Múčnatka - jedna z najškodlivejších chorôb viniča hroznorodého nielen v roku 2014 a ochrana proti nej
Múčnatka viničová patrí k najobávanejším hubovým chorobám viniča, ktorá dokáže v niektorých rokoch vo vinohradoch spôsobiť obrovské škody. Múčnatka viničová sa môže rozšíriť prakticky v každom roku a rozvoj choroby ovplyvňuje najmä priebeh počasia. Na rozdiel od plesne viničovej, patogén spôsobujúci múčnatku nepotrebuje ovlhčenie listov, aby vyvolal infekciu. To znamená, že pleseň viničová sa objaví až po niekoľkohodinovom ovlhčení listov dažďom, prípadne rosou. K infekcii listov a objaveniu sa múčnatky viničovej stačí dostatočná vzdušná vlhkosť a sucho. Rozvoj a rozšírenie múčnatky podporujú najmä obdobia kedy sa striedajú chladné noci s dňami s vyššou teplotou a vyššou vlhkosťou. V našich podmienkach sa múčnatka na viniči vyskytuje pravidelne v júni pri teplotách 20°C i vyšších a potom v letných mesiacoch. Strapce bývajú infikované najmä vo fáze zamäkávania.
Symptómy múčnatky viničovej. Múčnatka sa môže objaviť na všetkých zelených častiach viniča. Napadnuté letorasty sú pokryté bielym povlakom mycélia a vyrastajú predovšetkým na kroch, ktoré boli silne napadnuté v minulom roku. Na vrchnej strane listov, neskoršie aj na spodnej strane, sa objavujú bledé, zelenožlté škvrny, o priemere 5–10 mm, s charakteristickým matným leskom. Belavý povlak mycélia sa na listoch objavuje až neskôr. Listy sa pri silnejšom napadnutí skrútia a odumierajú.
Na jednoročnom dreve huba spôsobuje pozdĺžne škvrny so slabo viditeľným bielym povlakom mycélia. Na dozrievajúcom letoraste škvrny stmavnú, sčernejú a odumreté korkové pletivo jemne popraská. Veľmi silné napadnutie spôsobuje spomalenie rastu a ohýbanie alebo pokrivenie letorastov.
Strapce a bobule sú na infekciu mimoriadne citlivé takmer v každom vývinovom štádiu. Po infekcii pri kvitnutí dochádza k odumieraniu strapcov. Mladé bobule bývajú husto pokryté mycéliom. Povrch šupky neskôr hnedne a zasychá. Bobule a hlavne šupka ďalej nerastie pričom dužina môže rásť ďalej v dôsledku čoho bobule praskajú v podobe semennej prietrži. Múčnatka je jediná z hubových chorôb viniča, ktorá intenzívne zapácha po hubách.
Vývojový cyklus patogéna
Patogén Oidium tuckeri prezimuje hlavne mycéliom pod šupinkami púčikov a na letorastoch. Prezimujúce mycélium je citlivé k mrazom a teploty nižšie ako -15°C ho zničia. Okrem toho môžu prezimovať aj kleistotéciá patogéna Uncinula necator, v ktorých sa tvoria vrecká s askospórami. Na jar počas dažďov sa askospóry uvoľňujú a spôsobujú primárnu infekciu.
K primárnej infekcii z prezimovaného mycélia môže dochádzať už skoro na jar, v máji, alebo aj skôr, ale hlavný prejav symptómov je v júli a v auguste. Povrchové mycélium napáda epidermálne pletivá hostiteľa. Primárne sa nachádza na napadnutých letorastoch, odkiaľ sa infekcia rozširuje na listy. Vhodné podmienky pre vznik a rozvoj patogéna sú teploty 25-28 °C po vypučaní výhonov.
Rozvoj choroby podporujú periódy sucha zvyšujúce citlivosť hostiteľa, najmä od fenofázy pučania, väčšie rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami, podporujúce tvorbu vyššej vzdušnej vlhkosti a rosy. Veľmi silný výskyt múčnatky v predchádzajúcom roku a mierna zima bez silnejších mrazov podporujú intenzitu skorého nástupu ochorenia. Kolónie múčnatky produkujú veľké množstvo spór – oídií. Oídiá sú rozširované vetrom po celom vinohrade a infikujú ďalšie listy a súkvetia. Súkvetia bývajú často infikované ešte pred kvitnutím, najmä ak v tomto období pretrváva teplé a suché počasie. Chladné a daždivé počasie pred kvitnutím spomaľuje nástup ochorenia a napadnutie býva slabšie.
Ochranné opatrenia proti múčnatke viničovej
K dôležitým preventívnym ochranným opatreniam proti múčnatke viničovej patrí aj vhodná voľba stanovišťa pri zakladaní viníc, vzdušnosť lokality, organizácia porastu, spôsob vedenia viniča, pestovanie menej náchylných odrôd a podobne.
Chemická ochrana
Začiatok chemickej ochrany závisí od doby objavenia sa prvých príznakov napadnutia. Ak v predchádzajúcom roku bol silný výskyt múčnatky a zima bola mierna, suchá, prvá infekcia sa objavuje spravidla hneď po pučaní viniča a postihnuté sú už malé výhonky dlhé 50 – 100 mm. Prvý raz striekame v tomto období. Ďalšie zásahy robíme podľa priebehu počasia a s tým súvisiaceho prejavu patogéna. Dôležité sú najmä ošetrenia pred kvitnutím a po odkvitnutí. Pri ošetreniach vykonávaných po odkvitnutí až do začiatku dozrievania bobúľ je nutné dokonale postriekať celú rastlinu a najmä oblasť strapcov. Medzi jednotlivými postrekmi sa udržujú intervaly 7-14 dní, podľa prípravku a infekčného tlaku. Hustota zásahov závisí od vhodnosti podmienok pre rozvoj choroby a od infekčného tlaku.
Na ochranu viniča proti múčnatke sa používajú sírnaté prípravky. Síru je možné použiť v práškovej forme, keď sa rastliny poprašujú jemnou mletou sírou alebo vo forme dispergovateľného prášku. Síra je ochranný fungicíd, ktorý pôsobí ako všeobecný inhibítor mnohých enzýmov húb. Pri chladnom počasí, pod 15 °C majú sírnaté prípravky slabý účinok a pri vysokých teplotách môžu pôsobiť fytotoxicky a popáliť listy. Optimálna teplota pre aplikáciu je 25 - 30°C.
Pri aplikácii fungicídov je potrebné dodržiavať opatrenia, aby sa zabránilo vzniku rezistencie. Je nutné ošetrenia robiť na základe prognózy a signalizácie, nie paušálne. Počas vegetácie aplikovať prípravky s rozdielnym mechanizmom účinku a pri niektorých prípravkoch neprekročiť limitný počet aplikácií počas vegetácie (1 – 2).
Ochrana viniča proti múčnatke v ekologickom vinohradníctve
Priama ochrana viniča proti múčnatke v ekologickom vinohradníctve je založená na aplikácii koloidnej síry. Síra však môže byť vo vyšších dávkach toxická pre dravé roztoče a blanokrídle parazitoidy, ktoré môžu byť kľúčovými zložkami biodiverzity vinice.
Efektívnou biologickou metódou je aplikácia antagonistickej huby Ampelomyces quisqualis (AQ 10), ktorá sa živí hýfami mycélia múčnatiek. Po aplikácii postrekom konídie mykoparazitickej huby vyklíčia a huba parazituje na mycéliu múčnatky.
K alternatívnym prípravkom používaným v ekologickom vinohradníctve patrí prípravok vyrobený na báze bikarbonátu draselného Vitisan. Po ošetrení týmto prípravkom sa na povrchu listov vytvorí ochranný film, ktorý ich chráni a obmedzuje prenikanie patogénov do listov a ich rozvoj. Bikarbonát draselný je toxický pre bunky húb a obmedzuje rast mycélia húb tým, že vytvára zásadité pH a zvyšuje osmotický tlak v bunkách.
Ďalším prípravkom, ktorý sa často používa vo vinohradníctve s ekologickou produkciou je Cocana – draselne kokosové mydlo. Osvedčilo sa jeho použitie najmä v prípadoch mimoriadne silného napadnutia listov a najmä strapcov (bobúľ) viniča múčnatkou. Ošetrenie sa využíva najmä v prípadoch ak preventívne ošetrenia sú slabo účinné pri silnom infekčnom tlaku patogéna. Prípravok sa aplikuje pod vysokým tlakom pri veľkej dávke vody, ktorá napomáha zmytiu mycélia patogéna z povrchu bobúľ a listov.
Prípravok HF Mycol tvorí zmes rastlinných výťažkov a rastlinných olejov feniklu, ktoré zvyšujú vnútornú odolnosť rastlín proti múčnatke a plesni.
K posilneniu odolnosti viniča proti múčnatke je možné použiť aj draselné kremičitany (vodné sklo - K2SiO3), ktoré spevňuje epidermu, zvyšuje pH na povrchu listov čo obmedzuje klíčenie spór a ich prenikanie do hostiteľských pletív.
Príspevok bol pripravený s podporou Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika Slovenská republika 2007-2013 v rámci projektu ISTERVIN (HUSK/1101/2.2.1/0294). Jeho obsah nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie. Projekt je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja.
| Foto 1: Jemné biele nálety mycélia na listoch viniča krátko po vzniku infekcie (Foto: P. Bokor) |
| Foto 2: Symptómy múčnatky na liste viniča (Foto: P. Bokor) |
| Foto 3: Silne napadnutý strapec viniča múčnatkou (Foto: P. Bokor) |
| Foto 4: Typickým znakom múčnatky je praskanie bobúľ (Foto: P. Bokor) |
