Ako ušetriť, alebo ako nás okolnosti nútia rozmýšľať – možno aj troška inak
Podnikanie je cieľavedomá aktivita s cieľom dosiahnutia zisku. Čo ale ak sa nákladové položky nekontrolovateľne zvyšujú? Zostáva len hľadať možnosti na šetrenie. Úvahy o šetrení pozná každý manažér, ale ako sme na tom v skutočnosti aj v našom poľnohospodárskom sektore?
S pojmom Presné poľnohospodárstvo, či s pojmom Poľnohospodárstvo 4.0 sa na odborných fórach stretávame pomerne často. Fakty poznáme. Niekedy toho bolo možno až príliš. Ale zavádzať niečo nové, pre nás neodskúšané - načo? Veď výroba aj v „starých koľajach“ ide, tak načo riskovať. A že sa tým dá ušetriť? Asi to ešte doteraz nebolo tak akútne...
Doba sa zmenila. S rozpakmi očakávame kedy sa zastaví rast cien za energie a hrôzou sledujeme ako denne rastú u importérov ceny ostatných vstupov. Podľa mnohých publikovaných informácií ide o medziročné zvýšenie, napríklad u hnojív, podľa jednotlivých komodít, rádovo o desiatky, ba aj o stovky percent a netušíme kde bude koniec.
Je celkom logické že všetky úvahy smerujúce k cene výsledného produktu idú ruka v ruke s výškou vstupných nákladov. V ostatných rokoch sme zažili viac názorových vĺn, ktoré prinášali odporúčania ako vstupy šetriť. Niektoré ponúkali efekt takmer okamžite, iné sa prejavovali postupne a výsledok bol známy najčastejšie pri ročnom zúčtovaní výroby.
Riešenia pre rastlinnú výrobu boli a stále sú aplikovateľné vo viacerých rovinách.
Je isté, že najviac zaujmú spôsoby, ktoré prinášajú efekt takmer okamžite. Medzi najvýraznejšie efekty patrí úspora vstupov vo forme motorovej nafty.
Cena motorovej nafty
Cenu nafty nedokáže spotrebiteľ ovplyvniť. V tomto roku má stúpajúcu tendenciu. Od začiatku roka vzrástla doteraz o 31,5 % (podľa STAT.sk).
|
Obr. 1: Doterajší vývoj cien pohonných hmôt v roku 2022 (statdat.statistics.sk) |
Úpravy cien pohonných hmôt sa v ostatných rokoch dejú pravidelne v týždenných intervaloch. Jeden z argumentov, ktorý sa používa zo strany dodávateľov na „nutnosť úpravy“ cien (prevažne smerom nahor), je odvolávka na cenu ropy. V roku 2016 sa cena ropy Brent pohybovala na historicky najnižších hodnotách cca 28 USD/barel (1 barel je cca 159 l). Pre zaujímavosť, v roku 2016 bola priemerná cena motorovej nafty (s DPH) na čerpacích staniciach 1,02 €/l. Zažili sme však aj výrazné výkyvy, kedy napr. v roku 2008 sa cena ropy Brent dostala na hodnoty 146 USD/barel a priemerná cena motorovej nafty na čerpacích staniciach (s DPH) bola 1,375 €/l.
V súčasnosti má cena ropy Brent rastúcu tendenciu. Z hodnoty 76,45 USD/barel (1.12.2021), cez lokálne maximum 123,35 USD/barel (8.3.2022), sa v máji 2022 dostala na hodnotu 112,08 USD/barel. Aktuálna cena motorovej nafty na čerpacích staniciach sa samozrejme mení a v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,714 €/l (s DPH).
|
Obr. 2: Vývoj ceny ropy Brent (podľa https://tradingeconomics.com/commodity/brent-crude-oil) |
Cena motorovej nafty sa logicky premieta do nákladov na mechanizované práce. Ako pôsobí tento efekt si možno predstaviť na príklade technológie pestovania pšenice. Výpočet bol postavený na predpoklade rovnakej technológie, rovnakých strojov a ďalších ekonomických parametrov (odpisy, poistenia, cena práce, opravy a pod.). Jediný parameter, ktorý bol vo výpočtoch menený je cena nafty. Pre jednotlivé roky bola preto použitá hodnota váženého priemeru ceny. Pre rok 2022 je počítané s doterajším trendom ceny nafty.
Index pohybu výšky nákladov na mechanizované práce je pre názornosť vztiahnutý k roku 2016. Z uvedených faktov je zrejmé že cena motorovej nafty zohráva významnú úlohu v ekonomike výroby. Vývoj na priloženom grafe to jasne dokazuje.
|
Obr. 3: Vplyv ceny nafty na vývoj nákladov na mechanizovanú prácu pri konvenčnom pestovaní pšenice - Index rastu vztiahnutý na rok 2016 |
Spotreba motorovej nafty
Spomeňme si na trendy, ktoré pred viac než 25 rokmi u nás propagovali systém „notill“, teda technológie s vylúčením obrábania pôdy. Neskôr sa z tejto myšlienky aj u nás vyvinuli rôzne formy technológií, ktoré dnes označujeme ako pôdoochranné. Jedným zo základných argumentov bol fakt, že z technológie pestovania poľných plodín bola vynechaná orba. Orba, ako jedna z energeticky najnáročnejších pracovných operácií, ktorej vypustením sa dosiahla výrazná úspora pohonných hmôt. Je samozrejmé že čas ukázal v akých podmienkach, pri akých plodinách a s akým vybavením možno tieto technológie používať, vrátane zvládnutia súvisiacich agronomických opatrení. Dodnes majú pôdoochranné technológie na Slovensku svojich zástancov a propagátorov. V praxi dokazujú, že aj v dlhodobom používaní technológií obrábania pôdy založených len na obrábaní tanierovým alebo radličkovým náradím, možno dosahovať dobré úrody. V iných prípadoch sa však ukázalo, že plošné zavedenie bezorbového obrábania nie je všeliekom na zníženie nákladov a že len konkrétne výrobné podmienky preukážu opodstatnenosť jeho použitia. Výpočtom nákladov nákladov na mechanizované práce pre pôdoochrannú technológiu (s využitím minimalizácie) možno v porovnaní s konvenčnou technológiou, očakávať úsporu cca 38 %.
Ďalší prístup k úspore nafty je používanie vhodných, výkonovo zodpovedajúcich traktorov na jednotlivé pracovné operácie, rozumné organizovanie prác (vrátane prejazdov) a pochopiteľne dobrý technický stav strojov. Z mnohých analýz, ktoré boli vykonávané aj na našom pracovisku, možno prezentovať, že pri nasadení traktorov s výkonom motora 150 – 200 kW a pri ročnom prevádzkovom nasadení cca 1 000 h bol čas na výkon práce v rozsahu 50 – 70 %. Ostatné časy pokrývali prejazdy a rôzne druhy státia. Menej priaznivá je skutočnosť. že státie traktora s naštartovaným motorom na parcelách tvorí až 10%, ale aj státie traktora s „bežiaci motorom na podniku“, tvorí cca 5% času.
Ďalším potenciálnym zdrojom úspory je rozumné riadenie agronomických zásahov. Ľahko je byť generálom po boji. Ak by sme dopredu vedeli aké podmienky si príroda počas roka pripraví, bolo by rozhodovanie tou najjednoduchšou činnosťou. Nechceme plano narážať na populárnu tému klimatických zmien, ale aj z hľadiska počasia treba uvažovať na základe vlastných skúseností. Všetci si spomíname na ťažkú, chladnú a hlavne daždivú jeseň roka 2020. Podľa dlhodobého pozorovania SHMÚ za roky 1981 – 2020 je priemerný ročný úhrn zrážok pre lokalitu Nitry 532 mm. V roku 2020 to bolo 670 mm, pričom na mesiace august – október to bolo 321 mm, čo predstavuje 60 % priemerného ročného úhrnu zrážok. V tomto období bolo potrebné zberať úrodu (napr. cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu...), rovnako aj pripravovať pôdu a siať oziminy. V niektorých prácach nebolo veľa priestoru na rozmýšľanie a doslova sa kradli dni a hodiny vhodné na vykonanie prác. Boli však aj činnosti, ktoré sa podľa skúseností iných nemuseli vykonávať. Znovu narážame na orbu. Isto sme mnohí videli orajúce traktory brodiace sa rozmočenou pôdou takmer po nápravy, s nemerateľným preklzom kolies, s brázdami za kolesami do výšky kolien. Tu je tá otázka ťažkého rozhodovania – orať v takýchto podmienkach, alebo nie? Ak to berieme v duchu tohto príspevku, tak o spotrebe nafty na hektár vykonanej orby si dokážeme urobiť svoj záver. Starý otec hovoril, že „... ak máš ísť orať do mokrého, radšej si ľahni a spi. Urobíš menšiu škodu...“ a to hovoril o konskom záprahu. Mnohí jesennú orbu robili, nech to stojí čo to stojí. Iní orbu vynechali a dokonca nezasiali ani oziminy a čakali s rozhodovaním na jar. Do úvahy prichádzala aj alternatíva priamej sejby. Zima bola „slabá“ a úhrn jarných zrážok do apríla 2021 bol len 68 mm (13% ročného priemeru)! Naorané brázdy z jesene dostatočne nepremrzli a predsejbová jarná príprava vyžadovala viacnásobné prejazdy. Znovu sme u spotreby nafty!
Spotreba nafty pochopiteľne súvisí s ťahovým odporom pôdy voči pracovným orgánom strojov. Aj bez zložitého výskumu každý pochopí, že utlačená pôda kladie vyšší odpor než pôda neutlačená. A to ešte neberieme do úvahy pôdny druh a typ, aktuálnu vlhkosť, svahovitosť, fyzikálne vlastnosti pôdy a pod. Stupeň utlačenia pôdy sa bežne určuje pomocou penetrometrického odporu. Na našom pracovisku sa problematikou utlačenia pôdy vo vzťahu k prejazdom strojov po poli intenzívne zaoberáme takmer 30 rokov. Je dokázateľné, že každý prejazd vyvolá zmeny fyzikálnych vlastností pôdy, vrátane jej penetrometrického odporu. V mnohých experimentoch sa potvrdilo že už JEDINÝ PREJAZD zvýši penetrometrický odpor oproti neutlačenej pôde v hĺbke do 10 cm takmer dvojnásobne. Samozrejme že prejazdy strojov po pôde nemožno vylúčiť. Možné ale je, znížiť utlačenie spôsobené prejazdami na minimum. Stačí prehodnotiť tradičné názory že je potrebné pôdu pripravovať (urovnávať) jazdou naprieč pod rôznym uhlom. Toto staré agronomické pravidlo sme sa učili už pred 50 rokmi, ale to sa používali dvoj- maximálne 5 radličné pluhy, kde pracovný záber jednej jazdy bol v lepšom prípade cca 1,7 m a nadväznosť jázd bola v rukách traktoristu. Orba na parcele bola rozvrhnutá do skladu a do rozoru, v dôsledku čoho bol pôdny profil značne nevyrovnaný. V súčasnosti, pri strojoch s násobne vyšším pracovným záberom a s navigáciou s presnosťou ± 2 cm takáto požiadavka stráca opodstatnenie. Z mnohých, často publikovaných, informácií je dokázané že už pri základnej a predsejbovej príprave prejde strojová súprava parcelu 2 až 4 krát a vždy pod iným uhlom ktorý si zvolí traktorista. Ak k tomu pripočítame ešte smer jazdy sejačky a neskôr odvoz úrody či podmietku – to všetko v režime tzv. náhodného pohybu strojov, je možné spočítať, že cca 80% plochy je prejdené raz, pričom viac než 75% plochy je prejdené viacnásobne a to len počas jednej sezóny. Len zhodou okolností zostáva malá časť parcely, po ktorej stroje neprešli. Znížiť utlačenie pôdy redukovaním potrebných prejazdov strojov možno v režime riadeného pohybu strojov (CTF-Controlled Traffic Farming), kedy všetky prejazdy sú vedené po jednej tzv. permanentnej koľaji, ktorá sa ale obrába. Dosiahnuť takýto stav možno bez dodatočných investícií, len s využitím navigačných zariadení (GPS), ktoré sú dnes už takmer štandardnou výbavou strojov. Na dlhoročnom experimente v rámci TF SPU v Nitre je pod kontrolou 20 ha parcela, na ktorej v rámci systému CTF je už 13-ty rok 64% plochy bez prejazdu. Penetrometrický odpor pôdy v dlhodobo neutlačenej pôde je v hĺbke do 15 cm oproti permanentnej koľaji dvojnásobne nižší. Tomuto stavu zodpovedá aj výrazne nižší odpor pôdy a teda aj zodpovedajúca nižšia spotreba nafty. Dlhodobo neutlačená pôda poskytuje aj sekundárne benefity ako sú výrazné zlepšenie fyzikálnych vlastností, lepšie vsakovanie (infiltrácia) vody do pôdy a pod.
|
Obr. 4: Vplyv utlačenia pôdy vyvolaného prejazdom poľnohospodárskych strojov na veľkosť penetrometrického odporu |
Náklady na materiál
Šetrenie sa však nevzťahuje len na energie. Ďalšou významnou položkou sú náklady na materiál, kde v rastlinnej výrobe počítame náklady na osivá, ochranné látky, no predovšetkým náklady na hnojivá. Tu by sme sa nemali dostať do situácie spred 30 rokov, keď „šetrenie“ znamenalo pre mnohých výrazné obmedzenie hnojenia, alebo používanie vlastných vyrobených osív. Jednou z ciest ako šetriť sú postupy už v úvode spomínaného systému presného poľnohospodárstva. Uvedieme príklady z vlastných skúseností, ale aj z poznatkov dostupných v odbornej literatúre z celého sveta. Vychádzajme z princípu presného poľnohospodárstva ktorý znamená, že treba „pracovné zásahy vykonať v správnom čase, len v požadovanej intenzite a len na potrebnom mieste“. Princíp pozostáva z poznania priestorovo variabilných vlastností pozemku alebo porastu s následným prispôsobením vykonávaných činností.
Kvalitné založenie úrody je základ úspechu. Ide o komplex pracovných operácií, ktoré spolu súvisia (napr. príprava pôdy, hnojenie, sejba, chemická ochrana).
Príprava pôdy. Variabilne možno riešiť hĺbkové nastavenie pracovných orgánov. Možná úspora sa ponúka pri hĺbkovom kyprení. Bežná prax je v tom, že sa parcely „podrývajú“ plošne a na rovnakú hĺbku. Často sa neberú do úvahy lokálnej potreby a hĺbka podrývania je limitovaná „strojom a traktorom“. Uznávame, že poznanie priestorového rozloženia penetrometrického odporu pôdy je relatívne náročný proces. Ale aj bez fyzického merania v sieti vybraných bodov a následnom spracovaní priestorovej mapy možno získať prehľad o stave a zhutnení pôdy. Jednou možnosťou je využiť systém telematického prenosu a vyhodnotenia parametrov o prevádzke traktora, kedy zo zbernice ISOBUS sú odčítavané dáta o momentálnej spotrebe paliva. Spolu s aktuálnou polohou traktora v momente odčítania spotreby možno získať mapu priestorového rozloženia spotreby, ktorá môže nepriamo indikovať miesta so zvýšeným ťahovým odporom. Druhým spôsobom ako identifikovať pôdne anomálie (vrátane utlačenia) je využívanie informácií o elektrickej vodivosti pôdy. Zariadenia pracujúce na tomto princípe na trhu už existujú (napr. snímač SoilXplorer) a možno s ich pomocou identifikovať zmeny v pôdnej štruktúre priamo počas jazdy stroja a súčasne regulovať požadovanú hĺbku obrábania. Na základe dostupných informácií možno konštatovať, že použitie uvedeného systému pri regulácii pracovnej hĺbky znižuje spotrebu paliva až o 45 %, znižuje preklz kolies a zvyšuje výkonnosť súpravy.
Sejba a založenie koľajových riadkov. Je samozrejmé, že čím lepšie je založený porast, tým možno očakávať lepšiu úrodu. V súvislosti s témou šetrenia nebudeme rozoberať technické možnosti jednotlivých výsevných systémov, ale sa zameriame na problematiku platnú pre akýkoľvek stroj. Pri sejbe je dôležité dodržanie výsevku a rozmiestnenie/uloženie semien. Pri obstarávaní osiva sa plánuje množstvo na plochu. Pri realizácii je ale potrebné tieto parametre skutočne dodržať. Ak pominieme otázku nastavenia výsevných mechanizmov, potom problémové zostáva dodržanie nadväznosti jednotlivých susediacich jázd sejačky. Klasické riešenie je vedenie strojovej súpravy pomocou značkovačov, čo skúsená obsluha dokáže zvládať na veľmi slušnej úrovni. Problémom môže byť udržanie sústredenia a pozornosti pri mnoho hodinovej pracovnej zmene. Nedodržaním požadovanej šírky stretávacieho medziriadku vznikajú sekundárne nedostatky ako pri hustosiatych, tak aj pri širokoriadkových plodinách. Pretože vytvorenie širšieho medziriadku je po vzídení plodiny na niekoľko týždňov zreteľne vidieť, aj toto je jeden z dôvodov prečo sa v porastoch vyskytujú častejšie užšie medziriadky až presevy 1 – 2 riadkov. Jednoduchým prepočtom možno zistiť, že pri nedodržaní šírky medziriadku hustosiatych obilnín (12,5 cm) v priemere o 5 cm, je na každom hektári sejačkou prejdená plocha (teda zasiata plodina) menšia o 120 m2, čo pri pláne zasiať napr. 100 ha znamená, že chýba osivo na 1,2 ha. Úsporu, resp. straty možno dokumentovať aj iným príkladom. V praxi veľmi často nachádzame pri sejbe hustosiatych plodín „zdvojený stretávací riadok“. Ide tu o prekrývanie cca 12,5 cm. Pri výsevku 215 kg.ha-1 to znamená zvýšenie potreby osiva o 4,5 kg.ha-1 (zvýšenie o 2,1%). Táto hodnota ešte nie je alarmujúca. Ak ale zoberieme do úvahy hmotnosť osiva vo veľkoobjemovom balení (Big Bag) cca 1000 kg, potom vplyvom prekrývania sa takýto objem osiva „stratí“ pri vysiatí 223 ha! Natíska sa otázka „kompenzácie“ chýbajúceho osiva ako zo strany manažmentu, tak aj zo strany obsluhy. Praktici sa usmejú a poznajú odpoveď... Súvisiace agronomické dopady nebudeme v tejto chvíli komentovať.
Podstatné je, že pri sejbe sa súčasne zakladajú koľajové riadky pre následný pohyb strojov na aplikáciu hnojiva alebo ochranných látok. Tu sa nepresnosť jazdy sejačky prejaví ešte vo väčšom meradle. Ak budú pri sejačke so záberom 6 m spojovacie medziriadky užšie v priemere o 10 cm, potom budú založené koľajové riadky pri aplikácii strojom so záberom 24 m užšie o 40 cm a pri stroji so záberom 36 m budú užšie o 60 cm. Toto sú presahy o koľko bude každá jazda prekrývaná s dopadom na straty aplikovaných látok, ale aj s dopadom na nesprávne ošetrený porast. Rovnako aj v tomto prípade je na mieste otázka naplánovaného a obstaraného množstva na hektár. Pripravené množstvo, pri prekrývaní, nebude na celú plochu postačovať... Z uvedeného vidno dôležitosť presnosti vykonania sejby. V súčasnosti možno sejbu vykonávať pomocou satelitnej navigácie s korekciou RTK (Real-time kinematic positioning) s presnosťou ± 2 cm, čo mnohé kontrolné merania potvrdzujú.
Výživa a hnojenie. V duchu princípov presného poľnohospodárstva je oblasť výživy a hnojenia elementárnou zložkou celého systému. Cieľom je prejsť od spôsobu plošnej aplikácie uniformnou dávkou na aplikáciu variabilnú, podľa požiadaviek pôdy alebo porastu. Variabilne možno pristupovať k realizácii zásobného ale aj produkčného hnojenia.
Základom pre variabilný prístup zásobného doplnenia živín je poznanie priestorového rozloženia živín v pôde. V súčasnosti na Slovensku pôsobí niekoľko spoločností, ktoré takéto služby poskytujú. Ide o odbery a spracovanie vzoriek pôdy do formy informačných máp priestorového rozloženia živín. Na ich základe sú vytvorené aplikačné mapy, ktorými sa následne riadia mechanizmy rozhadzovačov alebo postrekovačov. Pri tvorbe informačných máp možno vychádzať aj z výsledkov ASP (ak boli miesta odberu vzoriek pri odbere priestorovo zamerané). Medzi efekty možno započítať zlepšenie úrodnosti pôdy, zlepšenie využitia živín, zlepšenie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody a v konečnom dôsledku zníženie prevádzkových a materiálových nákladov výroby (podľa spoločnosti Agricon možno dosiahnuť efekt 50 – 100 €/ha). Z výsledkov nášho pracoviska, podľa sledovania variability zásoby živín v pôde možno očakávať úsporu 30 – 40 %. Ako príklad možno uviesť variabilnú aplikáciu CaO na 330 ha, kde bola v závislosti od konkrétnych podmienok dosiahnutá úspora 22%.
Podobný prístup sa využíva pri hnojení dusíkatými hnojivami počas vegetácie. V tomto prípade je potrebné vychádzať z potreby rastlín v určitom vegetačnom štádiu. Aby boli zásahy operatívne, vývoj systémov je postavený na hodnotení porastu cestou nedeštruktívneho pozorovania. Ide o vyhodnocovanie vybraných spektrálnych pásiem svetla, ktoré sa odrážajú od porastu. Na základe rôzneho „sfarbenia“ porastu sú určené miesta, v ktorých je aplikovaná rozdielna dávka dusíkatého hnojiva. Výsledkom môže byť snaha o „vyrovnanie“ porastu. Tento proces možno vykonávať priamo počas jazdy aplikačného stroja (online). Z experimentov vykonávaných na našom pracovisku možno doložiť, že variabilným hnojením pšenice dusíkom bola dosiahnutá úroda vyššia o 0,5 – 1,25 t.ha-1. Postup variabilného hnojenia dusíkom je neustále spresňovaný. Algoritmus rozhodovania o zmysluplnosti aplikácie na jednotlivé časti parcely môže byť korigovaný informáciami o úrodovom potenciáli parcely. V tomto prípade ide o priestorové vymedzenie plochy, ktorá dlhodobo vykazuje určité (pozitívne/negatívne) výsledky. Informácie sú zisťované najčastejšie pomocou historických satelitných snímok.
Súvisiacim efektom variabilného hnojenia nemusí byť priamo úspora hnojiva, ale v dôsledku rozumného rozloženia hnojiva je na celej parcele podporená stabilizácia úrody s priamym ekonomickým a environmentálnym dopadom.
Chemická ochrana rastlín. Patrí dlhodobo k veľmi sledovaným zásahom. V rámci presného poľnohospodárstva, z technického pohľadu, patrí k najkomplikovanejším riešeniam. V princípe ide vždy o vykonanie lokálneho zásahu, no v prípade burín, resp. škodcov ide o široké spektrum podnetov (škodlivých činiteľov) a im prislúchajúcich aplikačných prípravkov. Treba rozlišovať o aký výskyt ide a či je možné podnet jednoznačne lokalizovať. Iný je prístup pri likvidácii nežiaducej vegetácie na pôde bez kultúrneho porastu a iný problém je v nutnosti lokalizovať podnet v poraste. Tu ide o najvyšší stupeň vývoja systémov, ktoré pracujú na báze umelej inteligencie spolu s analýzou obrazu zaznamenaného podnetu, napríklad rozpoznanie druhu buriny. Hovoríme o tzv. „Smart technology for precision weed management“, teda o Inteligentnej technológii určenej na boj s burinami. Tieto technológie sú vo vývoji. Ide však nielen o presnosť identifikácie (dnes je na úrovni 50 – 60 %) ale aj o reakčný čas od rozpoznania impulzu až po riadenú bodovú aplikáciu ochrannej látky, to všetko pri rýchlosti pojazdu min. 10 km.h-1 a viac.
|
Obr. 5: Možnosť identifikácie buriny pre lokálnu bodovú aplikáciu (podľa Future Farming) |
Ako vyzerá súčasná situácia? V prípadne lokálnych ohnísk napr. pichliača roľného, bodliaka a pod. v kultúrnom poraste, možno v rámci úspory vykonať jednoduché lokálne zásahy jazdou v koľajových riadkoch a zapínaním a vypínaním aplikácie v priestore výskytu buriny. Z mnohých pozorovaní je známe, že úspora pomocou takejto aplikácie v zónach môže byť 30 – 50%.
Úsporu materiálu možno docieliť aj pri variabilnej aplikácii chemických látok pri zásahoch na ošetrenie porastu (regulátory rastu, alebo desikanty). Podľa výsledkov kolegov z ČZU Praha možno redukovať spotrebu desikantu pri chemickom ošetrení porastov repky pred zberom až o 48 %.
Na takéto operácie sa najčastejšie využívajú vopred pripravené informačné mapy výskytu objektov určených na zásah. Spracované sú pomocou multispektrálneho snímkovania z dronov alebo konvertoplánov, alebo zo satelitov. Dokonalé variabilné ošetrenie porastov, ku ktorému vývoj nekompromisne smeruje, vyžaduje predovšetkým ľudské zanietenie a chuť študovať nové poznatky. Napriek potrebe značných investícií najmä do techniky, ale aj do prípravy informačných a aplikačných máp, úspora vedúca k návratnosti sa ukazuje ako veľmi perspektívna.
|
Obr. 6: Variabilná aplikácia ochranných látok postrekovačom Agrifac Condor CO4(Brocka. B., Diplomová práca 2021) |
Je veľmi potešiteľné, že aj na Slovensku existujú nositelia týchto progresívnych postupov a patria k nim najmä absolventi Technickej fakulty SPU v Nitre. Podľa publikovaných výsledkov z experimentov, ale aj na základe praktického nasadenia variabilnej aplikácie chemických ochranných látok boli dosiahnuté zaujímavé výsledky. Pri likvidácii nežiadúcej vegetácie pred sejbou, na ploche viac než 300 ha bola dosiahnutá úspora cca 38 % množstva postrekovej látky. Významnejšia úspora pri variabilnej aplikácii ochranných prostriedkov, až 51 %, bola dosiahnutá pri ošetrovaní v porastoch kultúrnych rastlín.
Z uvedených poznatkov, ale aj z vlastných výsledkov a skúseností možno jednoznačne naznačiť, že v súčasnom, veľmi ekonomicky nepriaznivom období zabezpečenia efektívnej výroby je potrebné hľadať všetky možné cesty na rozumné obmedzenie nákladov. Ak sme pred mnohými rokmi poukazovali na možnosť redukcie jednotkových nákladov na mechanizované práce najmä cez dokonalé nasadenie strojov a zariadení, dnes sme nútení hľadať rezervy aj v úspore materiálových vstupov.
Jednou z možností je cesta v duchu filozofie presného poľnohospodárstva.
