Produkcia a kvalita trávnych porastov ovplyvnená dusíkatým hnojením
Výživa je dôležitým faktorom, ktorý pôsobí viacerými smermi. Hnojenie sa pokladá za jeden z najvýznamnejších pratotechnických zásahov, ktorý ovplyvňuje výšku produkcie sušiny, kvalitu krmiva, spôsobuje zmeny vo floristickom zložení a v mačinovej pôde. Úroveň hnojenia významne ovplyvňuje druhové zloženie porastov a tým kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku produkcie. Produkčná schopnosť trávnych porastov je vysoká a zďaleka nie je využitá. Výživa trávnych porastov má v porovnaní s výživou plodín na ornej pôde, niekoľko osobitostí. Značné množstvo organických zvyškov v pôde, ktoré sú bohatým zdrojom uvoľňovania prijateľných živín, rozličná schopnosť koreňov prijímať živiny z menej alebo viac prístupných foriem, väčší počet symbiotických rastlín, husté zastúpenie mikro a makroedafónu nielen podporuje, ale aj znásobuje účinky hnojenia.
Pokus bol založený v západnej časti Zvolenskej kotliny na stanovišti Veľká Lúka v nadmorskej výške 350 m blokovou metódou v štyroch opakovaniach, v roku 1961. Veľkosť pokusnej parcely je 32 m2. V príspevku uvádzame výsledky za roky 2016 - 2021. Dlhodobý priemer zrážok za vegetáciu je 398 mm a za rok 703 mm. Priemerná denná teplota vzduchu za rok je 8,5 °C a za vegetáciu 15,2 °C. Porast bol z fytocenologického hľadiska charakterizovaný ako zväz Alopecurion pratensis.
Tabuľka 1: Varianty pokusu
Variantné riešenie pokusu je uvedené v tabuľke 1. Na jar na začiatku vegetačného obdobia bol v celej dávke aplikovaný fosfor, draslík a 65 % dusíka z celkového množstva. Druhá dávka N bola dodaná po prvej kosbe. Porasty sa využívali tromi kosbami:1. kosba bola realizovaná na začiatku klasenia prevládajúcich druhov tráv, 2. kosba o 6 až 8 týždňov po 1. kosbe a 3. kosba po 8 až 10 týždňov po predchádzajúcej. Pred každou kosbou sme odobrali priemerné vzorky zelenej fytomasy (cca 500g) na stanovenie produkcie sušiny a na stanovenie obsahu dusíkatých látok (Kjeldahlova metóda (N x 6,25) kolorimetricky na prietokovom analyzátore Skalár).
Hnojenie zvyšuje produkciu fytomasy v poraste. Produkcia je taktiež závislá od distribúcie a spôsobu využitia asimilátov medzi nadzemnou a podzemnou časťou trávneho porastu, pričom je potrebné zohľadniť úbytok sušiny. Produkciu sušiny trávneho porastu uvádzame v tabuľke 2.
V priemere rokov 2016 - 2021 bola najnižšia produkcia sušiny 4,10 t.ha-1 na nehnojenom variante (N0). Fosforečno-draselné hnojenie (variant PK) zvýšilo produkciu sušiny o 1,36 t.ha-1, čo je 33,13 %-né zvýšenie. Varianty hnojené dusíkom (+PK) dosiahli úrodu sušiny od 6,02 t.ha-1 na variante N50 do 7,72 t.ha-1 na variante N150. Tento variant, s dávkou dusíka 150 kg.ha-1 (+22,5 kg P, 60 kg K), zvýšil produkciu sušiny o 88,33 % pri porovnaní s nehnojenou kontrolou. Na variantoch N50 a N100 s dávkami dusíka 50 – 100 kg.ha-1 + PK sa zvýšila úroda sušiny o 1,92 – 2,48 t.ha-1, čo predstavuje zvýšenie úrody o 46,95 až 60,61 %.
Tabuľka 2: Produkcia sušiny (t.ha-1) v rokoch 2016 – 2021
Nehnojený variant mal za sledované obdobie najnižšiu (2,52 t.ha-1) produkciu sušiny v roku 2018 (tab. 2). Výrazne vyššia produkcia sušiny 5,17 t.ha-1 sa zaznamenala v roku 2016. V ďalších rokoch bol zaregistrovaný nárast úrody o 1,14 až 2,34 t.ha-1. Variant PK s fosforečno-draselným hnojením zvýšil produkciu sušiny oproti kontrole vo všetkých rokoch a produkcia oscilovala od 2,77 do 7,11 t.ha-1. Najvyššiu úrodu sme zaznamenali v 2020 kedy bol evidovaný vyšší úhrn zrážok počas vegetácie (396 mm). Na variantoch hnojených dusíkom bola najnižšia produkcia sušiny v roku 2018. Tieto podpriemerné úrody ovplyvňovali vysoká priemerná teplota (18,1 oC) a nízky úhrn zrážok počas vegetácie (328 mm). Najvyššia úroda bola v roku 2016 a 2020. Variant (N50) s dávkou dusíka 50 kg.ha-1 (+7,5 kg P, 20 kg K) dosiahol v jednotlivých rokoch produkciu sušiny od 3,44 (2018) do 7,44 t.ha-1 (2016). Hnojenie dusíkom v dávke 100 kg.ha-1 (+15 kg P, 40 kg K) poskytlo úrodu trávnej hmoty v rokoch na úrovni od 2,42 t.ha-1 do 9,29 t.ha-1.
|
Obr. 1: Variant N50 |
Graf 1: Produkcie sušiny, úhrnu zrážok a priemernej mesačnej teploty za vegetačné obdobia
Zaujímavosťou bolo zistenie, že v roku 2018, sme na tomto variante, evidovali pokles úrody o 1,02 t.ha-1 (graf 1). V ďalších rokoch bola úroda takmer vyrovnaná. Výnimkou bol rok 2016, kedy sme zaznamenali výrazný nárast produkcie sušiny, takmer o 25 % (o 1,85 t.ha-1). Variant N150 (+ 22,5 kg P, 60 kg K) poskytol produkciu sušiny v jednotlivých rokoch od 3,94 t.ha-1 (2018) do 10,69 t.ha-1 (2020). V rokoch 2018 – 2021 dávka 150 kg N.ha-1 zvýšila úrodu trávnej hmoty o 1,39 – 2,91 t.ha-1 pri porovnaní s dávkou 100 kg N.ha-1. Rok 2016 bol v produkcii sušiny takmer rovnaký a rok 2017 bol charakterizovaný miernym poklesom, a to o 0,77 t.ha-1. Maximálna produkcia sušiny 10,69 t.ha-1 bola evidovaná v roku 2020.
|
Obr. 2: Variant N150 |
Najvyššia koncentrácia dusíkatých látok (NL) v priemere rokov bola zistená na variantoch s dávkou dusíka 150 kg (+22,5 kg P, 60 kg K) a PK variante (137,94 g.kg-1; 137,89 g.kg-1 sušiny). Nehnojený variant mal najnižší obsah NL (134,28 g.kg-1 sušiny). Hnojenie PK pozitívne ovplyvňovalo koncentráciu dusíkatých látok v sušine, jeho zvýšenie bolo o 3,61 g.kg-1. Pri porovnaní kontroly s variantmi hnojenými rôznymi dávkami dusíka (varianty N50 – N150) sme zaznamenali nárast od 0,40 do 3,66 g.kg-1 sušiny, pričom najvýraznejšie zvýšenie bolo na variante N150.
Tabuľka 3: Obsah dusíkatých látok (g.kg-1 sušiny) v rokoch 2016 – 2021
Na kvalitu nadzemnej fytomasy pozitívne vplývalo množstvo zrážok. V roku 2020, kedy bol úhrn zrážok 396 mm, boli namerané najvyššie hodnoty NL v sušine, s maximálnou hodnotou 159,07 g.kg-1 sušiny na variante PK. Tento variant poskytol maximálne hodnoty NL aj v rokoch 2016 a 2019 (138,14 g.kg-1; 140,01 g.kg-1 sušiny). Evidovali sme na variantoch N0 a PK v roku 2021 najnižšie obsahy dusíkatých látok. Ďalšie minimálne hodnoty NL boli zaznamenané na variantoch hnojených dusíkom v rokoch 2016 a 2018. Prijateľné rozpätie dusíkatých látok v 1 kg sušiny je od 110 – 250 g. Všetky nami zistené hodnoty, aj na nehnojenom variante, boli v požadovanom množstve. Dôvodom vyrovnaného obsahu dusíkatých látok medzi nehnojenou kontrolou a porastami hnojenými 50 kg N.ha-1 je tzv. zrieďovací účinok, kedy so zvyšovaním úrod klesá obsah živín v sušine trávnych porastov.
Graf 2: Obsah dusíkatých látok a úhrn zrážok v rokoch 2016 – 2021
Získané výsledky z diferencovaného hnojenia trávnych porastov umožňujú odporučiť konkrétne dávky živín pre výrobu objemových krmív s požadovanou produkciou a kvalitou fytomasy. V období rokov 2016 – 2020 variant N150 (150 kg N, 22,5 kg P, 60 kg K) dosiahol najvyššiu produkciu sušiny (v priemere rokov 7,72 t.ha-1) a aj najvyšší obsah dusíkatých látok (137,94 g.kg-1 sušiny). Všetky hnojené varianty poskytli vyššiu produkciu sušiny o 33,13 – 88,33 % oproti nehnojenému porastu. Na hnojenie trávnych porastov môžeme z výsledkov odporučiť dávku živín: 50 kg dusíka, 15 kg fosforu a 40 kg draslíka. Uvedené hnojenie navýši úrodu o takmer 50 % oproti nehnojenému porastu a aj prijateľný obsah dusíkatých látok. Samotné fosforečno-draselné hnojenie zabezpečí zvýšenie obsahu dusíkatých látok v sušine, rovnako aj tretinový nárast objemu fytomasy. Pri pravidelnom obhospodarovaní nehnojeného trávneho porastu dokážeme zároveň dosiahnuť dobré produkčné aj kvalitatívne vlastnosti fytomasy.
