Národný monitorovací program 2016 v sadoch a vinohradoch
Národný monitorovací program 2016 (skratka „NMP“) trvá od 1.1.2016 do 31.12.2016 a pre ÚKSÚP zahŕňa spolu 35 vybraných škodlivých organizmov, z toho 11 je spoločných s Národným lesníckym centrom (NLC) vo Zvolene. NMP bol vypracovaný pracovníkmi OOR a OD ÚKSÚP v spolupráci s NLC vo Zvolene. Monitoring vykonávajú fytoinšpektori ochrany rastlín.
Monitorované choroby v sadoch
Diaporthe vaccinii patrí medzi huby. Medzi hostiteľov patrí najmä brusnica (kľukva) veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon), kľukva močiarna (Vaccinium oxycoccos) a čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum). Infikované listy majú najskôr škvrny veľkosti do 1 cm. Huba môže byť dlhú dobu v latentnom stave až do vzniku vhodných podmienok na jej rast. Napadnutie pokračuje cez stopku do stoniek, ktoré sú pokryté menšími, neskoršie väčšími škvrnami. Infekcia pokračuje smerom nadol. Plody bývajú červeno-hnedej farby, mäkké, kašovité, často popraskané. Najvýraznejšie príznaky bývajú od júla a augusta až do októbra.
Geosmithia morbida patrí medzi huby. Hlavným hostiteľom je orech čierny (Juglans nigra). Ostatné druhy orechov ako J. hindsii, J. californica a J. regia – orech kráľovský (vlašský) sú na nákazu iba mierne citlivé. Prvými príznakmi je žltnutie lístia, vädnutie a rednutie koruny s postupným odumieraním vetvičiek a konárov. Napadnutie postupuje rôzne rýchlo, v priemere od 1 až do 20 rokov. Vstupné či výstupné otvory po vektorovi možno pozorovať na konároch s priemerom nad 1,5 cm, Kúra v okolí otvorov nemusí meniť farbu. Pri silnejšom napadnutí však vznikajú rakovinové nádory vekosti až do 20 cm.
Pseudomonas syringae pv. actinidiae (baktériová nekróza aktinídie) patrí medzi bakteriózy. Poškodzuje rastliny z rodu Actinidia. Ide o nový agresívny kmeň baktérie Pseudomonas syringae pv.actinidiae spôsobujúcej baktériovú nekrózu kivi. Prejavuje sa hnedým sfarbením púčikov, tmavohnedými škvrnami na listoch so žltým lemom. Napadnutá rastlina vädne a následne odumiera. Najnápadnejším príznakom je hrdzavo červený výron z kôry. Sfarbenie do hneda je vidieť aj po odstránení kôry. Aktivita patogénu je obmedzená pri teplote nad 25 °C. Príznaky sú najlepšie pozorovateľné na jar a na jeseň, kedy sú podmienky pre aktivitu najvhodnejšie (teploty medzi 10 – 20°C). K šíreniu infekcie prispieva počasie (vietor, dážď, krúpy), ale aj hmyz a činnosť človeka. Na dlhé vzdialenosti sa šíri prostredníctvom obchodu s infikovaným rastlinným materiálom (možné sú latentné infekcie).
Xylella fastidiosa patrí medzi bakteriózy. V našich podmienkach medzi ekonomicky najvýznamnejších hostiteľov z ovocných druhov je to mandľa obyčajná (Prunus amygdalus), broskyňa obyčajná (P. persica), slivka domáca (P. domestica), slivka čerešňoplodá (P. cerasifera), hruška hruškolistá (Pyrus pyrifolia) a moruša červená (Morus rubra).
Na broskyni spôsobuje X. fastidiosa tzv. bakteriálnu zakrpatenosť broskyne. Koruna infikovaných stromov je horizontálne sploštená, tvaru dáždnika, čo je dôsledkom skrátenia internódií a nápadneho horizontálneho rastu letorastov. Olistenie je nezvyčajne husté, listy sú tmavo zelené. Zakrpatenosť je najzjavnejšia v prípade mladých rastlín. Ďalším príznakom je predčasné kvitnutie a zmenšenie plodov. Vo všeobecnosti rodia infikované stromy plody polovičnej veľkosti; celkovo je úroda zredukovaná o 80-90 %.
Na slivke sa X. fastidiosa prejavuje podobne ako na viniči listovou nekrózou. Táto sa prejavuje nepravidelnou chlorózou alebo hnednutím listov od okraja alebo od listového hrotu. Neskôr je poškodené pletivo od zdravého oddelené chlorotickým pásikom. V skorších fázach infekcie sa choroba môže prejaviť len na niektorých individuálnych kostrových konároch. Neskôr dochádza ku usychaniu a odumieraniu konárov a (v priebehu dvoch rokov od infekcie) aj celých stromov.
Spoločným príznakom pre všetky hostiteľské rastliny býva zhnednutie cievnych zväzkov na priereze výhonkom. Tento príznak sa však nemusí vyskytovať po celej dĺžke výhonku.
Monitorovaní škodcovia v sadoch
Anoplophora chinensis a Anoplophora glabripennis (fúzače) patria medzi škodcov. Hostiteľské rastliny Anoplophora chinensis v sadoch Malus – jabloň a Pyrus – hruška. Anoplophora glabripennis môže mať v našich sadoch hostiteľské rastliny, Malus – jabloň, Morus – moruša, Prunus – slivka a Pyrus – hruška. Technickí a veľmi agresívni škodcovia zdravých, chradnúcich alebo vyrúbaných drevín. Larvy vyžierajú chodby v lyku a dreve stromu, vytvárajú tzv. tunel v konároch a pni, spočiatku mínuje pod kôrou, neskôr prechádzajú do dreva, čo má za následok ich odumretie. Na prítomnosť škodcu poukazuje trus a drvina, ktoré sú vytláčané z diery. Vývoj A. chinensis prebieha predovšetkým na báze kmeňa a v koreňoch (naproti tomu druh A. glabripennis osídľuje celý kmeň a konáre). Napádajú stromy rôzneho veku a sú schopné vývoja aj v kmienku s priemerom okolo 2 cm. Vývoj trvá 1-2 roky, prípadne aj dlhšie. Výletové otvory sú prevažne v spodnej časti stromu alebo na hrubých koreňoch vyčnievajúcich ponad zem. Stromy sú náchylnejšie na prienik patogénov a poškodenie vetrom, často odumierajú. Poškodenie mladých stromov je vážnejšie. Olistenie na pôvodne zdravých rastlinách je redšie a farba bledšia. Dospelé jedince chrobákov poškodzujú požerom listy, listové stopky a mladú kôru na mladých výhonoch. Všetky druhy rodu Anoplophora spp. sú invázne druhy.
Aromia bungii patrí medzi škodcov. Je to tiež fúzač. V Číne, odkiaľ pochádza, sú hlavné hostiteľské rastliny rodu Prunus (čeľaď Rosaceae), najmä broskyne a marhule a v menšej miere slivky a čerešne. Škodia iba larvy, dochádza k strate produkcie ovocia a oslabeniu stromov. Výstupné otvory sú znamením prítomnosti škodlivého organizmu. Dospelce sú čierne fúzače približne 40 mm dlhé s lesklými krovkami a výrazne červeným štítom. V severnej Číne jedna generácia môže trvať dva až tri roky, hmyz prezimuje v rôznych larválnych štádiách. Dospelce sa objavujú od konca júna do začiatku augusta. Vajíčka sú kladené do kôry na kmeni a hlavných konároch na začiatku júla a liahnu sa po 8-9 dňoch (v polovici júla). Dospelce vylučujú zvláštny pach proti prirodzeným nepriateľom. Môžu preletieť len pomerne krátke vzdialenosti. Ako najpravdepodobnejšie cesty šírenia sú obalovým materiálom a obchodovaním so škôlkárskymi výpestkami (okrasné a ovocné druhy rastlín).
Dacus dorsalis (syn. Bactrocera dorsalis) patrí medzi dvojkrídlovce, Tephritidae. Hlavnými hostiteľmi v našich sadoch môže byť Prunus persica (broskyňa obyčajná), menej významnými hostiteľmi sú Malus domestica (jabloň domáca), Prunus domestica (slivka domáca), Pyrus communis (hruška obyčajná) prípadne aj Prunus armeniaca (marhuľa obyčajná) a Prunus dulcis (mandľa obyčajná). Napadnuté ovocie vykazuje znaky prepichnutia šupky. Ovocie s vysokým obsahom cukru (napr. broskyne) môže vylučovať sladkúkvapalinu v mieste kladenia vajíčok. Samičky kladú vajíčka pod šupku plodu. Larvy sa liahnu o 1-3 dni a živia sa plodom ďalších 9-35 dní. Bactrocera dorsalis sa nevyvíja pri teplotách pod 13°C. Kukly sú najčastejšie v pôde pod hostiteľskými rastlinami, pričom dospelce sa objavujú po1-2 týždňoch(aj v chladnejších podmienkach). Dospelce sa pritom vyskytujú po celý rok, má viacero prelínajúcich sa generácií za rok.Je to tropický druh, ale dospelce sú schopné prežiť nízke teploty bez problémov do7°C, prípadne až 2°C. Dospelce sú dlhé 5-6 mm, podobne aj krídla. Sú nápadné čierno-žltým sfarbením, krídla sú priesvitné.
Bactrocera invadens patrí tiež medzi dvojkrídlovce, Tephritidae. SR ani EÚ sa tento škodca nevyskytuje. U nás môže napadnúť jediný ovocný druh Prunus persica (broskyňa obyčajná) ale aj Vitis vinifera (vinič hroznorodý). V súčasnosti je veľmi málo údajov o poškodeniach alebo o biológii tohto škodcu. Poškodenia aj dospelce sú veľmi príbuzné Bactrocera dorsalis.
Popillia japonica (chrústovec japonský) bol zistený v južnej Európe (v roku 2014 bol zaznamenaný v Taliansku) aj na Azorských ostrovoch (Portugalsko) vo veľmi malom rozsahu a v Rusku na ostrove Sachalin. Je známych asi 300 druhov rôznych hostiteľov, ktoré imága poškodzujú (106 ekonomicky významných). Z ovocných drevín sú to predovšetkým jablone, broskyne, slivky, čerešne, maliny a vinič. Imágo škodcu spôsobuje nápadné požerky na listoch, kde ponechávajú žilnatinu, a kvetoch poškodených rastlín. Larvy poškodzujú korene žerom. Imágo má široko oválne, 7 – 13 mm dlhé telo. Hlava a štít sú zelené s kovovým leskom, krovky sú červenkasté, nohy tmavozelené. Vajíčko je krémovobiele, guľaté; 1,5 mm veľké. Larva je biela a v dospelosti dosahuje dĺžku 20 – 25 mm. Prezimuje larva, imága vyliezajú z pôdy začiatkom júna. Po úživnom žere sa pária a samičky kladú postupne vajíčka v malých skupinách do pôdy v hĺbke 5 – 10 cm. Vyliahnuté larvy sa živia koreňmi rastlín, dvakrát sa zvliekajú. Najväčšie škody spôsobujú najstaršie larvy v štádiu L3 na jeseň a na jar po prezimovaní. V máji sa kuklia a imága opúšťajú pôdu v júni. Imága dobre lietajú. Škodca sa môže vyvíjať iba tam, kde je pôda v letných mesiacoch dostatočne teplá a vlhká.
Pterandrus rosa (syn. Ceratitis rosa) je vrtivka. Hlavným hostiteľom sú citrusy. Minoritných hostiteľov je veľké množstvo, a to najmä jablone, hrušky, marhule, broskyne, slivky, vinič, ďalej avokádo, figy, mango a papája. Podrobné údaje o biológii chýbajú,ale tento druh sa pravdepodobne podobá na vrtivku ovocnú (Ceratitis capitata) v biológii a schopnosti prežitia. Napadnuté ovocie zvyčajne vykazuje známky po nakladení vajíčok prepichnutím plodov. P. rosa môže byť monitorovaný pomocou feromónových lapačov. Tieto sú zvyčajne umiestnené na ovocných stromoch vo výške asi 2 m nad zemou. Škodca je dobrým letcom, šíreniu prospieva preprava napadnutého ovocia.
Rhagoletis fausta (vrtivka) patrí medzi Tephritidae (neeurópske druhy). V SR ani v EÚ sa tento škodca nevyskytuje. Hlavnými hostiteľmi sú čerešne(Prunus avium a P.cerasus), potenciálne je ohrozený celý rod Prunus sp.. Vajíčka sú kladené pod pokožku plodov hostiteľských rastlín. Vývin lariev trvá 2-5 týždňov. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde pod hostiteľskými rastlinami. Dospelce môžu žiť po dobu až 40 dní. Dospelce sú 3-4 mm dlhé, čierne. Pri kontrole sa hľadajú drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok, okolo ktorých obvykle dochádza k zafarbeniu pokožky. R. fausta môže byť monitorovaný pomocou žltých lepových lapačov, odchytávajú obe pohlavia. Dospelce lietajú na krátku vzdialenosť. Preprava infikovaných plodov je hlavným spôsobom prenosu do predtým neinfikovaných oblastí. Rizikom je preprava ovocia, ktoré obsahuje živé larvy, prípadne aj kukly v pôde.
Rhagoletis pomonella (vrtivka jabloňová) patrí medzi škodcov jabloní. Hlavným hostiteľom je jabloň, zriedkavejšie aj marhuľa, čerešňa, prípadne slivky a hloh. Za rok má tento škodca spravidla iba jednu, v teplejších oblastiach dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde pod hostiteľskými rastlinami. Imága sa roja od júna do augusta. Dospelce môžu žiť po dobu až 40 dní. Po párení samičky zapúšťajú vajíčka jednotlivo pod pokožku plodov. Vyliahnuté larvy najprv vŕtajú chodbičky pod pokožkou plodov (jabĺk), neskôr prenikajú hlbšie do dužiny. Vývin lariev trvá 2 – 5 týždňov. Dospelé larvy opúšťajú plody a plytko v pôde sa zakuklia. Príznakom sú kľukaté chodbičky pod pokožkou jabĺk alebo drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok. Červivé plody podliehajú hnilobe. Rozrezaním podozrivých plodov zistíme buď chodbičky alebo larvy škodcu. Nezamieňať s červivosťou vyvolanou obaľovačom jablčným, ktorého húsenice majú vyvinuté končatiny i hlavu. Imágo je 5 – 6,4 mm dlhé, čierne so žltými priečnymi prstencami na brušku (samičky ich majú 4, samčeky 3). Jeden pár priehľadných krídel je zdobený hnedými šikmými prúžkami. Vajíčko je biele, podlhovasté; 0,7 až 1 mm dlhé. Larva dosahuje v dospelosti dĺžku 8 až 10 mm. Je žltobiela, beznohá a bezhlavá. Kukla (pupárium) je 4 – 6,5 mm dlhá, žltohnedá a má vajcovitý tvar. R. pomonella môže byť monitorovaná pomocou žltých lepových lapačov, ktoré odchytávajúobepohlavia. Dospelce lietajú do vzdialenosti 100 m. Rizikom je preprava napadnutého ovocia, ktoré obsahuje živélarvy, prípadne aj preprava kukiel v pôde.
Thaumatotibia leucotreta je polyfágny škodca, ktorý napáda vyše 70 druhov hostiteľov zo 40 čeľadí. Z nášho ovocia to môže byť Prunus persica (broskyňa obyčajná). Škody spôsobujú larvy požerom vo vnútri plodov. Poškodenia požerom môžu následne vytvoriť vstupnú bránu pre sekundárnu baktériovú alebo hubovú infekciu. Belavé vajíčka kladie na povrch plodu buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Krátko po vyliahnutí larvy prechádzajú do plodov, kde začínajú úživný žer. Mladé larvy sú svetlej farby s tmavo hnedou hlavou a zvyčajne sa vyvíjajú cez 5 instarov. Neskôr môžu byť larvy dlhé až 15 mm a sú ružovo červenej farby s tmavo hnedou hlavou. Po úživnom žere sa larvy kuklia v pôde. Dospelce sú 7 – 8 mm dlhé a rozpätie krídiel dosahuje 15 – 20 mm. Predné krídla majú pestrú hnedú až sivú kresbu s bielou škvrnou v strede. Zadné krídla sú svetlo hnedej farby.
Xylosandrus crassiusculus má veľký počet hostiteľov, z ktorých sú dôležité hlavne jabloň domáca (Malus domestica), čerešňa vtáčia (Prunus avium), slivka domáca (Prunus domestica) a broskyňa obyčajná (Prunus persica). V SR škodca nie je prítomný. V rámci krajín EPPO regiónu má obmedzené rozšírenie v Taliansku. Pri vizuálnej kontrole sa hľadajú vstupné otvory po chrobákoch a trus v podobe kompaktného cylindrovitého útvaru vyčnievajúceho do dĺžky 3-4 cm zo vstupného otvoru. Je možné olúpať kôru v podozrivých častiach stromu.
Monitorované choroby vo vinohradoch
Grapevine flavescence doreé phytoplasma (zlaté žltnutie viniča) patrí medzi fytoplazmy. Napáda Vinič hroznorodý (Vitis vinifera); medzi náchylnejšie patrí odroda Chardonnay. V závislosti od odrody nastáva v letnom období žltnutie alebo červenanie listov, stáčanie okrajov listov nadol; medzižilové oblasti listovej čepele môžu nekrotizovať, vysychať a trhať sa. Výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania/lignifikácie (na výhonku sa striedajú zelené a zdrevnatené časti). Výhonky sú tenké, prevísajúce; počas zimy tmavnú a odumierajú. Kvetenstvo vysychá a odpadáva. V prípade neskoršej infekcie sa strapec vyvíja nepravidelne a bobule sa scvrkávajú. Napadnuté strapce sa vyznačujú nízkym obsahom cukru. Príznaky sú väčšinou v poraste nepravidelne rozmiestnené, čo súvisí s prenosom ochorenia vektormi. Ako všetky fytoplazmy je pôvodca lokalizovaný v cievnych zväzkoch napadnutého viniča, odkiaľ je prijímaný vektormi pre ďalší prenos. Jediný infikovaný exemplár môže postačovať na prenos ochorenia a na začiatok nákazy. Pretože nie je známy iný hostiteľ ako vinič, je pravdepodobné, že celý biologický cyklus sa odohráva vo viniči a vektoroch. Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus. Bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky. Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu a sérologicky detekovaná v jednotlivých exemplároch. V juhozápadnom Francúzsku má Scaphoideus titanus jednu generáciu do roka; prezimujúcim štádiom vektora sú vajíčka nakladené do kôry dvojročného dreva viniča od konca júna. Vektor má 5 larválnych instarov, ktorých vývoj začína od polovice mája do polovice júna. Imága sa objavujú koncom júna a vyskytujú sa do začiatku septembra. Aktívne obdobie je typicky 7 – 8 dní, niekedy 4 dni a nasleduje dlhé obdobie latencie, takže prenos trvá celkovo 38 – 42 dní. Larválne štádiá aj imága sú schopné získať fytoplazmu, ale samčeky sú v prenose ochorenia účinnejšie ako samičky. Schopnosť infekcie sa predpokladá počas celého života jedinca, ale nie je žiadny dôkaz prenosu z imága na vajíčko. Fytoplazma sa šíri infikovanými sadenicami viniča a vektorom. V juhozápadnom Francúzsku sa lokálne šíri prostredníctvom Scaphoides titanus priemernou rýchlosťou 5 – 10 km za rok. Očká bez príznakov môžu hostiť ako vajíčka vektora, tak aj pôvodcu ochorenia.
Xylella fastidiosa patrí medzi bakteriózy. V našich podmienkach medzi ekonomicky najvýznamnejších hostiteľov zaraďujeme vinič hroznorodý (Vitis vinifera), ako aj dva podpníkové druhy viniča (V. labruscaa V. riparia) a množstvo ďalších rastlín. Na viniči je najtypickejším príznakom listová spála, t.j. náhle uschnutie a zhnednutie okrajovej časti listovej čepele, zatiaľ čo susediace pletivo zožltne alebo sčervenie. Vyschnutie sa rozšíri na celý list, ktorý sa skrúti a opadne, avšak stopka ostáva na výhonku. Tieto príznaky sa spravidla začínajú objavovať v neskoršom letnom období, kedy sú rastliny vystavené vodnému stresu v dôsledku horúčav. Letorasty dozrievajú nepravidelne a sú na nich zjavné veľké plochy hnedého a zelenkastého pletiva. V ďalších rokoch po infekcii sa na kroch tvoria zakrpatené chlorotické letorasty. Infikované kry zriedka prežívajú jeden až dva roky po infekcii. Príznaky na výhonkoch môžu pripomínať hubové poškodenie, napríklad Eutypa lata a Phomopsis viticola.
Monitorovaní škodcovia vo vinohradoch
Bactrocera invadens patrí medzi dvojkrídlovce, Tephritidae a Popillia japonica (chrústovec japonský) sú popísané pri monitorovaných škodcoch v sadoch.