Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Zelenina

Hlavné zásady úspešného pestovania zeleniny

19-04-2016
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Poľnohospodárske plodiny  nám poskytujú predovšetkým základné živiny: sacharidy, bielkoviny, tuky, ale i nevyhnutné vitamíny, minerálne a rôzne ochranné a liečivé látky. Významným zdrojom týchto základných zložiek našej stravy je aj zelenina. Mala by sa konzumovať čerstvá, alebo jednoducho tepelne upravená.  V podstate nemá veľký obsah energie, ale poskytuje nášmu organizmu cenné biologicky hodnotné látky. Vysoký obsah vlákniny nám dáva pocit nasýtenia a významne podporuje procesy trávenia.

Pri výbere druhov a odrôd zelenín na pestovanie vychádzame z ich požiadaviek na podmienky prostredia. Treba vedieť, že v suchších polohách zelenina trpí častejším výskytom škodcov, vo vlhších zase chorobami. Vo vyšších polohách sa darí viac zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly (napr. hlúbová zelenina), a naopak, plodovej zelenine sa darí v nízkych a teplých polohách. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že vo vyšších polohách úspešne dopestujeme aj plodovú zeleninu. Pri výbere odrôd na pestovanie sa orientujeme podľa Listiny registrovaných odrôd, ale je dobré brať do úvahy skúsenosti pestovateľov v danom regióne a odporúčania kompetentných inštitúcií, ktoré odrody zelenín skúšajú a povoľujú ich registráciu. Rozhodujúce sú aj účel pestovania, odolnosť odrôd a cenové relácie.

Spôsob pestovania závisí hlavne od druhu, odrody a podmienok. Niektoré sa pestujú výlučne z priamej sejby, iné len z priesad a mnohé sa dajú pestovať obidvomi spôsobmi. V každom prípade treba dodržiavať správne technologické postupy a agrotechnické termíny. Nároky zeleniny na pôdu sú rôzne. Pôda je úzko spätá s výživou rastlín. Ľahké pôdy sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté s priepustným podložím a hĺbkou ornice do 0,4 m. Majú nízku schopnosť zadržiavať vodu a živiny v pôdnom profile. Často v nich kolíše aj pôdna reakcia čo je pri pestovaní viacerých druhov zeleniny nepriaznivé. Ľahké pôdy sú vhodné pre skoré zeleniny. Ťažké pôdy majú väčšiu schopnosť zadržiavať vodu, majú horšiu vzdušnosť, sú vhodné pre neskoré druhy zeleniny, ako napr. kapustovité zeleniny a zeler. Dôležitý je obsah humusu v pôde a pôdna reakcia (pH). V záhradníckych ľahkých pôdach je obsah humusu 1 – 3 %, v stredne ťažkých a ťažkých 2 až 4 %. Optimálny obsah humusu v pôdach pre pestovanie zeleniny má byť aspoň 3 až 4 %. Pestovateľ by mal poznať vlastnosti svojej pôdy aj na základe pôdneho rozboru. Podľa neho sa dá pomerne presne určiť obsah živín v pôde a potrebu hnojenia pre jednotlivé druhy zeleniny, čo má aj významné ekonomické efekty z hľadiska pestovateľských nákladov.  Pre pestovanie zeleniny má byť optimálne pH pôdy    od 6 do 7,5. Pôdna reakcia rozhoduje o metódach obrábania, hnojenia a ovplyvňuje výber rastlín. Stupeň kyslosti alebo zásaditosti závisí od obsahu vápnika v pôde.

Výživa a hnojenie zeleniny je významným intenzifikačným faktorom pri všetkých pestovateľských technológiách. Pri intenzívnom poľnom pestovaní treba pravidelne nahradzovať odčerpané živiny z pôdneho prostredia organickými a priemyselnými hnojivami. Výživu poľnej zeleniny ovplyvňuje druh pôdy a jej vlastnosti, druh zeleniny, doba vysádzania, dĺžka vegetačnej doby, dynamika príjmu živín, klimatické a poveternostné podmienky. Tradičným organickým hnojivom je dobre vyzretý maštaľný hnoj. V prípade jeho nedostatku sa môže nahradiť kompostom, zeleným hnojením, slamou, kôrou, alebo močovkou. V závlahových podmienkach sa organická hmota rýchlejšie rozkladá, preto by sa malo hnojiť organickými hnojivami raz za dva roky. Dávky maštaľného hnoja 35 – 40 t/ha v dvojročných cykloch sú účinnejšie ako vysoké dávky v dlhších časových intervaloch. Vysoké dávky maštaľného hnoja sa odporúčajú len pri pestovaní trvácich zelenín. Organické hnojivá sa zaorávajú do pôdy na jeseň. Hnojiť len organickými hnojivami väčšinou nestačí a živiny dopĺňame aj priemyselnými hnojivami. Z nich používame dusíkaté hnojivá vo forme dusičnanovej a amoniakálnej.

Dusíkaté hnojivá dodávame v rôznych formách. Amónny dusík vhodný pre pestovanie zeleniny sa nachádza v hnojive síran amónny. Z dusičnanovej formy najviac vyhovuje zelenine liadok vápenatý alebo liadok amónny. Dnes je na trhu veľa ďalších dusíkatých hnojív kde sú kombinované formy dusíka v rôznom pomere a predávajú sa pod rôznymi komerčnými názvami. Dusíkaté hnojivá sa aplikujú až pri jarnej príprave pôdy. Draselné a fosforečné hnojivá sa dodávajú do pôdy asi z polovice na jeseň a zvyšok na jar. Fosforečné hnojivá aplikujeme hnojivom superfosfát, ktorý môže byť jednoduchý, dvojitý alebo trojitý. Pre väčšinu zeleniny viacej vyhovuje síranová forma draslíka (síran draselný) oproti forme chloridovej (draselná soľ). Priemyselné hnojivá je možné používať ako jednozložkové alebo viaczložkové (NPK).

Pri pestovaní zeleniny z priesad i zo sejby sa dobre uplatňuje nastielanie (mulčovanie) pôdy. Väčšinou na to používame čiernu fóliu, ktorú naťahujeme na pôdu ručne alebo špeciálnym mulčovacím strojom. Do natiahnutej fólie vyrezávame otvory na vysiatie semena alebo na vysadenie priesad. Čierna fólia napomáha kumulovať teplo v pôde, čo má veľký význam skoro na jar, umožňuje skoršie výsevy, výsadby, podporuje rast, dozrievanie a výsledkom sú aj skoršie zbery. Popritom sa pri mulčovaní znižuje potreba závlahovej vody, pod mulčom nerastie burina a odpadá okopávanie a plečkovanie. Na mulčovanie pôdy môžeme namiesto čiernej fólie použiť netkané textílie, hlavne čiernej farby. Mulčovanie najviac používame pri pestovaní teplomilnej plodovej zeleniny.

Po výseve alebo výsadbe sú niekedy vystavené mladé rastliny nebezpečenstvu poškodenia jarnými mrazíkmi alebo živočíšnymi škodcami. Vtedy sa dobre uplatní zakrývanie porastu bielou netkanou textíliou. Keďže prepúšťa svetlo, vzduch, vodu a má veľmi nízku špecifickú hmotnosť, môže sa ponechať na poraste dlhší čas za účelom prirýchlenia skorej poľnej zeleniny. Tento spôsob sa najlepšie uplatňuje pri pestovaní reďkovky, šalátu, špenátu, kalerábu, cibuľky zelenačky a iných druhov zeleniny.

Nadmerná zaburinenosť porastu zeleniny má vždy veľmi nepriaznivý účinok na výšku očakávanej  úrody a často aj na jej kvalitu. Úlohou regulácie burín nie je ich úplné vyhubenie, ale  ich potlačenie na nevyhnutnú mieru (pod prah ekonomickej škodlivosti). Pri regulácii burín musíme zohľadňovať konkurenčnú schopnosť pestovanej plodiny, použiť optimálne spony na zapojenie porastu, využívať vyrovnaný systém striedania plodín, vykonať kultiváciu pôdy pred sejbou, výsadbou, alebo počas vegetačného obdobia optimálnym spôsobom a v optimálnom čase, dodržiavať fytosanitárne podmienky pri zaorávaní rastlinných zvyškov, používať čisté osivo, odstraňovať buriny aj z okrajov pozemkov a priekop.
Priame sejby najviac ohrozujú buriny na začiatku vegetačného obdobia. Buriny popri tom, že odčerpávajú kultúrnej rastline vodu a živiny, môžu byť zdrojmi a hostiteľmi chorôb a škodcov, spravidla sťažujú aj ošetrovacie a zberové práce. Preto cieľom pestovateľa je regulovať burinový stav porastu zeleniny až do zberu produktu.
Spôsob potláčania burín závisí od intenzity pestovania. Chemickú reguláciu výskytu burín využívame pri intenzívnom pestovaní na veľkých plochách, inak odporúčame mechanické ničenie burín plečkovaním a okopávaním.

Pri regulácia výskytu škodcov a chorôb zásadne uprednostňujeme preventívne postupy. Liečebné postupy uplatňujeme len v nevyhnutných prípadoch. Preventívne metódy sú podobné ako pri regulácii burín a spočívajú v dodržiavaní agrotechnických postupov a termínov. Veľmi dôležité je správne striedanie plodín , čím narúšame životné cykly škodcov a chorôb.   Použitie odolných a tolerantných odrôd znižuje alebo vylučuje použitie chemických postrekov, tým šetrí aj životné prostredie a finančné zdroje. Dezinfekciu pôdy, hlavne sterilizáciu parou odporúčame hlavne pri intenzívnom pestovanie zeleniny v skleníkoch. Tu dosahujeme aj niekoľko úrod do roka a tlak patogénov v krytých priestoroch je vysoký. Výsevy a použitie moreného alebo inkrustovaného osiva vo významnej miere znižuje možnosť poškodenia mladých rastlín škodlivými činiteľmi. Včasné agrotechnické zásahy a zabezpečenie vyváženého prísunu živín zvyšuje životaschopnosť a konkurencieschopnosť pestovanej zeleniny.

Významnou formou regulácie výskytu škodcov je aj biologická ochrana, kde sa využíva cielená aplikácia prirodzených nepriateľov. Vhodné je použitie feromónových a optických lapákov na signalizáciu výskytu a ničenie škodcov. Pri alternatívnom pestovaní zeleniny sú snahy využívať v ochrane rastlín aj prírodné látky. Ide o použitie výluhov, extraktov alebo odvarov z niektorých rastlín, ktoré slúžia na podporu rastu, tvorbu kvetov, plodov, ale aj na odpudzovanie škodcov alebo ničenie chorôb. K týmto účelom sa najčastejšie pripravujú výluhy zo žihľavy dvojdomej, prasličky roľnej, cesnaku kuchynského, mäty, tymiánu, chrenu tabaku a pod. Výluhy a odvary sa používajú predovšetkým na postrekovanie. Návody a receptúry na ich prípravu a použitie sa líšia a výsledky nie sú zaručené. Problém je hlavne v tom, že účinné látky sa rýchlo rozkladajú, pôsobia v rôznych podmienkach odlišne a preto najčastejšie nezaručujú očakávaný efekt. Nesmieme zabúdať na to, že prírodné látky pochádzajúce z rastlín môžu byť často jedovatejšie pre ľudský organizmus ako priemyselná chemikália určená na ochranu rastlín.
Chemickú ochranu proti chorobám a škodcom odporúčame používať iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri predpoklade kalamitných výskytov týchto škodlivých činiteľov. V uvedených situáciách môžeme použiť len prípravky povolené na tento účel, a to v dávkach podľa platných metodík. Pri použití chemických prípravkov na ochranu rastlín treba dodržiavať všetky hygienické zásady a predpisy, ktoré s ich používaním súvisia.

Intenzívne pestovanie zeleniny bez závlahy je v súčasnosti vysoko rizikové.
V záujme zdravotnej nezávadnosti dopestovanej zeleniny je potrebné vykonať rozbory zdroja závlahovej vody. Voda nesmie obsahovať nadnormatívne množstvá dusičnanov, ťažkých kovov, rezíduí po pesticídoch, nebezpečné mikroorganizmy a iné škodlivé látky. Pri pestovaní poľnej zeleniny zavlažovanie slúži na doplnenie potrebného množstva vody pre rastliny v čase nedostatku prirodzených zrážok. Aplikovať treba primerané dávky vody v potrebných intervaloch, s prihliadnutím na nároky rastlín v jednotlivých fázach rastu počas vegetačného obdobia. V podmienkach udržateľných pestovateľských technológií má opodstatnenie používať stále vo väčšej miere kvapkovú závlahu. Výhodou je privádzanie vody úsporným spôsobom priamo ku koreňom rastlín. Spolu s kvapkovou závlahou možno aplikovať presné, opodstatnené množstvá doplnkovej výživy. Kvapkovou závlahou šetríme množstvo vody a živín, chránime rastliny pred chorobami šíriacimi sa na vlhkých a mokrých rastlinách a štruktúru pôdy. Pri klasickej závlahe sa zvyčajne vyplavujú dodané živiny, narúša sa pôdna štruktúra, tvorí sa pôdny prísušok. Rastliny často šokuje a ničí prudký a studený prúd vody. Po takejto závlahe sa dlho spamätávajú a následne vyžadujú okopávku.

Zber zeleniny vykonávame podľa druhov, odrôd a spôsobu pestovania. Zeleninu môžeme zberať ručne aj mechanizovane. Ručný zber používame tam, kde nie sú k dispozícii strojové zariadenia a na menších plochách. Ručne môžeme zeleninu zberať postupne podľa potreby a dozrievania, alebo aj jednorázovo. Pri mechanizovanom zbere pozberáme celú úrodu naraz.
Pozberová úprava spočíva väčšinou v čistení, praní, sušení, triedení, viazaní, vážení, balení, označovaní a skladovaní konzumných častí rastlín, ktoré sú určené pre trh a spracovanie. Jednotlivé druhy zeleniny hodnotíme podľa vonkajších znakov akosti, ako sú čistota, vzhľad, sviežosť, uniformita, sfarbenie, prímesi, zdravotný stav, veľkosť a hmotnosť.

Sortiment pestovaných zeleninových druhov sa riadi spravidla požiadavkami spotrebiteľov.  Okrem pôdnych – klimatických podmienok pestovateľa, rozhoduje o spektre pestovaných zelenín aj jeho technické vybavenie, možnosť vhodného zaradenia jednotlivých druhov do osevného postupu. Dôležitým prvkom pri rozhodovaní je aj spôsob odbytu vypestovanej zeleniny.

Špecializácia na užší sortiment druhov zeleniny, umožňuje jej pestovanie na väčších plochách. Zvyšuje sa tak intenzita výroby využitím mechanizácie, ale na druhej strane však v prípade problémov s odbytom môže nastať výrazná ekonomická destabilizácia podniku. Naopak pestovanie širokého sortimentu zeleniny sa realizuje obvykle na menších plochách. To do určité miery obmedzuje možnosť použitia špeciálnej mechanizácie, v prípade že niekoľko druhov zeleniny je na trhu ťažko predajných, nenastáva výraznejšie ekonomické ohrozenie firmy.