Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Zelenina

Situácia v sektore zelenina za ostatné štyri roky

31-03-2015
Ing. Eva Meravá | eva.merava@vuepp.sk
NPPC - VÚEPP

Situácia v zeleninárstva na Slovensko nie je priaznivá. Domáca produkcia nestačí pokryť spotrebu, a preto sme nútení zeleninu dovážať.  Dovážame aj tie druhy, ktoré si vieme vypestovať doma a dokonca  sú chutnejšie ako z dovozu.

Orná pôda využitá na pestovanie zeleniny v roku 2010 zaberala 13,0 tis. ha, čo tvorilo 1,0 % z plochy spôsobilej na osev. O štyri roky neskôr zaberala 6,6 tis. ha, čo je 0,5 % z plochy spôsobilej na osev.

Do roku 2010 bol vývoj zberových plôch zeleniny (okrem zeleniny pestovanej na ornej pôde je do zberových plôch zarátaná aj plocha samozásobiteľov zeleniny) nejednoznačný, nárast zberovej plochy sa striedal s jej poklesom. Od roku 2010 rozmer zberovej plochy každoročne klesal. V priemere za posledné štyri roky zaberala zberová plocha zeleniny 29 595 ha, V roku 2013 klesla oproti roku 2010 o 7,3 %.

Vývoj produkcie zeleniny za ostatné štyri roky nekopíroval priebeh zberových plôch. Bol nerovnomerný, čo bolo zapríčinené zvýšenou hektárovou úrodou jednotlivých druhov zeleniny. Na Slovensku sa pestuje hlavne kapusta, ktorá tvorila v priemere 18,% z celkovej produkcie. Jej hektárová úroda za posledné štyri roky vzrástla o 4,32 t/ha na 15,65 t/ha.

Hlavným druhom zeleniny pestovanej u nás je plodová zelenina, zaberá v priemere 35 % celej produkcie zeleniny. Druhým najviac pestovaným druhom je hlúbová zelenina (28,0 %), nasleduje koreňová zelenina (15,7 %) a cibuľová zelenina (11,0 %.) Listová a struková zelenina tvoria podiel pod dve percentá.

V roku 2002 sme stratili sebestačnosť v pokrytí spotreby. Domáca produkcia pokryje spotrebu zeleniny v priemer na 81 %. Ostatná spotreba je pokrytá zeleninou z dovozu.

Celková bilancia zeleniny (ha, t)

Ukazovateľ
2010
2011
2012
2013
Zberová plocha
30 559
30 334
29 165
28 320
Produkcia
284 429
314 855
310 148
325 378
Dovoz
261 884
265 986
250 150
251 650
Celková ponuka
546 313
580 841
560 298
577 028
Dodávky pre sprac. priem
27 090
20 736
37 908
38 578
Vývoz
56 751
28 115
35 429
27 863
Spotreba
383 581
384 182
368 286
375 156
Ostatný použitie*
78 891
147 808
118 675
135 431
Celkové použitie
546 313
580 841
560 298
577 028

Prameň ŠÚ SR, MPRV SR, VÚEPP

Čo sa týka spotreby zeleniny, odporúčanú dávku 127,9 kg na osobu za rok zďaleka nedosahujeme, spotreba zeleniny v roku 2013 bola 74,9 kg na osobu. I keď sa spotreba zeleniny zvýšila, je stále hlboko pod úrovňou odporúčanej dávky. Pre porovnanie, podľa údajov OECD, najvyššie množstvo zeleniny na osobu zo štátov EÚ spotrebujú Íri (95,4 kg), Belgičania (84, kg) a Briti (73,0 kg). Najmenej zeleniny sa zje v Nemecku (40,6 kg) a v Slovinsku (40,9 kg).

Vývoj spotreby zeleniny (kg/obyvateľ)

Druh
2010
2011
2012
2013
2013/10 (%)
Zelenina a zeleninové výrobky (v hodnote čerstvej)
94,6
100,6
100,9
106,1
+12,2
Zelenina čerstvá
67,0
71,2
69,4
74,9
+11,8

Prameň: ŠÚ SR

Podľa údajov z  roku 2013 sa najvyššej spotrebe tešili rajčiaky (17,8 % z celkovej spotreby zeleniny), kapusta (15,1 %), mrkva (11,1 %), a cibuľa (8,4 %). Najmenej sa spotreboval špenát (0,4 %), cesnak, hrach (po 0,8 %) a fazuľa (0,7 %).

Ceny výrobcov zeleniny u jednotlivých druhov stúpli s výnimkou štyroch druhov: karotky bez vňate, cibule s vňaťou, kalerábu bez vňate a šalátu hlávkového. Najviac posilnila cena (+40,8 %) papriky zeleninovej a najmenej (+0,7 %) kalerábu s vňaťou.

Priemerné ročné ceny výrobcov zeleniny

Zelenina
2010 (€/t)
2011 (€/t)
2012 (€/t)
2013 (€/t)
2013/12 (%)
Zeler s vňaťou
458,80
454,27
496,30
494,1
+7,7
Zeler bez vňate
400,98
400,13
436,20
448,6
+11,9
Červená repa
182,45
187,63
192,40
185,4
+1,6
Karotka s vňaťou
542,27
636,14
667,70
688,5
+27,0
Karotka bez vňate
261,70
266,56
267,40
257,7
-1,5
Petržlen s vňaťou
598,36
681,96
739,70
827,6
+38,3
Petržlen bez vňate
523,55
555,02
594,30
654,2
+25,0
Cibuľa s vňaťou
1 116,44
1 144,79
1 142,80
1 111,6
-0,4
Cibuľa bez vňate
291,43
274,93
285,50
297,4
+2,0
Dyňa červená
224,56
222,55
251,70
285,5
+27,1
Uhorky nakladačky
511,32
517,97
581,50
634,5
+24,1
Uhorky šalátové
623,43
609,28
613,70
755,5
+21,2
Rajčiaky konzumné
817,63
896,85
905,10
965,3
+18,1
Rajčiaky priemyselné
140,28
154,76
174,20
174,2
+24,2
Kaleráb s vňaťou
1 015,72
978,49
998,30
1 023,1
+0,7
Kaleráb bez vňate
201,01
196,31
194,90
198,1
-1,4
Kel hlávkový
267,78
277,87
318,50
367,0
+37,1
Karfiol
524,47
547,17
586,20
594,0
+13,3
Kapusta biela
238,75
230,33
224,40
270,2
+13,2
Paprika zeleninová
853,99
793,29
793,50
1 202,2
+40,8
Šalát hlávkový
1 288,89
1 236,67
1 263,70
1 182,2
-8,3

Prameň: ŠÚ SR

V zahraničnom obchode so zeleninou má Slovensko dlhodobo záporné saldo a tak to bolo aj za ostatné štyri roky. Dovoz vysoko prevyšuje vývoz. Domáca produkcia sa často nemôže uplatniť na domácom trhu kvôli cenám a tiež pre neschopnosť zásobovať obchodné reťazce čerstvou zeleninou počas celého roka.

Bilancia zahraničného obchodu SR so zeleninou

Rok

Údaje v tonách

Údaje v tis. €

Vývoz

Dovoz

Rozdiel

Vývoz

Dovoz

Saldo

2010

56 751

261 884

-205 133

45 101

171 792

-126 691

2011

28 115

265 986

-237 871

24  618

165 480

-140 862

2012

35 638

253 209

-217 571

35 940

163 894

-127 954

2013

24 081

251 650

-227 569

24 081

173 424

-149 343

Prameň: MPRV SR

Čo sa týka dovozu jednotlivých druhov zeleniny, v priemere za posledné štyri roky sa v najväčšom objeme dovážali na Slovensko paradoxne tie druhy, ktorým sa u nás najviac darí: uhorky, kapusta, rajčiaky, cibuľa a mrkva. Zelenina sa dovážala prevažne z Poľska, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Španielska, Maďarska a Talianska.

Vo vývoze zeleniny dominujú rajčiaky a cibuľa. Vývoz zeleniny smeroval hlavne do Českej republiky, Maďarska a Rakúska.