Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Strukoviny

Fazuľa – obľúbená slovenská strukovina

08-12-2021
Ing. Erika Zetochová | erika.zetochova@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris L.) je strukovina pochádzajúca pôvodne z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky, kde je pre domorodé obyvateľstvo dodnes hlavnou zložkou potravy a dôležitým zdrojom bielkovín.

Po jej prinesení do Európy španielskymi moreplavcami sa pestovala podobne ako kukurica či zemiaky, ako okrasná rastlina v botanických záhradách a kláštoroch. Fazuľa sa tak rozšírila do celého sveta a bežne ju pestujú aj u nás. Fazuľa sa pestuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. V roku 2016 sa na celom svete vypestovalo 27 miliónov ton sušenej fazule a 24 miliónov ton zelenej fazule. Po sóji je to druhá najvýznamnejšia strukovina. Vďaka dlhému putovaniu a ustavičnému prispôsobovaniu sa zmeneným klimatickým podmienkam vzniklo množstvo kultivarov fazule od malých lahôdkových strukov cez veľké dužnaté bôby až po dlhé zelené struky.

Fazuľa je jednou z najdôležitejších domácich strukovín na svete kvôli vysokej koncentrácii bielkovín, vlákniny a komplexných sacharidov. Phaseolus vulgaris je zďaleka ekonomicky najvýznamnejším domestikovaným druhom rodu Phaseolus.

Botanické zaradenie

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris L.) je rastlina z čeľade bôbovitých. Je jedna z mála kultúrnych plodín vyvíjajúcich sa vo dvoch genofondových strediskách: drobnosemenné druhy majú pôvod v Číne, druhy s veľkými semenami v Južnej Amerike. Z rodu Phaseolus je známych 230 druhov, z ktorých sa 10 druhov pestuje vo všetkých krajinách mierneho, subtropického a tropického pásma.

Z pestovateľského hľadiska sa odrody fazule rozdeľujú na záhradné, pestované na zelené struky na poliach a v záhradách ako zelenina a poľné, ktoré sa pestujú hlavne na zrno. Záhradné a poľné fazule sa ďalej delia podľa vzrastu tvaru byle na kríčkové s nízkou a vzpriamenou, rozvetvenou stonkou a na tyčové alebo popínavé s ovíjavou, prevažne vysokou a nerozvetvenou stonkou. Fazule pestované za účelom využitia v zeleninárskom a konzervárenskom priemysle sa delia na zelenostrukéžltostruké a na odrody so strukmi s vláknom bez vlákna. Z hospodárskeho hľadiska sa odrody fazule delia podľa povahy strukov na strukové s pergamenovou blanou na vnútornej strane struku, polocukrové s menej vyvinutou blanou a cukrové bez pergamenovej blany.

Pestujú sa hlavne tri druhy, ktoré patria medzi druhy amerického pôvodu a vyznačujú sa mohutným vzchádzaním, majú široké primodiálne listy, biele, ružové alebo purpurové kvety, veľké sploštené struky s veľkými semenami.

  1. fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris L.)
  2. fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus L.)
  3. fazuľa mesiacovitá (Phaseolus lunatus L.)

Fazuľa má obrovské množstvo tvarov, veľkostí a farieb, od ružovej cez čiernu až po bielu. Najväčšou rozmanitosťou sa vyznačuje fazuľa obyčajná. Napriek tejto rozmanitosti patrí divá a domáca fazuľa k rovnakému druhu, rovnako ako všetky farebné odrody fazule „landraces”, o ktorých sa predpokladá, že sú výsledkom zmesi rôznych oblastí pestovania a účelného výberu.

Biologické vlastnosti

Fazuľa obyčajná je u nás jednoročná. Vyznačuje sa krátkym hlavným koreňom, ktorý je bohato rozkonárený plytko pod povrchom pôdy. Na bočných koreňoch sa objavujú hrčky, ktoré obsahujú hrčkotvorné baktérie. Vzrast môže byť kríčkový (výška 30-45cm), polokríčkový s ovíjavými vrcholmi byle (50-75cm)alebo ovíjavý (2-4m dlhý). Klíči epigeicky – klíčne lístky vyrastajú nad povrch pôdy a po vzídení ozelenejú a ihneď asimilujú. Kvety fazule sú veľké až stredne veľké, biele, žltobiele, niekedy ružovkasté. Fazuľa je samoopelivá. Na rastline sa urodí 50-300 semien. Občasné cudzoopelenie spôsobuje drobný hmyz, z tohto dôvodu je vhodné dodržovať medzi odrodami izolačnú vzdialenosť 200m. Tvar, veľkosť a farba strukov býva rôzna. Najžiadanejšie sú struky rovné, stredne široké a dlhé, zelenej farby. Veľkosť semien je rôzna, závislá od odrody, agrotechniky a klimatických podmienok. Tvar semien býva rôzny v závislosti od odrody(guľatý, oválny, elipsovitý, obličkovitý, vajcovitý). Semená sú jednofarebné (biele, ružové, hnedé, čierne, zelené a iné)alebo mozaikovo sfarbené s rôznou kresbou.

Obr. 1

Obr. 1: Ilustračné foto
zdroj: https://zahrada.artmama.sme.sk/zeleninova-zahrada/fazula-2

Fazuľa šarlátová sa pestuje hlavne ako okrasná rastlina a malom množstve na struky. Jej byľ je ovíjavá 3-5m vysoká. Kvety sú ohnivočervené a semená čierno mramorované (var. coccinea),biele kvety s bielymi semenami (var. alba) alebo bielo červené kvety (var. bicolor). Tvorí veľké, široké struky s 3-5 semenami. Je cudzoopelivá a radi ju navštevujú včely.

Obr. 2

Obr. 2: Ilustračné foto
zdroj: Archív génovej banky (GB)

Fazuľa mesiacovitá má listy mladých rastlín lesklé, pokryté vrstvičkou vosku. Tvorí veľa odrôd kríčkových aj popínavých , jednoročných a viacročných. Kvetné osi majú po 20-30 malých kvetov, zelenkastej až fialovej farby. Tvorí kratšie , široké struky, ktoré ľahko pukajú, s 2-3 semenami. Semená sú malé až stredne veľké, mesiacovitého alebo obličkovitého tvaru. Fazuľa mesiacovitá je odolnejšia proti vírusovým, baktériovým a hubovým chorobám než fazuľa obyčajná.

Obr. 3

Obr. 3: Ilustračné foto
zdroj: https://garden.org/plants/photo/112692/

Pestovanie fazule na Slovensku

Fazuľa bola v hospodárskom roku 2019-20 zasiata na výmere vyššej ako v predchádzajúcom roku o 59,8 % na 151,7 ha. Najviac sa pestovala v Trnavskom a v Košickom kraji. V aktuálnom hospodárskom roku 2020-21 sa fazuľa zasiala na výmere 65,9 ha, o 56,5 % nižšej ako v predchádzajúcom roku, najviac v Bratislavskom a v Banskobytrickom kraji. Predpokladá sa, že produkcia fazule pri odhadovanej priemernej úrode z jedného hektára 0,82 t/ha dosiahne maximálne 54,0 ton, čo by znamenalo historicky najnižšiu produkciu fazule na Slovensku a sebestačnosť na úrovni 2,5 % (ŠÚ SR, NPPC-VÚEPP). Dovoz fazule na Slovensko sa medziročne zvýšil o 10,2 % na 3 139,856 t. Fazuľa rôznych odrôd (fazuľa obyčajná, červená, aj na siatie)sa doviezla z viacerých krajín najmä z Etiópie, Číny, Poľska, Kanady, Českej republiky, atď. Táto strukovina sa vyviezla najmä do Rumunska, Českej republiky a Maďarska.

Na Slovensku sa pestujú z hľadiska agrotechniky a využitia plodov dva kultivary. Strukovinové, zber dozretých vysušených semien zo strukov, predovšetkým biela, strakatá a struková fazuľa. Druhým typom sú kultivary zeleninové, kedy sa zberajú zelené alebo žlté struky s nedozretými semenami. Génová banka SR vo svojej kolekcii uchováva 1330 genetických zdrojov fazule, z toho je 626 slovenských genotypov a 39 slovenských odrôd. Napriek tomu, že z mnohých odrôd strukovín sa na našom trhu objavujú prevažne zahraničné odrody, Listina registrovaných odrôd SR na rok 2020 má vo svojom registri 11 odrôd fazule, z toho je 9 odrôd slovenského pôvodu z ktorých vyberáme:

Fazuľa šarlátová - Phaseolus coccineus L. slovenská odroda Albena, ktorá dorastá do výšky 3 – 4 m má svetlo zelené struky dlhé 12 – 19 cm. Vysievame ju na prelome máj/jún k opore do vyhriatej pôdy minimálne 9°C. Spon aspoň 50 x 50 cm. Semená sú veľké, bielej farby (HTS 1 400 g). Táto odroda je využiteľná v zrelom a aj nezrelom stave. Vyžaduje dostatočné zalievanie. Rastlina kvitne až do príchodu prvých mrazov a môžeme ju zberať až do neskorej jesene.

Obr. 4

Obr. 4: Odroda fazule Albena
zdroj: Archív GB

Fazuľa záhradná - Phaseolus vulgaris L., forma kríčkovitá:

Leonarda je veľmi skorá slovenská odroda veľmi úrodnej kríčkovej žltostrukovej fazule na pestovanie nezrelých strukov. Čerstvé jemné struky sú dlhé 13 cm a sú bez vlákna, vhodné na konzum aj na spracovanie konzervovaním a mrazením. Má dobrú toleranciu voči chorobám. Vyžaduje teplejšie preslnené polohy chránené pred silnými vetrami. Neznáša polotieň. Dobre sa jej darí v hlinitých až hlinitopiesočnatých humóznych dobre spracovaných pôdach.

Obr. 5

Obr. 5: Odroda fazule Leonarda
zdroj: Archív GB

Nugetka – je skorá slovenská odroda na vylupovanie. Vyznačuje sa žltými strukmi dlhými 15 cm, dorastá do výšky 35 - 40 cm. Vysievame ju v máji - júni do hĺbky 5 - 8 cm do vyhriatej pôdy minimálne 9°C. Spon aspoň 30 x 40 cm. Odroda má hnedo béžové sfarbenie semien, ktorá je mnohostranne využiteľná v zrelom ( suché zrná na varenie ) a aj nezrelom stave tzv. voskovej zrelosti. Poskytuje výbornú surovinu na kuchynské spracovanie a aj konzervovanie. Vyžaduje dostatočné zalievanie. Môžeme postupne zberať od júla až do septembra.

Obr. 6

Obr. 6: Odroda fazule Nugetka
zdroj: Archív GB

Viola je vynikajúca slovenská odroda strakatej fazule, ktorá je mimoriadne vhodná na varenie, konzervovanie, mrazenie. Odroda je určená na zber nezrelých semien. Farba struku je zelená a semená majú bielo-bordovú farbu.

Obr. 7

Obr. 7: Odroda fazule Viola
zdroj: Archív GB

Forma tyčová – Anita, je slovenská poloneskorá ovíjavá odroda, dorastá do výšky 3-4 m poskytuje vysoké úrody strukov s možnosťou postupných zberov až do mrazov, na využitie v čerstvom stave a spracovanie konzervovaním a mrazením.

Obr. 8

Obr. 8: Odroda fazule Anita
zdroj: Archív GB

Obr.8 , zdroj: Archív GB

Agrotechnika pestovania

Fazuľa patrí medzi strukoviny s najvyššími nárokmi na teplo. V našich zemepisných podmienkach sa fazuľa rozšírila najmä v teplejších polohách, no s úspechom ju možno pestovať až do nadmorskej výšky 300-400 m. Semená klíčia pri teplote 8-10°C. Optimálne teplota vzchádzania sa pohybuje medzi 18-22°C. Okrem teploty sú pre pestovanie fazule dôležité zrážky. Na nedostatok zrážok je fazuľa citlivá, hlavne v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Fazuľa sa pestuje takmer po všetkých plodinách okrem strukovín. Vhodné je zaradiť ju medzi dve obilniny. Agrotechnický termín sejby je v našich podmienkach začiatok mája.

K sejbe používame zásadne osivo zdravé, biologicky hodnotné s požadovanou klíčivosťou. Osivo je vhodné pred sejbou namoriť použitím mikrobiálneho prípravku Polyversum, ktorý je účinný proti chorobám vzchádzajúcich rastlín. Odporúča sa tiež bakterizácia osiva očkovacou látkou Rizobín, hlavne na pozemkoch, kde sa fazuľa dlhšiu dobu nepestovala. Výber vhodnej odrody má pre pestovanie fazule veľký význam. Na Slovensku sa pestuje viacero odrôd s rôznymi charakteristikami. Odrody sa výrazne líšia v dĺžke vegetačnej doby, čo umožňuje rozloženie zberu v optimálnej zrelosti. V pestovateľskej praxi sú žiadané odrody kríčkovitého rastu, s nasadením strukov v hornej časti rastliny, vhodné pre mechanizovaný zber. Struky majú obsahovať pergamenovú blanu. Najžiadanejšie sú semená s bielou farbou, v poslednom období sa zvyšuje záujem konzumentov i o veľkosemenné fazule s výraznou farebnou kresbou.

Výsevok závisí od vlastnosti odrody a spon sa volí hlavne podľa vzrastu rastliny. Kríčkovú fazuľu vysievame do riadkov vzdialených 40 cm, v riadku 5 až 8 cm a do hĺbky 4 až 5 cm. Vysievať ju môžete aj postupne v 7 až 14 - dňových intervaloch do júla. Obdobie zberu sa tak predĺži o štyri až šesť týždňov. Tyčovú fazuľu vysievame do štvorcového sponu na vzdialenosť 60 až 80 cm, do hniezd po päť až šesť semien. Nevyhnutná je opora. Môže to byť tyč z rôzneho materiálu, špagát, drôt alebo sieť.

Choroby a škodcovia

Fazuľa je plodina, ktorá je charakteristická výskytom mnohých chorôb. Osivom sa prenáša antraknóza fazule, ktorú spôsobuje huba Colletotrichum lindemuthianum a hnedá škvrnitosť fazuľových strukov, kedy dochádza počas vegetácie k napadnutiu celej rastliny. Choroba sa šíri pri vlhkom počasí. Koreňová spále fazule, biela hniloba fazule, pleseň sivá, bakteriózy(Pseudomonas phaseoli a Xanthomonas phaseoli ) a hubové choroby (Pythium, Rhizoctonia, Fusarium ) fazule sú ďalšími chorobami, ktoré sa v porastoch fazule vyskytujú. Najúčinnejším spôsobom ochrany je správna agrotechnika pestovania, dodržiavanie osevných postupov, výber zdravého osiva. Typickým škodcom fazule je zrniarka fazuľová (Acanthoscelides obsoletus), ktorá sa rozmnožuje nielen na porastoch, ale aj v skladoch. Napadnuté semená sú tak nepoužiteľné pre potravinárske účely. Základom ochrany proti nej je likvidácia škodcu na poraste.

Zber

Zelené struky fazule sa zberajú len čo dosiahnu normálnu dĺžku typickú pre odrodu. Struky musia byť mladé a hladké, keď nie sú na nich ešte vypuklé miesta nad dospievajúcimi semenami. Dozreté rastliny fazule sa zberajú v období, keď struky a celá rastlina zasychá a semená v spodných strukoch sú úplne zrelé, vyfarbené a tvrdé, ale nevypadávajú. Zber môže byť ručný(pri pestovaní fazule na malých plochách) vytrhávaním celých rastlín zo zeme, alebo kombajnový. Po vymlátení je potrebné fazuľu prečistiť a odstrániť nežiadúce prímesi a následné aktívne vetranie na skladovaciu vlhkosť 14 %. Konečné čistenie fazule je vhodné urobiť ihneď po dosušení na skladovaciu vlhkosť, nakoľko pri čistení presušenej fazule dochádza k silnému lúpaniu semien na čističke. Pri nedodržaní týchto zásad vzniká nebezpečenstvo poškodenia semien v dôsledku zahriatia a vzniku chorôb.

Obr. 9

Obr. 9: Porast genetických zdrojov fazule na pokusných parcelkách VÚRV
zdroj: Archív GB