Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Vplyv termínu zberu na kvalitu krmiva z biotopov trávnych porastov (Pasienková a senokosná zrelosť)

14-07-2021
Ing. Stela Jendrišáková, PhD. | stela.jendrisakova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

V súčasnosti sú mnohé trávne porasty cielene obhospodarované šetrnými spôsobmi, ktorých cieľom je udržateľnosť prírodných zdrojov, predovšetkým pôdy a vody a zachovanie biodiverzity. Dôvodom, že sa poloprírodné trávne porasty zachovali až do súčasného obdobia je ich obhospodarovanie, samozrejme, že o spôsoboch obhospodarovania a ich vplyve na stav porastov by sme mohli polemizovať. Prioritou je neopakovať chyby.

Trvalý trávny porast a trvalé pasienky predstavujú pôdu, využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív, či už samovysia­tych alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov. Môžu sem patriť aj kry a stromy, ktoré sa môžu spásať, pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá prevládajú. Počas vegetačného obdobia majú trávne porasty potenciál vyprodukovať na pôde s nízkou úrodnosťou až 6-12 t.ha-1 zelenej hmoty a na pôde s dobrou úrodnosťou aj viac ako 30 t.ha-1. Nehnojené, extenzívne obhospodarované plochy pasienkov, ale s prirodzeným produkčným potenciálom od 2-3 t.ha-1 sušiny môžu v priemere za sezónu zabezpečiť krm pre 4 - 6 oviec na hektár.

Vývojové fázy rastlín sa na trávnych porastoch každoročne periodicky opakujú a počas jednej vegetačnej sezóny ich možno morfologicky ľahko rozlíšiť. Medzi fenológiou a klimatológiou je úzky vzťah a zároveň treba zohľadniť fakt, že nástup fenofáz u rastlín je spätý s nadmorskou výškou polohy porastov. Tieto faktory sú významné aj z hľadiska vývoja počasia. V tabuľke 1 prezentujeme vývoj priemerného úhrnu zrážok v roku 2020, vyjadrený aj v % hodnotách z normálu rokov 1981 – 2010.

Tab 1: Priemerný  úhrn zrážok (mm) počas vegetačného obdobia 2020 vyjadrený v % normálu rokov 1981 – 2010

Tab 1

Faktory priebehu meteorologických prvkov, predovšetkým zrážky a teplota počas vegetačných období, významne vplývajú na zmeny v nástupoch fenofáz a dĺžku fenofázových intervalov. V prípade, že je možné zaznamenať v spoločenstve niektoré opticky výrazné fenofázy, môžeme stanoviť fenologické aspekty (vzhľad) spoločenstva v určitej dobe. Fenologické aspekty spoločenstva sú významné pre diferenciáciu štruktúry spoločenstva v čase a poukazujú na maximálne využitie biotopu. Pri rôznom vegetačnom štádiu je dosahovaná odlišná koncentrácia živín, a tým aj kŕmna hodnota rastlín pasienkov a trieda kvality sena. K prvým zberom úrody trávnych porastov počas vegetačného obdobia prináleží jarné pasenie a 1. kosba z lúčneho porastu, ktoré pre zabezpečenie krmiva musia byť vykonané v správnych termínoch, pre výrobu sena v termíne senokosnej zrelosti lúčneho porastu a pre priame pasenie porastov v pasienkovej zrelosti trávneho porastu.

Pasienková zrelosť trávneho porastu

Ekonomicky efektívne a k biotopom šetrné jarné pasenie spadá do fenofázy, keď dominantné trávy v poraste ukončujú odnožovanie a začínajú tvoriť steblá. Práve v tomto štádiu je paša pre zvieratá aj z hľadiska výživy lepšie stráviteľná a vhodná pre zabezpečenie optimálneho príjmu sušiny krmiva zvieratami, lebo rastliny už neobsahujú  taký vysoký podiel vody. Aj z tohto dôvodu je začiatok pastvy hovädzieho dobytka o jeden mesiac neskôr ako oviec.

Spásanie porastov v skoršej rastovej fáze podporuje rozvoj nízkych výbežkatých tráv a ďateliny plazivej na úkor vzrastnejších tráv a bylín. Odnožovanie, na ktorom závisí kompaktnosť a únosnosť mačiny, je dôležité nielen pre možnosti využitia porastu, ale tiež ovplyvňuje hustotu porastu a kvalitu pasienku. Odnožovaním sa podporujú konkurenčné schopnosti tráv, a tým sa pôsobí proti šíreniu pasienkových burín a vzniku erózie pôdy. Koreňový systém tráv siaha do hĺbky 15 - 20 cm. Nové odnože môžu vznikať takmer po celý rok s výnimkou extrémneho sucha. Pre ovce všetkých kategórií sú najvýhodnejšie pasienky, v ktorých prevládajú hodnotné nízke trávy a byliny tvoriace viac prízemných listov. Fenologická fáza je rozhodujúcim faktorom pre kŕmnu hodnotu rastlín, a tým aj kvalitu pasienkového porastu, a to predovšetkým v prvých pasienkových cykloch. V súčasnosti potreba zabezpečenia veľkého vegetačného obdobia (VVO) zrážkami rastie (VVO začína na jar nástupom dní s priemernou dennou teplotou vzduchu t ≥ 5,0 °C). Táto skutočnosť – zvýšená potreba zrážok – ovplyvňuje produkčný potenciál plodín, využívajúci teplotné podmienky veľkého vegetačného obdobia (napr. hustosiate obilniny, krmoviny a trvalé trávne porasty). Vysoké lúčne porasty potrebujú na rovnakom stanovišti viac vody ako nízke pasienkové porasty.

Senokosná zrelosť lúčneho porastu

Senokosná zrelosť lúčneho porastu v 1. kosbe vegetačného obdobia nastáva, keď je porast vo fenofáze vyklasenia maximálne 50 % z dominantných druhov tráv. Kosením sa podporuje zastúpenie stredných a vysokých tráv. Porasty druhej a ďalších kosieb sa od prvej kosby líšia. Fytomasa prvej kosby má väčšie olistenie, vyšší obsah stráviteľných organických látok, predovšetkým dusíkatých látok. Kvalitné seno z lúčneho porastu by malo obsahovať podľa triedy akosti max. 22 % vlákniny a min. 11,5 % N – látok (seno 1. triedy),  max. 24,5 % vlákniny a min. 9  % N – látok (seno 2. triedy) a max. 28 % vlákniny a min. 6  % N – látok (seno 3. triedy), stráviteľnosť organickej hmoty nad 75 %. Tiež obsah provitamínu A (beta – karoténu) by mal byť vyšší ako 30 mg.kg-1. Ak sa však vykoná prvá kosba v neskoršom termíne ako je senokosná zrelosť, tieto parametre už nebudú dosiahnuté, neskorá kosba sa podieľa až 20 % na stratách stráviteľnosti organických živín v sene z neskorej kosby.  

Regenerácia trávnych porastov po prvom zbere produkcie počas vegetačného obdobia

Diverzita regeneračných schopností jednotlivých druhov rastlín v poraste je významný faktor, ktorý ovplyvňuje zabezpečenie kvalitného krmiva v ďalšom období vegetačného štádia. Trávy vytvárajú až tri druhy nadzemných výhonkov, okrem stebelných, fertilných (plodné kvetenstvá) môžu vytvárať aj stebelné sterilné (neúplné kvetenstvá) alebo sterilné (skrátené, listové kvetenstvá). Tolerancia rastlín k nízkym teplotám sa vyskytuje, keď sú vo vegetatívnej fáze, v generatívnej fáze majú rastliny schopnosť aklimatizácie na nízke teploty už obmedzenú. Mnoho druhov rastlín mierneho pásma si vyžaduje určitý čas vývoja v chlade, potrebného na prechod z vegetatívnej do generatívnej fázy rastu. Toto obdobie sa nazýva jarovizácia (vernalizácia). Nízka teplota určuje, či sa začne organizmus vyvíjať alebo nie. Je dôležitým stimulom pre arktické a alpínske rastliny.

Pasienkový porast za priaznivého počasia po spasení zregeneruje za 14 až 21 dní. Obdobie, kedy odnože tráv vytvoria krmivo s dostatočnou listovou plochou, je určujúcim pre ďalšie pasienkové cykly. Odnožovanie tráv počas vegetačného obdobia dosahuje maximum na jar a ďalší významný vzostup je na prelome leta až jesene, avšak za predpokladu, že aj v letno – jesennom období pôda poskytuje dostatok vlahy, čo prívalové dažde rozhodne nezabezpečia. Proces odnožovania dosahuje minimum, keď rastlina prechádza do generatívneho štádia - kvetu. Kvetom tráv je klas alebo metlina. Hypotéza, že v konkurencii na pasienkoch budú úspešnejšie druhy jednoročné, ktoré dobre regenerujú zo semien v miestach narušenia po zašľapávaní zvieratami, sa nám potvrdila pri analýze vysokohorských porastov vo Veľkej Fatre, v nadmorskej výške nad 1300 m iba čiastočne. Na pasienkoch jalovíc mali najväčšie zastúpenie byliny s prízemnou ružicou listov, skorocel a predovšetkým alchemilka. Zo vzrastných  druhov tráv dominovala metlica trstnatá, ktorej expanzia na poraste spôsobuje zmeny v zložení pôvodných fytocenóz a spolu s pastvou hovädzieho dobytka vytvára podmienky pre eróziu pôdy (Foto 1a). Na hôľnych porastoch Veľkej Fatry nad 1500 m (svahy Krížnej, Ostredku a Ploskej), spásaných ovcami, sme zaznamenali vplyv silnej konkurenčnej schopnosti tráv, ktoré potlačili aj vývoj semenáčov drevín. Tento stav je pripisovaný zástupcom lipnicovitých (tráv a trávam podobným druhom), ktoré majú oproti ostatným rastlinným druhom v trávnych porastoch až dvakrát vyšší obsah chlorofylu.

Obr. 1 a

Obr. 1 a: Vysokohorský pasienok Veľká Fatra - Kráľova skala – jarný aspekt
foto: autorka

Lúčny porast

Druhú a každú ďalšiu kosbu lúčnych porastov sa odporúča vykonať po 5 až 6 týždňoch od predchádzajúcej kosby. Avšak toto nie je univerzálny termín, zvlášť v súčasnosti, keď vývoj počasia ovplyvňuje priebeh vegetačného obdobia, najvhodnejšie je posúdiť porast na mieste. Botanické zloženie a produkčná schopnosť trávnych porastov sú limitované nielen obsahom živín v pôde, poveternostnými podmienkami, ale aj frekvenciou využívania porastov.

Ošetrovanie prírodných a poloprírodných lúk a pasienkov po zbere

Všetky pasienkové porasty, či už dobytka alebo oviec, musia byť počas celého pastevného obdobia riadne ošetrované. Zaburinené pasienky, zarastené bodľačím sú prenášačom kliešťov. Pasienky, na ktorých sú ponechávané exkrementy, sú nielen možným prostredím pre vývoj parazitov, ale aj vzniku nespásaných plôch v poraste. Na týchto plochách sa časom v pôde zvýši obsah prijateľných živín pre rastliny a v porastoch sa tým podporia rastliny z hľadiska kŕmnej hodnoty menej hodnotné, ale i toxické až jedovaté, ktoré v poraste, vďaka svojej konkurenčnej schopnosti, zvyšujú svoj botanický podiel a pokryvnosť. Ochrana biotopov trávnych porastov a súčasne aj výroba kvalitných krmív z biotopov trávnych porastov si vyžadujú špecifický prístup. Dôležité je riadiť sa v čo najväčšom rozsahu prírodnými podmienkami a rešpektovať potreby ekosystému ako celku. Pri vývoji rastlín sa uplatňujú vnútorné faktory (dedičné) a faktory vonkajšie (vplyv prostredia a predovšetkým klimatické pomery a pôdne vlastnosti). U lúk a pasienkov to sú aj faktory, spojené s výrobou krmiva, teda s využívaním porastov, či už kosením alebo pasením.

Výroba hospodárskych krmív v SR je regulovaná legislatívou. Trávne porasty sú zmiešaným spoločenstvom jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlinných druhov, machov, krovín aj drevín. Pre využitie fytomasy ako krmiva je rozhodujúcim ukazovateľom kvality botanické zloženie trávnych porastov.

Krmovinárska kvalita pasienkov

Z hľadiska krmovinárskej kvality zelené rastlinné krmivá, teda aj pasienkový porast, nesmú obsahovať prímes škodlivých a jedovatých rastlín. V Nariadení vlády 439/2006 sa explicitne uvádza, že Zelené rastlinné krmivá sú hospodárske krmivá, ktoré

  1. sú určené na letné kŕmenie,
  2. majú vysoký obsah biologickej vody,
  3. musia byť vyrobené z registrovaných odrôd krmovín, okrem trvalých prírodných trávnych porastov,
  4. nesmú obsahovať prímes škodlivých a jedovatých rastlín a prímes menejhodnotných a nehodnotných rastlín v nich môže byť najviac 60 %,
  5. nesmú byť znečistené zeminou alebo znehodnotené dlhším nevhodným skladovaním na hromadách, napr. zaparené.

Kvalita sena

Proces výroby kvalitného sena musí byť zameraný na uchovanie čo najväčšieho obsahu živín a energie tak, aby bola zabezpečená dobrá stráviteľnosť organickej hmoty a jeho dietetické vlastnosti. Hodnotenie a zatriedenie sena do triedy kvality sa v Slovenskej republike vykonáva podľa Nariadenia vlády SR č. 439/1/2006-100, príloha 7, časť B. Na základe botanického rozboru, podľa druhov v zoznamoch Nariadenia vlády SR č. 439/1/2006-100, príloha 7, časť A, sa seno zatriedi do jednej zo 4 skupín sena. Následne sa po chemickej analýze na základe obsahu sušiny, dusíkatých látok a vlákniny vzorka sena zatriedi do jednej z 3 akostných tried, pričom seno 4. skupiny sa  už nerozlišuje podľa akostných tried. Seno  tráv a lúčneho porastu patrí do 3. skupiny a je vyrobené zo sušených nadzemných častí rastlín o obsahu najmenej 60 % uvedených a iných hodnotných rastlín. Obsah škodlivých a jedovatých rastlín v sene 3. skupiny môže byť najviac 2 %. Seno 4. skupiny tvoria sušené nadzemné časti uvedených rastlín o obsahu najmenej 40 % iných hodnotných rastlín a max 3 % škodlivých a jedovatých rastlín.

Obsah živín a organickej hmoty

Graf 1 prezentuje naše čiastkové výsledky analýzy krmív vegetačného obdobia 2020, z vysokohorských biotopov - pasienkov hovädzieho dobytka vo Veľkej Fatre (Foto 1a, 1b), horských biotopov - pasienkov oviec (Foto 2a a 2b) v pasienkovekovej zrelosti a tiež vlhkomilných porastov nižších polôh v senokosnej zrelosti v jarnom a letnom aspekte (Foto 3a, 3b).
​N – látky a obsah vlákniny sú hodnotiace ukazovatele pre zatriedenie sena do triedy kvality a zároveň poskytujú informáciu o obsahu organickej hmoty (bielkovín a frakcií vlákniny) aj v zelenom krmive (graf 1). Neutrálnedetergentnú vlákninu (NDV) tvoria zlúčeniny acidodetergentnej vlákniny (ADV) a hemicelulózy. Ak dochádza v krmive k zvyšovaniu obsahu NDV klesá príjem krmiva a živín. Obsah NDV ovplyvňuje aktivitu prežúvania. V krmivách z biotopov sa často vyskytujú vysoké hodnoty obsahu NDV. V našom pokuse sme zistili obsah NDV od 42 do 45 %, čo sú hodnoty hornej hranice odporúčaného limitu (30 % - 45 % v sušine KD). NDV je ukazovateľom pre príjem sušiny krmív z dôvodu fyziologicky obmedzenej kapacity príjmu zvieratami, a tým aj využitia živín.  Celulóza, lignín a lignifikované dusíkaté zložky rastlín tvoria acidodetergentnú zložku vlákniny. Obsah ADV je ukazovateľom stráviteľnosti energie a živín.  Odporučený podiel ADV by nemal klesnúť pod 22 % v sušine KD, ak 75 % štrukturálnych sacharidov pochádza z objemových krmív. V krmivách hodnotených biotopov sme zaznamenali podiel ADV 25 - 30 %.

Graf 1: Obsah živín a frakcií vlákniny v krmive z biotopov trávnych porastov

Graf 1

Obr. 1 b

Obr. 1 b: Vysokohorský pasienok Veľká Fatra - Kráľova skala – letný aspekt
foto: autorka

Obr. 2 a

Obr. 2 a: Vysokohorský pasienok - Poľana - jarný aspekt
foto: autorka

Obr. 2 b

Obr. 2 b: Vysokohorský pasienok - Poľana - letný aspekt
foto: autorka

Obr. 3 a

Obr. 3 a: Vlhkomilný porast nižších polôh – Zvolenská kotlina – jarný aspekt
foto: autorka

Obr. 3 b

Obr. 3 b: Vlhkomilný porast nižších polôh – Zvolenská kotlina – letný aspekt
foto: autorka

Optimalizácia termínov zberu a kvality krmiva

Doba medzi ideálnym termínom na zber a prestarnutým porastom je 10 – 12 dní. Z hľadiska výživnej hodnoty (kvality krmiva) je popri botanickom zložení rozhodujúci podiel listov. V listoch je kumulovaný obsah bielkovín, neštrukturálnych sacharidov, minerálnych látok a vitamínov, ktoré sú základom kvalitných pasienkov, ale aj konzervovaných krmív (sena a siláží). Optimálnym obhospodarovaním biotopov s odkladom termínu kosby môže byť striedavé využitie kosením a pastvou. Kombináciou pastvy a kosenia sa lepšie rozloží zber a nedochádza k rýchlemu starnutiu porastov. Porasty, ktoré boli na jar pasené, môžeme zberať na seno alebo siláž o 2 - 3 týždne neskôr a naopak, porasty na jar kosené je možné využívať po 2 - 3 týždňoch na pasenie ako kvalitné krmivo, v závislosti od vplyvu počasia. Zaradením pasenia je možné podporiť nižšiu porastovú vrstvu nízkych výbežkatých tráv, zlepšiť zapojenie porastu, zvýšiť podiel leguminóz, znížiť nadmerný podiel menej hodnotných dvojklíčnolistových druhov a dosiahnuť vhodné utuženie pôdy. Kvalitný porast potrebuje zašľapávanie zvieratami, čím sa podporí intenzívnejšie odnožovanie a dôjde k obmedzeniu burín.