Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Zelenina

Realita slovenského zeleninárstva

28-01-2020
Ing. Jozef Šumichrast, PhD. 1; Ing. Rebecca Brodňanová 2 | [email protected]
1Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska; 2Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, FEM, Katedra marketingu a obchodu

Na sklonku roka 2019 by sme sa mali aktívnejšie zaoberať analýzou stavu slovenského poľnohospodárstva, aby sme získali východiská a riešenia pre čo najlepšie nasmerovanie finančných prostriedkov v rámci „strategického plánu pre roky 2021 – 2027“.

V prvom rade je však potrebné poznať aktuálne východiskové situácie, aby sme sa vôbec vedeli zaoberať možnosťami rozvoja slovenského poľnohospodárstva. V tejto analýza sa venujeme situácii zeleniny na Slovensku. Za smerodajné sme si určili roky 2016, 2017 a 2018, nakoľko rok 2019 ešte nie je uzatvorený a výsledky sú preto neúplné. Zamerali sme sa len na produkciu zeleniny na ornej pôde a vychádzame z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), pretože produkcia zeleniny samozásobiteľov je v rámci ŠÚ SR len vo forme odhadu. Pri údajoch Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) o plochách zeleniny podporených v rámci viazaných platieb v zmysle Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z. sa predpokladá, že každý komerčne zameraný pestovateľ je súčasne aj poberateľom priamych platieb, pričom teda žiada automaticky aj o viazanú platbu na zeleninu. Plochy podporenej zeleniny prostredníctvom Nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. - Platba pri zaradení do agroenvironmentálno-klimatického opatrenia, § 15 , písm. b)  Integrovaná produkcia v zeleninárstve – predstavujú presné údaje z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV SR).

Situačná a výhľadová správa - Ovocie a zelenina publikovaná v roku 2019 uvádza: „Výmera zberovej plochy zeleniny na ornej pôde sa tretí rok po sebe zmenšila. Na tento faktor v posledných rokoch výrazne vplývala výmera tekvice, ktorá bola zaradenia medzi zeleninu s veľmi vysokou prácnosťou. Z tohto dôvodu nastal v rokoch 2015 a 2016 nárast zberových plôch zeleniny. V roku 2016 sa poľná zelenina pestovala na 8 451 ha, no z toho sa na 2 870 ha pestovala tekvica. V roku 2017 sa zelenina pestovala len na 6 240 ha, pokles pestovateľskej výmery bol zapríčinený poklesom zberovej plochy tekvice na úroveň 666 ha.“ Rok 2018 sa niesol v znamení ďalšieho poklesu. Výmera zeleniny na ornej pôde bola len 5974 ha, výmera tekvice bola 211 ha. Klesajúca výmera tekvice je zaujímavá a logická, nakoľko hovoríme o všetkej pestovanej tekvici. Lenže...

Ak sa zameriame na podporu zeleniny v zmysle Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb, zistíme, že výmera zeleniny taktiež logicky klesá. Ale...

V roku 2016 bolo v zmysle tejto schémy pestovaná zelenina na výmere 6888,98 ha, v roku 2017 na výmere 6821,75 a v roku 2018 na výmere 8992,44 ha. Vieme však povedať, čo vlastne podporujeme? Respektíve, podporujeme v zmysle tejto schémy to, čo by sme mali podporovať? Odpoveď môžeme nájsť v nasledovných zisteniach: V rámci viazaných platieb zaberala tekvica v roku 2016 až 50 percenta plôch zeleniny. V roku 2017 to bolo 52 percent a v roku 2018 zas 50 percent (viď tabuľka). V aktuálnom roku, však už v usmernení evidujeme konkrétnu tekvicu muškátovú, tekvicu Hokkaido, tekvicu špargľovú a tekvicu maslovú a nie pojem tekvica určená pre produkciu semien na konzum a lisovanie. Cieľom schémy zrejme nikdy nebola, či skôr nemala by byť podpora tejto plodiny. Len za posledné tri evidované roky však bola na tekvicu vyplatená suma niečo vyše 1,1 mil. eur. Či je to veľa, alebo málo, je na zváženie. Koľko z toho však tvorila tekvica, ktorú sme si mohli kúpiť v našich obchodoch? A koľko bolo tekvice, ktorá sa nikdy nepozberala a skončila zapravená do pôdy?

Isté je, že v roku 2019, kedy prišlo k spojeniu schém platieb na pestovanie vybraných druhov zeleniny s vysokou prácnosťou a veľmi vysokou prácnosťou a vytvorila sa nová schéma - platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny a po naliehaniach Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska zo schémy vypadla tekvica pestovaná za účelom výroby oleja a jadierok na export. Týmto počinom sa získalo až 70 % z celkových platieb doteraz vyplácaných na vybrané druhy zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou. V roku 2019 by tak platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny mohla dosiahnuť 301 eur, čím by sa reálne mala podporiť zelenina, ktorá si to zaslúži.

Je tu však aj ďalšia zaujímavá otázka, a to zaradenia reďkvi siatej medzi pestovanú zeleninu. Reďkev siata zaberala v roku 2016 výmeru 48,95 ha, v roku 2017 to bolo 298,99 ha a v roku 2018 sme evidovali 190,45 ha. Otázne je však jej využitie. Netreba si totiž zamieňať reďkev s reďkovku. Keď je tu reálny záujem o jej pestovanie ako zeleniny, určite ju treba podporiť. Ak však končí zadiskovaná do pôdy, podpora je určite nelogická . Je teda veľmi dôležité dôsledne sledovať použitie finančných prostriedkov.

Pozitívnym príkladom je napríklad zaradenie kukurice cukrovej do podpory. Doriešiť je však ešte potrebné oddelenie hrachu siateho od podpory, ktorý sa u nás pestuje ako bielkovinová plodina za účelom zberu suchých semien a hrach siaty záhradný resp. cukrový, ktorý sa zberá vo forme zelených semien, resp. strukov. Je zaujímavé, že ŠÚ SR v ročnom výkaze o rastlinnej výrobe Poľ 18-01 osobitne sleduje pod rôznymi kódmi plodín strukoviny na zrno v suchom stave a osobitne v rámci zeleniny hrach strukový (hrášok). Podľa Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., bol všetok hrach v roku presunutý do platby na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín. Stav nášho konzervárenského a mraziarenského priemyslu asi kompetentných nezaujíma, aj keď európska legislatíva hovorí, že „...počíta sa s potrebou poskytnúť stabilné dodávky miestnemu spracovateľskému priemyslu...“.[1]


[1] Odôvodnenie: V § 7 je nutné umiestniť aj také druhy zeleniny, ktoré sú určené na spracovanie a nie sú prioritne určené na priamu konzumáciu v čerstvom stave. Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013 podľa hlavy IV, kapitola 1, článok 55, číslo 1, písmeno b) sa počíta s potrebou poskytnúť stabilné dodávky miestnemu spracovateľskému priemyslu s cieľom vyhnúť sa negatívnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom následnej reštrukturalizácie. 

 

Výmery plôch podporenej zeleniny prostredníctvom Integrovanej produkcie sú taktiež zaujímavé. V roku 2016 to bolo 4026,03 ha, v roku 2017 sme zaznamenali 5244,36 ha a v roku 2018 poklesla výmera na 4905,91 ha. Z podporených plôch zaberala tekvica za tieto tri roky v priemere 33 percent. Tekvica tak bola za tieto tri roky podporená sumou 2 001 542,40 eur. Na mieste je však opäť otázka „Kde skončila táto tekvica?“

Kto by bol povedal, že u nás bude taký enormný dopyt po tekvici? Zmenili sa chute Slovákov a Sloveniek, alebo je pestovanie tekvice jednoducho ekonomicky mimoriadne zaujímavé? 

Ak chceme hľadieť vpred a dobre nastaviť Strategický plán, je potrebné sa obzrieť aj dozadu a vyvodiť zodpovedné závery. Za zeleninu je možné povedať len jedno – je nevyhnutná reálna podpora takých druhov zeleniny, ktoré majú vplyv na zdravú výživu obyvateľstva SR, alebo majú uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle. Zároveň je nutné podporovať tých pestovateľov, či už malých, stredných alebo veľkých, čo to myslia s pestovaním zeleniny na Slovensku vážne - umiestňujú ju na lokálny trh, alebo do reťazcov.

V tomto článku sme zodpovedali otázku, prečo naša zelenina hnije na poliach a zvyšuje sa dovoz zeleniny zo zahraničia. Vyrábame málo a draho. Jedným z dôvodov sú podpory, ktoré strácajú účinok, nakoľko sú cielené tam, kde nie sú potrebné. Rozdiel v cene slovenskej produkcie oproti produkcii zo zahraničia je práve v poskytnutej podpore. Chýbajúci objem je daný tým, že pestovateľov zeleniny u nás ubúda a noví nemajú dôvod s pestovaním začínať. Mladí farmári neprejavujú dostatočný záujem, čo je logické, vzhľadom na ekonomiku špeciálnej rastlinnej výroby. Súčasní pestovatelia pociťujú nezáujem štátu o špeciálnu rastlinnú výrobu, preto sa do nej výraznejšie nehrnú.

Uvidíme, aký účinok prinesie zelená nafta. Zázraky však očakávať netreba. Dôležité bude opäť pozorne odsledovať, čo bude v rámci opatrenia podporené.

Slovenské zeleninárstvo bude konkurencie schopné v prípade, ak zvolí správnu odrodovú a druhovú skladbu, začne komunikovať výhody domácej zeleniny a bude budovať svoju značku. Súčasne sa zeleninári  musia dostatočne združovať a vytvoriť rovnocenné partnerstvá s obchodníkmi. Štát by mal podporiť pestovanie tých druhov zeleniny, ktoré tu má zmysel pestovať. Súčasne by mal podporiť pestovanie a spracovanie kvalitnejších druhov zeleniny. Podpora štátu by mala smerovať aj na inovácie a združovanie pestovateľov. Súčasne musí štát výraznejšie zeleninárom pomôcť pri vyrovnávaní sa s klimatickými zmenami, najmä podporou na vybudovanie závlah proti suchu a  protimrazovej ochrany.

Celkovo je Slovensko v spolufinancovaní podpôr na špeciálne plodiny v rámci Európskej únie na posledných miestach. Zeleninárstvo preto musí byť omnoho viac atraktívnejšie, aby prilákalo mladých odborníkov. V neposlednom rade je potrebné zapracovať do legislatívy veľmi žiadaný inštitút sezónnej práce v poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorý umožní flexibilitu zamestnania sezónnych pracovníkov, samozrejme, pri zachovaní všetkých ich sociálnych štandardov. V prvom rade však urobme poriadok v číslach, aby sme vedeli načo, prečo a koľko finančných prostriedkov sme využili či premárnili.

Tabuľka