Sója fazuľová (Glycine max.(L.)Mer.) sa v posledných rokoch dostala do popredia záujmu našich pestovateľov a zaznamenala na Slovensku výrazný nárast pestovateľských plôch (kým v 90-tych rokoch minulého storočia sa pestovala na plochách cca. 3-4 tisíc ha, v posledných rokoch jej výmera vzrástla až na úroveň cca. 40 tisíc ha). Je to dôsledok stále vyššej požiadavky krmovinárskeho priemyslu, kde je sója kvalitným a ťažko nahraditeľným zdrojom bielkovín, ale taktiež požiadaviek potravinárskeho priemyslu pre zabezpečenie ľudskej výživy.

Posledné dosiahnuté priemerné úrody za SR sa už vyrovnávajú celosvetovému priemeru ktorý je 2,4 t.ha^-1. Úrody dosiahnuté vo výskume v rozmedzí (3,35 – 4,78 t.ha^-1) však poukazujú, že je možné dosiahnuť aj vyššie hektárové úrody, ktoré z hľadiska rentability jej pestovania posúvajú sóju k veľmi lukratívnym plodinám. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha^-1.

Na Slovensku v pestovaní sóje stále dominuje Košický kraj, ktorý má v závislosti na roku pestovania  40 až 60 % zastúpenie z  jej celkovej pestovateľskej výmery. Taktiež Banskobystrický, Nitriansky a Prešovský kraj dosiahli dobré výsledky v rozvoji pestovania sóje. Na tieto štyri  kraje pripadlo v roku 2013 až 94,2 % z celoslovenskej pestovateľskej výmery. Teritoriálne rozdiely v pestovaní sóje na Slovensku vyplývajú hlavne zo sťaženej realizácie na trhu iných plodín. To sa dá tvrdiť hlavne o Košickom kraji - najväčšom pestovateľovi sóje. Medzi hlavné trhové plodiny okrem sóje  tu patria ďalšie pestovateľsky dobre zvládnuteľné a bezproblémovo predajné plodiny – pšenica, kukurica, repka a slnečnica. Sóju v tejto oblasti skupujú najmä pružní poľskí i maďarskí obchodníci.

Rozširovanie pestovateľských plôch sóje ovplyvnil aj svetový pokrok v šľachtení sóje zmenou hospodárskych vlastností, čo viedlo k jej pestovaniu aj v agroekologických podmienkach v minulosti veľmi nevhodných alebo dokonca rizikových. Spolu so zmenami v odrodovej skladbe je treba určitý význam pre rozširovanie plôch sóje vo vyšších zemepisných šírkach pripísať i zmenám v klíme Zeme (napr. otepľovaniu). Plochy sóje sa tak zvyšujú aj v Maďarsku, na Slovensku i na Ukrajine. Sója sa začína pestovať i v Poľsku a dokonca i v južných častiach Švédska. Pestovanie sóje s orientáciou na odrody vyšľachtené pre využite vo vyšších zemepisných šírkach sa tak stáva jednou z možnosti rozširovania domácich zdrojov proteínov i v teplejších a nie príliš suchých oblastiach. Napriek zvyšujúcej sa domácej produkcii sóje jej dovoz sa zvýšil z 8923 ton v roku 2011 až na 48 416 ton v roku 2014.  Sóju sme doviezli prevažne zo Slovinska a vyviezli sme ju hlavne do Maďarska a Rakúska. Pri súčasnom trende zvyšovania osevných plôch sóje na Slovensku sa dá predpokladať, že tento pozitívny priebeh bude naďalej pokračovať. Vzhľadom k výborným vlastnostiam sóje v osevnom postupe a uplatnení pri výžive ľudí a zvierat v súčasnosti si sója nachádza uplatnenie nielen v podnikoch so živočíšnou výrobou, ale aj v podnikoch len s rastlinou výrobou, čím sa môže rozšíriť do nových oblastí pestovania.

Klimatické požiadavky na sóju sú vo všeobecnosti približne rovnaké ako pre kukuricu. Pre normálny rast a vývoj potrebuje optimálne denné teploty a optimálnu sumu vegetačných teplôt. Z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od fázy kvitnutia do fázy dozrievania. Sója je však aj plodina náročná na vlahu. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami aj za vhodnej teploty je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania.  Dôležitý je nielen ročný úhrn zrážok, ale aj ich rozdelenie počas vegetačného obdobia. Zvlášť je sója citlivá na nedostatok vlahy vo fáze kvitnutia a fáze tvorby semien.

V poľných podmienkach sú  rastliny často exponované rôznym environmentálnym stresom (sucho, vysoké teploty a pod.), ktorého odstráneniu sa vo svete venuje značná pozornosť. Pomôcť rastlinám prekonávať všetky stresové faktory umožňuje skupina pôdnych a rastlinných kondicionérov (upravovače a  zlepšovače). V poľných experimentoch Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu agroekológie Michalovce (NPPC-VÚA) v Milhostove sme testovali pôdne a rastlinné kondicionéry za účelom eliminovať stresové situácie sóje fazuľovej spôsobené meniacimi sa klimatickými podmienkami. Po rôznych pokusoch dnes už vieme, že táto rastlina dobre reaguje na aplikáciu pomocných látok so stimulačným účinkom a protistresovou ochranou. Naše výsledky ukazujú, že vhodnou voľbou obrábania  pôdy a použitím kondicionérov  v sóji fazuľovej možno štatisticky preukazne zvýšiť úrodu semena o cca. 0,5 t.ha^-1.

Agronomický a pestovateľský význam spočíva v jej priamom vplyve na reprodukciu pôdnej úrodnosti, obohatení pôdy biologicky fixovaným dusíkom, štrukturotvornom a protieróznom vplyve na pôdu, ktorý preukazne prispieva k trvalo udržateľnému hospodáreniu na pôde, ako aj ku komplexnej, racionálnej a biologickej intenzifikácii rastlinnej výroby. Aj z tohto pohľadu bola sója zaradená v rámci novej dotačnej politiky do greeningu, čo tiež prispelo k zvýšeniu pestovateľských plôch v posledných rokoch. Hlavným dôvodom je nielen jej agronomický ale aj agroekologický prínos. Pre pestovanie sóje je dôležitý výber úrodných pôd najvhodnejšieho typu a zrnitostnej skladby. Najvýraznejšie ovplyvňuje úrodu sóje pôda, svojim bioenergetickým a produkčným potenciálom, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Zároveň je veľmi dôležitý vyrovnaný vodný a vzdušný režim, ale aj celý systém hospodárenia na pôde. Správny výber pôd najúčinnejšie eliminuje rizikové faktory pestovania sóje. Najvhodnejšie sú pôdy, kde z pohľadu nadbytku vodných zrážok, ako aj ich nedostatku je najmenšie riziko zníženia úrod. Sója vyžaduje hlboké, priepustné, stredne ťažké, hlinité štruktúrne pôdy s dobrým obsahom humusu a s priaznivou pôdnou reakciou, ktoré poskytujú optimálne podmienky pre rozvoj a činnosť nitrogénnych baktérií. Nevyhovujú jej ťažké, ílovité, zamokrené a zhutnené pôdy s nepriaznivými hydrofyzikálnymi vlastnosťami. Sója je veľmi citlivá na nesprávne a nedôsledné základné obrábanie pôdy.

Pestovanie sóje si vyžaduje vhodnú pestovateľskú technológiu. V USA a v Kanade sa pri jej pestovaní rozšírili pôdoochranné technológie. Tejto problematike sa NPPC – VÚA Michalovce venuje už dlhodobo. Pri výbere technológie je dôležité aby technológia pestovania sóje zabezpečovala stabilne vysoké úrody a bola zisková. V pokusoch  bola sója fazuľová overovaná pri troch technológiách jej pestovania a to konvenčnou technológiou s orbou a následnou predsejbovou prípravou pôdy. Druhým technologickým postupom bola minimalizácia s len dvoma prejazdmi radličkového kypriča a následnou sejbou a poslednou technológiou bol tzv. no-till, alebo priama sejba do nespracovanej pôdy. Na základe dlhoročných výsledkov je možné skonštatovať, že úspešnosť jednotlivých technológií značne závisela od ročníka a priebehu poveternostných podmienok, ale v priemere rokov 2010 až 2015 boli pri pestovaní sóje ziskovejšie sejba po minimalizácii a priama sejba do nespracovanej pôdy v porovnaní s konvenčnou technológiou pestovania sóje. Ako príklad môžeme uviesť rok 2014 (tabuľka 1). Pri úrode 3,60 t.ha^-1, ktorá sa dosiahla v pokusoch a pri realizačnej cene 293 €.t^-1 sa pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy dosiahol zisk 438,87 €.ha^-1. Hektárová rentabilita predstavovala 71,25 %. Pri takmer identickej úrode pri minimalizácii bol zisk 407,23 €.ha^-1. Zisk pri konvenčnom pestovaní sóje fazuľovej bol polovičný a hektárová rentabilita pod 25 %.  Pri priamej sejbe bola sója zisková už pri úrodách nad 2,1 t.ha^-1, kým pri konvenčnej agrotechnike na dosiahnutie zisku bolo potrebné dosiahnuť úrodu prevyšujúcu 2,64 t.ha^-1.

Tabuľka 1: Ekonomika pestovania sóje fazuľovej v roku 2014

Zdroj: Jakubová (2016)

Legenda: KA – konvenčná agrotechnika, MA – minimálna agrotechnika, PS – priama sejba (no-till))

V roku 2015 boli náklady na konvenčné pestovanie sóje fazuľovej vo výške takmer 776 €.ha^-1. Pri využití minimalizácie sa náklady znížili o 125 €.ha^-1 a pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy o 150 €.ha^-1. Do ekonomiky pestovania sóje fazuľovej výrazne zasahujú realizačné ceny. V tabuľke 2 sú odvodené závislosti výšky realizačných cien vo vzťahu k úrodám potrebným na zaistenie ziskového pestovania sóje. Pri konvenčnom pestovaní sóje bolo pri realizačnej cene 300 €.t^-1 na dosiahnutie zisku potrebné dosiahnuť úrodu vyššiu ako 2,59 t.ha^-1. Pri realizačnej cene 350 €.t^-1 postačovala úroda 2,22 t.ha^-1 a pri realizačnej cene 400 €.t^-1  stačilo dosiahnuť úrodu nad 1,94 t.ha^-1.  Keď pestovateľ využil minimalizáciu, pri predaji sóje za 300 €.t^-1 bol ziskový už pri úrode vyššej ako 2,17 t.ha^-1. Pri cene 350 €.t^-1  bol ziskový už pri úrode 1,9 t.ha^-1. Pri priamej sejbe na dosiahnutie zisku stačili ešte nižšie úrody. Pri realizácii sóje za 350 €.t^-1 sa dosiahol zisk už pri úrode 1,8 t.ha^-1. Pri predaji sóje za 400 €.t^-1 stačila na dosiahnutie zisku úroda nad 1,56 t.ha^-1.

Tabuľka 2: Výnosový prah pre nulovú rentabilitu pri pestovaní sóje v roku 2015

Záver

Pestovateľské plochy sóje fazuľovej sú na Slovensku alokované do teplejších nížinných oblastí.  Jej pestovanie je výhodné z agronomického, ale aj z ekonomického aspektu. Variabilita úrod v posledných rokoch, ktorá bola spôsobená hlavne výkyvmi v počasí potvrdzuje fakt, že pre agronóma bude pri pestovaní sóje veľmi  dôležité dodržiavať technologickú disciplínu pestovania, ako je správny výber pozemku, výber vhodnej odrody, kvalitná predsejbová príprava, správne založenie porastu a minimalizácia strát pri zbere. Klimatické podmienky v roku 2015 boli pre pestovanie sóje menej priaznivé, čo sa odzrkadlilo na dosahovaných úrodách, ktoré sa pohybovali od 0,8 do 2,0 t.ha^-1. Pri jej pestovaní je preto vhodné využiť aj minimalizačné postupy, pri ktorých sa výrazne znižujú náklady a pri ich využití postačujú na ziskové pestovanie sóje aj úrody vo výške 2,0 ton z hektára. Aj napriek nižším úrodám v poslednom zberovom roku sme presvedčení, že sója bude mať stále miesto v rámci osevného postupu, pretože obohacuje pôdu o dusík, nielen pre seba ale aj pre následnú plodinu a v konečnom dôsledku jej zaradenie do osevného postupu tiež zvyšuje diverzitu plodín pestovaných na ornej pôde.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti