediný spôsob ako predísť hromadnému žeru skočiek na repe, je morenie osiva. Systémové látky prenikajú do celej rastlinky ako požerový jed. Účinok sa výborne prejaví vo vlhších rokoch, v suchšom roku je potrebný aj insekticídny postrek.
Voška maková Aphis fabae a voška broskyňová Myzus persicae cicajú v srdiečkach repy na mladých listoch, čím sa listy stáčajú a zakrpatievajú. Ich nebezpečenstvo je aj v prenášaní vírusov spôsobujúcich žltačku alebo mozaiku repy. Už spomínané moridlá, okrem Force 20 CS, dokážu ochrániť repu v prvých šiestich týždňoch aj pred šírením vošiek v poraste.
Z pôdy hrozí ešte jeden škodca ničiteľný morením – drôtovce larvy kováčikov Elateridae. Nepoškodzujú len vzchádzajúce rastliny požieraním korienkov, ale zavrtávajú sa aj do väčších buliev a spôsobujú ich hnilobu. Poncho Beta 453 FS, Poncho 600 FS, Cruiser 70 WS a Force 20 CS sú registrované aj proti drôtovcom.
Kvetárka repová Pegomia hyoscyami je mucha, ktorá kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Larvy sa vžierajú do listu a poškodzujú veľkú časť listovej čepele. Dorastené larvy padajú na pôdu, kde sa kuklia. Dospelé muchy neškodia. Pre celý ich vývoj je vyhovujúce chladné a vlhké počasie. Najväčšie škody môžu spôsobiť do fázy 6 listov repy. Ako moridlo proti kvetárke je povolené len Gaucho 70 WS.
Morenie osiva kukurice
Kukurica, ako plodina zaradená medzi obilniny, je z hľadiska zdravotného stavu pomerne nenáročná. Spektrum chorôb je oveľa menšie ako pri hustosiatych obilninách a je stabilné už niekoľko rokov, čo umožnilo pestovateľom prispôsobovať technológie pestovania kukurice a regulovať napadnutie chorobami najmä morením. Foliárna aplikácia fungicídov je skôr výnimočná. Osivom je prenášané bakteriálne vädnutie (Erwinia stewartii), hubové choroby prašná sneť kukuričná (Sphacelotheca reliana), sneť kukuričná (Ustilago maydis), helmintosporióza kukurice (Setosphaeria turtica). Morenie osiva je účinné aj proti chorobám prenosným pôdou, kam patria fuzariózy (Fusarium sp.), antraknóza kukurice (Glomerella graminicola) a diplodiové usychanie kukurice (Diplodia zeae).
Na ochranu osiva proti chorobám klíčiacich a vzchádzajúcich semien odporúčame využiť biologický prípravok na základe huby Trichoderma harzianum Riafai s názvom TRICHOMIL v dávke 2,8 l na tonu osiva od slovenskej firmy Biomo Trnava.
Pri škodcoch je situácia celkom odlišná. Ku stabilným škodcom kukurice ako je víjačka kukuričná (Ostrinia nubilalis), dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis) a lariev kováčikov – drôtovcov, pribudli vplyvom klimatických zmien smerom k otepľovaniu a globalizácie obchodu, noví veľmi významní škodcovia kukurice, a to kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera) a mora bavlníková (Helicoverpa armigera). Nezanedbateľná je aj prítomnosť vošiek na rastlinách kukurice ako prenášačov viróz pruhovitosti kukurice a vírusovej zakrpatenosti kukurice.
Sneť kukuričná
Je najrozšírenejšie hubové ochorenie na Slovensku. Prenáša sa chlamydospórami, ktoré pretrvávajú na rastlinných zvyškoch v pôde, ale aj na povrchu pôdy alebo na osive. Napáda rastliny počas celej vegetácie, keď sa chlamydospóra prenášaná dažďom a vetrom dostane na poškodené pletivo. Snetivé nádory sa môžu vytvárať na všetkých častiach rastliny aj na vzdušných koreňoch, čo býva ojedinelé. Najčastejšie sú nádory na steblách a súkvetiach. Najskôr sú bledé, zakryté blanou, po dozretí chlamydospór hrubá výbežkatá blana stmavne, praskne a uvoľní tmavohnedý prach z chlamydospór. Tie, ktoré zostanú na povrchu alebo bližšie k povrchu pôdy, prežijú až 3 roky, pri hlbšom zaoraní len 1-2 mesiace. Výskyt choroby podporuje hnojenie dusíkom, teda aj maštaľným hnojom. Z uvedeného vyplýva, že predchádzať sneti kukuričnej možno hlbokou orbou, vyváženým hnojením, striedaním plodín a morením prípravkami Vitavax 2000, Vitavax 200 WP, Maxim XL 035 FS a Royal Flo.
Fuzariózy
Celý rad fuzárií napáda kukuricu od vzídenia až po zber. Najskôr môžu spôsobovať hnilobu vzchádzajúcich rastlín, neskôr lámanie stebla, ale najvýraznejší prejav je po preniknutí do šúľkov, kde spôsobujú scvrkávanie zŕn, pokrytie ružovým vatovitým povlakom, sfarbenie do biela alebo ružovo-fialova a práchnivenie šúľkov. Zvyšky takto napadnutých rastlín ponechané na poli sú zdrojom infekcie pre budúce roky, ochrana je preto rovnaká ako pri snetiach.
Kukuričiar koreňový
Je najsilnejším dôkazom vplyvu globalizácie na šírenie chorôb a škodcov. Do Európy sa dostal počas vojny na Balkáne v roku 1992 leteckou dopravou z Ameriky. V roku 2004 jeho početnosť prekročila prah škodlivosti aj na Slovensku. Nebezpečenstvo tohto chrobáka s prúžkovanými žltohnedými krovkami, veľkosti 4-7 mm, prebieha v dvoch fázach. Prezimujú vajíčka v pôde, vyliahnuté larvy žerú na mladých korienkoch kukurice. Oslabujú jej stabilitu až môže dôjsť k poľahnutiu kukurice. Po zakuklení lariev a v priaznivých poveternostných podmienkach si kukurica odpočinie a snaží sa zdvihnúť do pôvodnej polohy, čím vytvára tzv. husacie krky. Z kukly vylietavajú imága v čase kvitnutia kukurice a živia sa bliznami a peľom. To je druhá fáza škodlivosti, po ktorej zostávajú medzerovité klasy bez zŕn. Samička kladie po oplodnení vajíčka do pôdy v obrovských množstvách 600-700 vajíčok a kolobeh sa uzatvára. Kukuričiar má jednu generáciu za rok.
Tu je najdôležitejšie ochranné opatrenie nepestovať kukuricu na tom istom pozemku dva roky po sebe a keď sa tomu nedá vyhnúť, aplikovať do pôdy prípravok Force 1,5 G alebo moriť osivo prípravkami Force Zea, Poncho 600 FS v TM s Peridiam EV 25001 (použitie je možné 1-x za 4 roky na tom istom pozemku).
Dlhánik kukuričný
Je to chrobák sivohnedej farby pokrytý belavými šupinkami dlhý 6-8 mm. Prezimuje ako imágo v pôde v hĺbke 20-40 cm. Z pôdy vylieza na prelome apríla a mája. Najskôr obžiera listy kukurice a burín, neskôr larvy poškodzujú žerom korienky kukurice. Kuklia sa v auguste a na jeseň dokončujú premenu na chrobáky, ktoré už nevyliezajú na povrch pôdy, ale prečkajú v diapauze do jari. Dlhánika kukuričného potláča morenie prípravkami Force Zea a Cruiser 350 FS alebo aplikácia pôdnych granulátov Cheyenne a Santana pri sejbe raz za 4 roky na tom istom pozemku.
Drôtovce (larvy kováčikov)
Tiež poškodzujú žerom korene kukurice. Sú proti nim účinné moridlá Cruiser 350 FS, Force Zea, Gaucho 600 FS, Poncho 600 FS a Cosmos 500 FS a granuláty zapravené pri sejbe do pôdy Cheyenne a Santana pri sejbe raz za 4 roky na tom istom pozemku.
Zunčavka jačmenná
Nie je to typický škodca kukurice, ale larvy tejto muchy môžu poškodzovať mladé rastové vrcholy, preto sú autorizované proti nej Gaucho 600 FS a Mesurol 500 FS. Posledný prípravok má nepriaznivé účinky na hmyzožravé vtáctvo.
Vošky
Na vzchádzajúcej kukurici ich ničí moridlo Poncho 600 FS.
Všeobecne platí v preventívnej ochrane kukurice proti škodcom zanechať na poli čo najmenej pozberových zvyškov, zaorať ich, striedať plodiny a nesiať kukuricu po kukurici.
Repka ozimná
Už v 11. týždni tohto roku, pri oteplení nad 12°C cez deň, boli v okrese Dunajská Streda zachytené v lapačoch prvé imága krytonosa repkového. Prudké ochladenie zastavilo jeho nálet. Ďalší prelet krytonosa repkového aj štvorzubého môžeme očakávať koncom 14. a v 15. týždni. Orientačným ukazovateľom načasovania ošetrovania proti stonkovým krytonosom je kvitnutie zlatého dažďa (Forsythia inermedia), ktorý potrebuje na rozkvitnutie rovnakú sumu efektívnych teplôt ako krytonosy na hromadný prelet. Kritické čísla na ošetrovanie sú stanovené niekoľkými spôsobmi: ak pozorujete v žltých Mörickeho miskách je to 6 chrobákov za 3 dni priemerne na misku, ak chytáte na žlté lepové pásy, tak 2 chrobáky za 3 dni priemerne na 1 lepový pás a pri bežnom pozorovaní na poraste je kritické číslo 1 chrobák na 40 rastlín, čo pri stave porastu tento rok je plocha väčšia ako 1 m2. Proti stonkovým krytonosom sú povolené nasledovné insekticídy: MOSPILAN 20 SP, VAZTAK 10 EC, BULLDOCK 25 EC, NURELLE D, DECIS EW 50, DELTA EW 50, PROTEUS 110 OD, NEXIDE, RAPID, KARATE ZEON 5 CS, BISCAYA 240 OD, CALYPSO 480 SC, FURY 10 EW, KAISO SORBIE, DURSBAN DELTA, MARKATE 50.
Už na jeseň sa v porastoch repky objavili poškodenia hubovými chorobami: fómová hniloba repky a pleseň kapustová. Fómovú hnilobu ošetrujte len pri silnom poškodení, kritické číslo nie je určené. Rozšírenie choroby podporujú prehustené porasty a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu. Patogén prežíva v pôde 2-4 roky. Povolené pre rok 2013 sú tieto fungicídy proti fóme: CAPITAN 25 EW, CARAMBA, PICTOR, POLYVERSUM – postrek, PROSARO 250 EC, VERSION, TOPREX, TEBUCUR a TILMOR. Využite ošetrenie tank-mixom fungicídu s insekticídom, pridať môžete aj listové hnojivá. Nie je doporučené miešanie s DAM 390. Uvedené prípravky je možné kombinovať aj so stimulátormi rastu: ATONIC, CARYX.
Proti plesni kapustovej nie sú autorizované prípravky. Väčšina odrôd repky je proti plesni kapustovej dobre odolná, ak je porast v dobrej kondícii ľahko odoláva infekcii.
Diagnostické laboratórium ÚKSÚP-u identifikovalo na jeseň napadnutie repky baktériovým ochorením Pseudomonas viridiflava. Na internete je táto baktéria popísaná ako pôvodca nekrózy paradajok, pričom poškodzuje stonky aj plody. V Španielsku bolo popísané napadnutie touto baktériou na fazuli, šaláte a kiwi. V Grécku bola identifikovaná ako pôvodca bakteriálnej plesne listov melóna, paradajok a baklažánu. Čas ukáže ako sa bude baktéria správať v našich zemepisných podmienkach, či sa stane patogénom ohrozujúcim úrodu repky alebo iných plodín.
V repke môžete nájsť aj húsenice siatice oziminovej. Typickým príznakom sú zvädnuté rastliny s poškodenými podzemnými časťami alebo s obžratými listami, prípadne prehryznuté na úrovni pôdy. Ohniská sú roztrúsené v poraste. Môžeme sa riadiť kritickým číslom v širokoriadkových plodinách: 8 a viac húseníc na 1 m2 alebo pri poškodení 15 % rastlín. V repke ju môžete ničiť prípravkom NURELLE D, BULLDOCK 25 EC a RAPID.
Jar priniesla množstvo zrážok, preto môžete rátať na premokrených plochách repky ozimnej so slimákmi a slizniakmi. Pomôže jediné vhodné opatrenie – aplikovať návnadu MESUROL ALIMAX alebo MESUROL SNECKENKORN.
Ozimné obilniny
Pleseň snežná (Monographella nivalis, anamorfa Microdochium nivale) sa objavuje na porastoch raže, ozimného jačmeňa aj ozimnej pšenice hneď po zídení snehu ružovým povlakom mycélia, ktoré pokrýva v ohniskách napadnuté rastliny. Prah škodlivosti nie je určený. Nie sú autorizované žiadne fungicídy na foliárnu aplikáciu, dôležité je morenie osiva a prevzdušnenie porastu.
Paluškova hniloba (Typhula idahoensis, T. incarnata, T. itoana, T. ishikariensis) napáda ozimný jačmeň. Vyhovujú jej ťažké, chladné a kyslé pôdy, dlhotrvajúca snehová pokrývka, teploty okolo 0°C, prehustené porasty a skorá sejba. Vyskytuje sa len v určitých lokalitách. Už na jeseň listy a steblá hnednú až odumierajú. Na jar po roztopení snehu sa na rastlinách v kruhoch vytvára biele vatové mycélium. Svetlohnedé skleróciá sú pevne prichytené ku koreňom, ale aj iným častiam rastlín. Rastliny, ktoré neodumreli, sa ťažko vyvíjajú. Prah škodlivosti nie je určený. Nie sú autorizované fungicídy na foliárnu aplikáciu ani moridlá.
Neustále zrážky a premokrená pôda podporujú rozvoj chorôb päty stebla ako súhrnne nazývame černanie báz stebiel (Ophiobolus graminis) steblolam (Tapesia yallundae anamorfa Pseudecercosporella herpotrichoides), a nepravý steblolam vyvolaný hubami Fusarium spp. a Rhizoctonia spp.
Černanie báz stebiel (Ophiobolus graminis, syn. Gaeumannomyces graminis) vyžaduje na šírenie teploty 12-20°C a prevlhčené pôdy. Šíri sa z pozberových zvyškov rastlín, ohrozuje teda porasty, kde je pestovaná obilnina po obilnine. Koreňový systém napadnutých rastlín je tmavosfarbený, postupne odumiera. Choroba prechádza na pätu stebla a pošvy spodných listov, kde tvorí povlak čierneho mycélia. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a ak neodumrú celé, počas dozrievania sú nápadné vybielenými hluchými klasmi alebo klasmi s drobnými zrnami. Choroba vyvoláva núdzové dozrievanie. Prah škodlivosti je 20 % napadnutých listových pošiev vo fáze koniec odnožovania až 1. kolienko BBCH 29-31. Konkrétne proti černaniu báz stebiel nie sú autorizované žiadne fungicídy, ale prípravky proti steblolamu majú čiastočný účinok.
Steblolam (Tapesia yallundae, anamorfa Ramulispora herpotrichoides, syn. Pseudocercosporella herpotrichoides). Optimálna teplota na šírenie je 10°C. Prejavuje sa koncom odnožovania tvorbou oválnych pozdĺžne umiestnených svetlohnedých škvŕn s tmavým okrajom na listovej pošve najstaršieho listu. Dôležitý znak pravého steblolamu je vatovitý povlak mycélia, ktorý je vo vnútri stebla v mieste škvrny. Ten môže neskôr spôsobiť lámanie stebla a padanie rastlín rôznymi smermi. Prah škodlivosti je 20 % napadnutých listových pošiev vo fáze koniec odnožovania až 1. kolienko BBCH 29-31.
Autorizované sú fungicídy v pšenici ozimnej: Alert S, Hook, Acanto Prima, Stereo 312,5 EC, Capalo, Fandango 200 EC, Mirage 45 EC, Spartakus, Sportak HF, Bumper Super, Zamir 40 EW, Proline 250 EC, Hutton, Prosaro 250 EC, Topsin 500 SC a Delaro.
Aj keď choroby päty stebla napádajú najviac pšenicu, sú povolené proti steblolamu aj do jačmeňa ozimného fungicídy Delaro, Alert, Hook, Stereo 312,5 EC, Mirage 45 EC, Spartakus, Sportak HF, do raže a do tritikale Delaro, Mirage 45 EC, Spartakus a Sportak HF.
Nepravý steblolam je vyvolaný hubami Fusarium spp. a Rhizoctonia spp., ktoré sa nachádzajú v pôde. Napádajú už klíčiace rastlinky, prerastajú do nadzemných častí, môžu spôsobiť vypadávanie porastu, v období odnožovania blednú listy, pri steblovaní sa na báze stebla tvoria tmavé škvrny. Oslabené pletivá sa lámu podobne ako pri pravom steblolame. Na rastlinách, ktoré nepadnú, dochádza k zbeleniu klasov alebo ich časti - bieloklasosti. Na rastlinách v lepšej kondícii, ktoré vytvoria zrná, sa vytvoria na povrchu klasov ružovkasté povlaky konídií. Napadnuté zrná majú zníženú klíčivosť.
Autorizované prípravky na foliárnu aplikáciu sú Artea Plus, Delaro, Fandango 200 EC, Fezan Plus, Isiris, Prosaro 250 EC a Swing Top.
Zároveň s ochranou proti chorobám päty stebla bude potrebné aplikovať fungicídy proti múčnatke trávovej (Blumeria graminis). Výskyt bol silný už na jeseň a teraz pri prvom oteplení sa tvorili nové mycéliá. Napáda všetky ozimné obilniny. Prah škodlivosti je 70 % odnoží s výskytom múčnatky na niektorom z horných troch listov počas odnožovania do začiatku klasenia BBCH 21-51.
Vzhľadom nato, že je proti múčnatke v obilninách na foliárnu aplikáciu povolené množstvo fungicídov, nebudem ich menovať všetky, pripomeniem že už nie je povolené použitie Dithane DG Neotec v tank-mixe s Karben Flo Stefes.
Pribudli nové autorizované prípravky proti múčnatke v obilninách: Delaro, Flat, Leander, Osiris a Tebusha 25 % EW.
Rovnaké autorizácie majú aj prípravky povolené na paralelný obchod, ktorých referenčnými prípravkami sú vyššie uvedené fungicídy.
Hraboš poľný
Tam, kde ste doteraz nezasiahli proti premnoženému hrabošovi poľnému, odporúčam prehliadnuť porasty a pri dosiahnutí počtu 40 a viac používaných východov z nor na 1 ha aplikovať návnady. Počet používaných východov z nor zistíme nasledovne: na pozorovanom pozemku vytýčime 5 jednoárových parciel (10x10 m) a na každej parcele dôkladne zašľapeme, spočítame a zaznamenáme všetky východy z nor hrabošov. Za 24 hodín sa na týchto plochách spočítajú a zaznamenajú znovu otvorené východy z nor. Počet znovuotvorených nor sa z jednoárových plôch spočíta a násobí 20. Ošetrujú sa aj ohniská výskytu hraboša poľného.
Povolená je len aplikácia vkladaním návnad do nôr: EKPHOS-ALP 1 tabletka na noru, PHOSTOXIN 1 tableta alebo 5 peliet na noru.
Ing. Alena Škuciová
V Topoľčanoch, 8.4.2013
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
Ovocné stromy a zelenina
Od vydania prvej signalizačnej správy pre ovocie uplynul už mesiac. Odvtedy vegetácia veľmi nepokročila. Avšak na tento víkend je už vysoký predpoklad, že jar začne a s ňou aj začiatok pučania ovocných stromov či kríkov.
Ovocné stromy
V prvej signalizácii sme upozorňovali na kučeravosť broskyňových listov. Kto v tom čase nevykonal ošetrenie, urobil dobre, pretože sa splnil náš predpoklad opakovaného ošetrenia, i keď bolo spôsobené nielen častými a výdatnými zrážkami, ale aj dlhším ochladením a nepotrebnosťou ochrany. Preto odporúčame vo vhodnej fenofáze, teda v období nalievania sa púčikov, keď sa začínajú z púčikov vysúvať prvé vrcholčeky zelených lístkov vykonať ošetrenie. Vysokú účinnosť majú najmä meďnaté prípravky Cuprocaffaro, Cuproxat SC, Funguran, Champion 50 WP alebo Kuprikol 50, pri ktorých pri správnom ošetrení možno dosiahnuť jedným postrekom uspokojivé výsledky. Iba pri pokračujúcom vlhkom a chladnom počasí, ktoré predlžuje pučanie a tým aj možnosť infekcie, možno odporučiť ešte jeden postrek, ale už organickými fungicídmi, ako sú Delan 700 WDG, Dithane M 45, Novozir MN 80, Syllit 400 SC alebo Syllit 65 a v malospotrebiteľskom balení aj Efuzin 500 SC. Tieto možno použiť samozrejme aj pri pučaní. Vzhľadom na uplynulé počasie a aj predpoveď na najbližšie dni, predpokladáme, že 2 ošetrenia budú v mnohých oblastiach nevyhnutné. Druhé ošetrenie treba vykonať 7-14 dní po prvom ošetrení najneskôr do začiatku kvitnutia stromov. Ošetrenie po kvitnutí sa už neodporúča, nakoľko má veľmi nízky účinok. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na ha. Po kvitnutí je potrebné poškodené listy mechanicky odstrániť.
Marhule sú druhou kôstkovinou, ktorú na jar treba niekedy ošetrovať, a to proti monilióze kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá napáda najmä marhule, v menšej miere aj čerešne a višne. Vyhovuje jej tiež vlhké počasie, najnebezpečnenjší je dážď priamo do rozvinutých alebo odkvitajúcich kvetov. Preventívnou ochranou je dôkladné odstraňovanie napadnutých plodov počas ich dozrievania, ale najmä po zbere. Suché plody z vlaňajšej úrody treba odstrániť rezom konárikov až po zdravé drevo. Chemická ochrana kvetov a výhonkov sa zvyčajne vykonáva 2-krát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách a za daždivého počasia, najmä v období kvitnutia. Z prípravkov sú na ošetrenie kôstkovín povolené Abilis Ultra, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum, Q-Bucon, Tebu 250 a Zoran a na čerešne aj Switch 62,5 WG a Teldor 500 SC. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár.
Zelenina
Na porastoch hlavne ozimného cesnaku škodí mucha fúzavka cesnaková. Vylieta skoro na jar pri teplotách nad 10oC. Po viacerých dňoch s touto teplotou sa dá očakávať kladenie vajíčok. V tomto roku už prvé oteplenie bolo, ale dlhým ochladením bola jej aktivita výrazne pozastavená. Pri ďalšom oteplení je ošetrenie určite potrebné. Postrek má význam iba v lokalitách s pravidelnými výskytmi, a to prípravkami Ceon 5 CS, In-sek, Karate zeon 5 CS, Star Zeon, Karate so zeon technológiou 5 CS, Lambda Lam 50 CS a Lambdol, ktorý sa robí po prvom oteplení nad 10oC a o 14 dní sa zopakuje.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR
8.4.2013