Závlaha zeleniny
Pri pestovaní zeleniny voda najviac ovplyvňuje výšku úrody, jej kvalitu a dĺžku vegetačného obdobia. Pri nedostatku vody má zelenina menší vzrast, vytvára tuhé pletivá. Kaleráb drevnatie, koreňová zelenina je drobná s veľkým množstvom absorpčných koreňov. Nepriaznivý vplyv má aj nadmerné alebo nerovnomerné zásobovanie vodou. Zvýšené dávky vody po dlhšom vlahovom deficite spôsobujú praskanie koreňov, buliev a plodov. Nároky na vodu nie sú rovnaké v priebehu vegetácie. Zeleninu nemôžeme zavlažovať podľa všeobecného návodu. Potreba závlahovej vody závisí od mnohých faktorov, napr. prirodzené zrážky, druh pôdy, intenzita vetra, technika zavlažovania, nároky jednotlivých druhov, odrôd a pod.
Cibuľová zelenina
Cesnak ozimný vyžaduje okrem zimy bohatej na sneh aj zrážky vodu aj v jarnom období. Dostatok pôdnej vlahy je žiadúci do polovice júna. Neskôr mu vyhovuje suchšie obdobie na dozretie v dobrom zdravotnom stave. Zvyčajne stačí jedna až dve závlahové dávky, 20-25 mm.
Cibuľa má relatívne nízku vlahovú potrebu 150-200 mm, pretože má malú koreňovú sústavu a listovú plochu. Doplnkovú závlahu potrebuje najmä na začiatku rastu. Cibuľu zavlažujeme od polovice júna do konca júla. Závlahové dávky sa pohybujú od 15 do 25 mm. Po každej závlahe je potrebné skyprenie a prevzdušnenie pôdy.Cibuľa pestovaná zo sadzačky potrebuje na začiatku rastu viac vlahy ako cibuľa zo semena. Naposledy zavlažujeme asi 25 až 30 dní pred zberom. Cibuľa zelenačka pestovaná pre konzumáciu na jar a v lete sa môže zavlažovať až do obdobia zberu.
Pažítka vyžaduje závlahu po vysadení a presadení, najmä v letnom období. V priebehu vegetácie treba zalievať podľa situácie.
Pór vyžaduje vyššiu vzdušnú aj pôdnu vlhkosť. Preto sa má pôda pred výsevom, rovnako aj pred vyberaním priesad zavlažiť. Po vysadení sa obyčajne závlaha opakuje podľa potřeby a dávkami 15 – 25 mm. Neskôr sapočíta so závlahou každé dva týždne dávkami vody po 40 mm. Celková doplnková závlaha počas vegetácie dosahuje 200 až 250 mm vody. Prestávame zavlažovať asi 15 dní pred zberom.
Hlúbová zelenina
Brokolica je spravidla náročná na závlahu. Zavlažovať je potrebné sadbu pred výsadbou. V období do troch týždňov po vysadení sa zavlažuje v prípade dlhšie trvajúceho sucha. Pri vytváraní ružíc je potreba vody najvvňčšia. Vtedy sa vyžaduje pravidelné polievanie. Vhodné sú dávky 20 mm.
Kaleráb vyžaduje pravidelné závlahové dávky. Najviac vody potrebuje, keď začína rásť buľva. Vtedy zahustíme závlahový interval na 8 – 10 dní s dávkami 20 – 25 mm. Celková vlahová potreba kalerábu je medzi 450-550 mm.
Pekinská kapusta potrebuje rovnomernú závlahu počas celého vegetačného obdobia. Pred výsadbou je potrebné pôdu pred dobre a zavlažiť
Karfiol je z hlúbovín najnáročnejší na vodu. Odporúča sa závlaha aj pred výsadbou v dávke 20 mm. Po ujatí sadeníc aplikujeme dávky 20 – 30 mm. Vo fáze zakladania ružíc sa osvedčili dávky 15 – 20 mm při 3 až 5 dňovom závlahovom cykle. Skoré odrody sa môžu zavlažovať až po zber.
Kapusta potrebuje najviac vody od začiatku zavinovania hlávky. Vtedy zavlažujeme každý týždeň dávkou 20 – 25 mm. Pri neskorých odrodách na skladovanie treba obmedziť závlahu asi mesiac pred zberom. Takto sa vytvorí viacej sušiny a hlávky sa dobre uskladňujú.
Kel hlávkový a ružičkový potrebujú najviac vody v čase tvorby a zavinovania hlávok až do konzumnej zrelosti. Po výsadbe je užitočná jemná závlaha. Potrebné množstvo závlahy je za rok 180-250 mm. Kel kučeravý a ružičkový od septembra nemusíme zavlažovať, aby si udržali mrazuvzdornosť.
Koreňová zelenina
Červená repa - cvikla je náročná na vlahu. Pôdu zavlažujeme už pred sejbou alebo výsadbou priesad. S postupným rastom rastliny aj koreňovej sústavy sa dávka postupne zvyšuje z 15-20 mm na 40 mm. Cvikla pri nadbytku vody vytvára veľké buľvy, ale menej vyfarbené.
Mrkva potrebuje závlahu počas suchého počasia. Dávka vody sa postupne zvyšuje až na 30-40 mm. Je dôležitá pravidelnosť závlahy aby nedochádzalo k praskaniu koreňov. Skoré odrody potrebujú najviac vody v máji, neskoré v júli. Pre kvalitnejšie korene na uskladnenie prestávame mrkvu zavlažovať 3-4 týždne pred zberom.
Petržlen po výseve dlho vzchádza. Preto ak je sucho, pred výsevom pôdu zavlažíme. Pri tvorbe koreňov sú potrebné dve dávky vody v množstve po 40 mm.
Reďkovka a reďkev majú při závlahe jemnejšiu chuť. Je účelné v prvej polovici vegetácie zavlažovať častejšie Ak sa polieva len za sucha, alebo len občas, tak korene ľahko praskajú.
Zeler je z tejto skupiny najnáročnejší na závlahu. Po výsadbe na trvalé stanovište výdatne zavlažujeme až do ujatia a zakorenenia. Najvyššie nároky na vodu má zeler v období narastania buliev od júla do konca septembra. Vtedy vyžaduje závlahu v osem až desaťdňových intervaloch pri dávke 30 mm.
Listová zelenina
Hlávkový, ľadový šalát a ostatné druhy šalátov sú náročné na rovnomerné zásobovanie vodou počas celého vegetačného obdobia, aby vytvorili šťavnaté krehké hlávky alebo listy. Uprednostňujeme častú závlahu malými dávkami, aby sme predišli rozvinutiu hubových chorôb.
Petržlen listový vyžaduje sejbu do vlhkej pôdy. Počas vegetácie ho treba poliať tri až štyrikrát s dávkami 20 mm vody.
Špenát sa pestuje v období, keď je dostatok zrážok, preto sa väčšinou nemusí zavlažovať. Neskorý špenát sa odporúča polievať tri až štyri týždne pred zberom.
Plodová zelenina
Paprika v stredne ťažkej pôde potrebuje hĺbku zavlaženia od 0,20 až 0,30 m, čo dosiahneme dávkou vody približne 20–40 mm. Veľkosť závlahových dávok sa postupne zvyšuje. Prvú závlahovú dávku vyžaduje paprika pri vysádzaní. Ďalšiu dávku dodáme po ujatí rastlín, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas celého obdobia rodivosti vyžaduje paprika pravidelné zásobovanie vodou, každých sedem až desať dní dávkami 30-40 mm. Nadbytočná vlhkosť podporuje rozvoj chorôb. Ak chceme rýchle vyčervenanie plodov, pred koncom vegetačného obdobia, obmedzíme závlahu.
Rajčiak vytvára pomerne mohutnú koreňovú sústavu, napriek tomu sa nedá pestovať bez závlahy. Najväčšiu potrebu vody má v júli až septembri, čo súvisí s obdobím, teplého počasia, produkcie plodov. Od sejby do začiatku kvitnutia potrebuje 15 až 25 mm vody, od začiatku kvitnutia do vytvorenia prvých plodov 30 až 40 mm, od vytvorenia prvých plodov do začiatku dozrievania 140 až 250 mm a od začiatku dozrievania do konca vegetácie 100 až 110 mm vody. V suchom období, keď nie sú prirodzené zrážky, treba polievať každých desať dní dávkami 30 až 40 mm vody.
Baklažán je takmer rovnako náročný na podmienky pestovania a závlahu ako paprika a rajčiaky. Nedostatok vody spôsobuje tvorbu drobných a horkých plodov.
Dyňa červená a melón cukrový potrebujú vodu najmä v prvej polovici vegetácie. Zavlažujeme ich v pätnásť dňových intervaloch s dávkami 20 – 40 mm. V tomto období musia vytvoriť veľa zelenej hmoty, aby rastliny boli pevné a zdravé. Po odkvitnutí, v čase tvorby plodov vyžadujú melóny suchšie počasie a postačia im jeden až dve závlahové dávky. V čase dozrievania plodov už porast nepolievame. Nadmerné množstvo vlahy spôsobuje zlé dozrievanie, praskanie a hnitie plodov.
Tekvice v mladom poraste zavlažujeme, keď rastliny majú štyri až päť pravých listov dávkou 10 až 20 mm. Neskôr v júli, auguste dodávame asi 30 mm vody. Pri cuketách a patizónoch sa závlaha má aplikovať v ranných hodinách. Do večera musia byť listy suché, lebo bývajú skôr napadnuté múčnatkou než tekvica. Pri dozrievaní plodov tekvica znesie i väčšie sucho.
Uhorky sú veľmi náročné na vlahu pri vzchádzaní, alebo sadení a neskôr od začiatku kvitnutia až do konca vegetačnej doby. Od vzchádzania do kvitnutia, polievame asi trikrát dávkami 30 až 40 mm. Od fázy kvitnutia do konca zberu treba počítať s dávkami 20-40 mm v takých intervaloch, aby dávky vody boli aplikované najmenej päťkrát. Tak ako iná plodová zelenina, ani uhorky neznášajú závlahu studenou vodou. Najvhodnejšie je zalievať v ranných hodinách.
Struková zelenina
Bôb je plytkokoreniaca rastlina. Seje sa skoro na jar, keď je pôda vlhká. Preto sa po sejbe obyčajne nezavlažuje. Ak by sa bôb vysieval neskôr, v suchom počasí, treba klíčenie podporiť zálievkou. V prípade teplého a suchého počasia v priebehu kvitnutia vyžaduje intenzívnu závlahu. Na nedostatok vody reaguje zhadzovaním kvetov a malých strukov.
Fazuľa nemá rada suché ani zamokrené pôdy Najviac vody vyžaduje po sejbe v období klíčenia, kvitnutia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období.
Hrach záhradný neznáša zamokrené pôdy, ale ani príliš ľahké pôdy. Ak je sucho po výseve, pôdu treba poliať, lebo práve pri klíčení potrebuje hrach najviac vody. Neskôr pri dlhšie trvajúcom suchu potrebuje doplnkovú závlahu. Časté zavlažovanie malými dávkami sa neodporúča. Lepšie reaguje na výdatné dávky s väčším časovým odstupom.