Situácia v sektore zelenina za ostatné štyri roky
Situácia v zeleninárstva na Slovensko nie je priaznivá. Domáca produkcia nestačí pokryť spotrebu, a preto sme nútení zeleninu dovážať. Dovážame aj tie druhy, ktoré si vieme vypestovať doma a dokonca sú chutnejšie ako z dovozu.
Orná pôda využitá na pestovanie zeleniny v roku 2010 zaberala 13,0 tis. ha, čo tvorilo 1,0 % z plochy spôsobilej na osev. O štyri roky neskôr zaberala 6,6 tis. ha, čo je 0,5 % z plochy spôsobilej na osev.
Do roku 2010 bol vývoj zberových plôch zeleniny (okrem zeleniny pestovanej na ornej pôde je do zberových plôch zarátaná aj plocha samozásobiteľov zeleniny) nejednoznačný, nárast zberovej plochy sa striedal s jej poklesom. Od roku 2010 rozmer zberovej plochy každoročne klesal. V priemere za posledné štyri roky zaberala zberová plocha zeleniny 29 595 ha, V roku 2013 klesla oproti roku 2010 o 7,3 %.
Vývoj produkcie zeleniny za ostatné štyri roky nekopíroval priebeh zberových plôch. Bol nerovnomerný, čo bolo zapríčinené zvýšenou hektárovou úrodou jednotlivých druhov zeleniny. Na Slovensku sa pestuje hlavne kapusta, ktorá tvorila v priemere 18,% z celkovej produkcie. Jej hektárová úroda za posledné štyri roky vzrástla o 4,32 t/ha na 15,65 t/ha.
Hlavným druhom zeleniny pestovanej u nás je plodová zelenina, zaberá v priemere 35 % celej produkcie zeleniny. Druhým najviac pestovaným druhom je hlúbová zelenina (28,0 %), nasleduje koreňová zelenina (15,7 %) a cibuľová zelenina (11,0 %.) Listová a struková zelenina tvoria podiel pod dve percentá.
V roku 2002 sme stratili sebestačnosť v pokrytí spotreby. Domáca produkcia pokryje spotrebu zeleniny v priemer na 81 %. Ostatná spotreba je pokrytá zeleninou z dovozu.
Celková bilancia zeleniny (ha, t)
|
Ukazovateľ
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
|
Zberová plocha
|
30 559
|
30 334
|
29 165
|
28 320
|
|
Produkcia
|
284 429
|
314 855
|
310 148
|
325 378
|
|
Dovoz
|
261 884
|
265 986
|
250 150
|
251 650
|
|
Celková ponuka
|
546 313
|
580 841
|
560 298
|
577 028
|
|
Dodávky pre sprac. priem
|
27 090
|
20 736
|
37 908
|
38 578
|
|
Vývoz
|
56 751
|
28 115
|
35 429
|
27 863
|
|
Spotreba
|
383 581
|
384 182
|
368 286
|
375 156
|
|
Ostatný použitie*
|
78 891
|
147 808
|
118 675
|
135 431
|
|
Celkové použitie
|
546 313
|
580 841
|
560 298
|
577 028
|
Prameň ŠÚ SR, MPRV SR, VÚEPP
Čo sa týka spotreby zeleniny, odporúčanú dávku 127,9 kg na osobu za rok zďaleka nedosahujeme, spotreba zeleniny v roku 2013 bola 74,9 kg na osobu. I keď sa spotreba zeleniny zvýšila, je stále hlboko pod úrovňou odporúčanej dávky. Pre porovnanie, podľa údajov OECD, najvyššie množstvo zeleniny na osobu zo štátov EÚ spotrebujú Íri (95,4 kg), Belgičania (84, kg) a Briti (73,0 kg). Najmenej zeleniny sa zje v Nemecku (40,6 kg) a v Slovinsku (40,9 kg).
Vývoj spotreby zeleniny (kg/obyvateľ)
|
Druh
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2013/10 (%)
|
|
Zelenina a zeleninové výrobky (v hodnote čerstvej)
|
94,6
|
100,6
|
100,9
|
106,1
|
+12,2
|
|
Zelenina čerstvá
|
67,0
|
71,2
|
69,4
|
74,9
|
+11,8
|
Prameň: ŠÚ SR
Podľa údajov z roku 2013 sa najvyššej spotrebe tešili rajčiaky (17,8 % z celkovej spotreby zeleniny), kapusta (15,1 %), mrkva (11,1 %), a cibuľa (8,4 %). Najmenej sa spotreboval špenát (0,4 %), cesnak, hrach (po 0,8 %) a fazuľa (0,7 %).
Ceny výrobcov zeleniny u jednotlivých druhov stúpli s výnimkou štyroch druhov: karotky bez vňate, cibule s vňaťou, kalerábu bez vňate a šalátu hlávkového. Najviac posilnila cena (+40,8 %) papriky zeleninovej a najmenej (+0,7 %) kalerábu s vňaťou.
Priemerné ročné ceny výrobcov zeleniny
|
Zelenina
|
2010 (€/t)
|
2011 (€/t)
|
2012 (€/t)
|
2013 (€/t)
|
2013/12 (%)
|
|
Zeler s vňaťou
|
458,80
|
454,27
|
496,30
|
494,1
|
+7,7
|
|
Zeler bez vňate
|
400,98
|
400,13
|
436,20
|
448,6
|
+11,9
|
|
Červená repa
|
182,45
|
187,63
|
192,40
|
185,4
|
+1,6
|
|
Karotka s vňaťou
|
542,27
|
636,14
|
667,70
|
688,5
|
+27,0
|
|
Karotka bez vňate
|
261,70
|
266,56
|
267,40
|
257,7
|
-1,5
|
|
Petržlen s vňaťou
|
598,36
|
681,96
|
739,70
|
827,6
|
+38,3
|
|
Petržlen bez vňate
|
523,55
|
555,02
|
594,30
|
654,2
|
+25,0
|
|
Cibuľa s vňaťou
|
1 116,44
|
1 144,79
|
1 142,80
|
1 111,6
|
-0,4
|
|
Cibuľa bez vňate
|
291,43
|
274,93
|
285,50
|
297,4
|
+2,0
|
|
Dyňa červená
|
224,56
|
222,55
|
251,70
|
285,5
|
+27,1
|
|
Uhorky nakladačky
|
511,32
|
517,97
|
581,50
|
634,5
|
+24,1
|
|
Uhorky šalátové
|
623,43
|
609,28
|
613,70
|
755,5
|
+21,2
|
|
Rajčiaky konzumné
|
817,63
|
896,85
|
905,10
|
965,3
|
+18,1
|
|
Rajčiaky priemyselné
|
140,28
|
154,76
|
174,20
|
174,2
|
+24,2
|
|
Kaleráb s vňaťou
|
1 015,72
|
978,49
|
998,30
|
1 023,1
|
+0,7
|
|
Kaleráb bez vňate
|
201,01
|
196,31
|
194,90
|
198,1
|
-1,4
|
|
Kel hlávkový
|
267,78
|
277,87
|
318,50
|
367,0
|
+37,1
|
|
Karfiol
|
524,47
|
547,17
|
586,20
|
594,0
|
+13,3
|
|
Kapusta biela
|
238,75
|
230,33
|
224,40
|
270,2
|
+13,2
|
|
Paprika zeleninová
|
853,99
|
793,29
|
793,50
|
1 202,2
|
+40,8
|
|
Šalát hlávkový
|
1 288,89
|
1 236,67
|
1 263,70
|
1 182,2
|
-8,3
|
Prameň: ŠÚ SR
V zahraničnom obchode so zeleninou má Slovensko dlhodobo záporné saldo a tak to bolo aj za ostatné štyri roky. Dovoz vysoko prevyšuje vývoz. Domáca produkcia sa často nemôže uplatniť na domácom trhu kvôli cenám a tiež pre neschopnosť zásobovať obchodné reťazce čerstvou zeleninou počas celého roka.
Bilancia zahraničného obchodu SR so zeleninou
|
Rok |
Údaje v tonách |
Údaje v tis. € |
||||
|
Vývoz |
Dovoz |
Rozdiel |
Vývoz |
Dovoz |
Saldo |
|
|
2010 |
56 751 |
261 884 |
-205 133 |
45 101 |
171 792 |
-126 691 |
|
2011 |
28 115 |
265 986 |
-237 871 |
24 618 |
165 480 |
-140 862 |
|
2012 |
35 638 |
253 209 |
-217 571 |
35 940 |
163 894 |
-127 954 |
|
2013 |
24 081 |
251 650 |
-227 569 |
24 081 |
173 424 |
-149 343 |
Prameň: MPRV SR
Čo sa týka dovozu jednotlivých druhov zeleniny, v priemere za posledné štyri roky sa v najväčšom objeme dovážali na Slovensko paradoxne tie druhy, ktorým sa u nás najviac darí: uhorky, kapusta, rajčiaky, cibuľa a mrkva. Zelenina sa dovážala prevažne z Poľska, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Španielska, Maďarska a Talianska.
Vo vývoze zeleniny dominujú rajčiaky a cibuľa. Vývoz zeleniny smeroval hlavne do Českej republiky, Maďarska a Rakúska.