Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Medonosné druhy rastlín na aluviálnej lúke

31-05-2021
Ing. Vladimíra Vargová, PhD., Ing. Zuzana Kováčiková, PhD. | vladimira.vargova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva

Zistenie reálneho stavu vegetácie má rozhodujúci význam pre krajinnoekologické štúdie, ktoré hodnotia krajinu prevažne ako biologický systém. Trávne porasty sú z hľadiska ekologickej funkcie významnou zložkou životného prostredia a zároveň spájajú jednotlivé prvky v krajine. Hodnotením vegetácie rastlín so zreteľom na výskyt medonosných, liečivých a toxických rastlín, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev poukazujeme na ich ekologickú a kultúrnu hodnotu.

Obr. 1

Obr. 1: Porast pred druhou kosbou

Pokus bol založený na stanovišti Veľká Lúka v roku 1961 blokovou metódou v štyroch opakovaniach s veľkosťou pokusnej parcely 32 m2 v západnej časti Zvolenskej kotliny v nadmorskej výške 350 m. V príspevku uvádzame výsledky za roky 2019 - 2020. Dlhodobý priemer zrážok za vegetáciu je 428 mm a za rok 757 mm. Priemerná denná teplota vzduchu za rok je 8,2 °C a za vegetáciu 14,7 °C. Trávny porast bol z fytocenologického hľadiska charakterizovaný ako zväz Alopecurion pratensis (dominantné trávne druhy: Arrhenatherum elatius L., Alopecurus pratensis L., Poa pratensis L., Agrostis stolonifera L.; dominantné leguminózy: Trifolium pratense L. a Trifolium repens L. a ostané lúčne byliny: Leontodon hispidus L. a Taraxacum officinale auct non. Web.).

Tabuľka 1: Varianty pokusu 

Tabuľka 1

Pokus pozostával z desiatich variantov s rôznou úrovňou hnojenia (tab. 1). Na začiatku jari bol v celej dávke aplikovaný fosfor, draslík a 65 % dusíka z celkového množstva. Druhá dávka N bola dodaná po prvej kosbe. Porasty sa využívali tromi kosbami - 1. kosba - začiatok klasenia prevládajúcich druhov tráv, 2. kosba - 6 až 8 týždňov po 1. kosbe, 3. kosba - 8 až 10 týždňov po predchádzajúcej. Pred každou kosbou sme hodnotili floristické zloženie porastu a na základe ich zápisov sme doplnili hodnoty medonosnosti, liečivosti (oficinálnosti) a toxicity (jedovatosti).

Pri ekologickom hodnotení rastlín sme vychádzali z floristických analýz a každému rastlinnému druhu bola pridelená hodnota tzv. ekočíslo. Následne boli rastlinné druhy pridelené do príslušnej kategórie (Jurko, 1990). Medonosnosť (M) sa určila na základe počtu rastlinných druhov z celkového počtu zaznamenaných druhov. Prvé číslo znamená hodnoty nektáru, druhé medovice a tretie zahŕňa obsah peľu. Medonosné druhy sa diferencujú na štyri skupiny: 1. slabá, 2. stredná, 3. dobrá a 4. veľmi dobrá. Medonosný potenciál sa určil na základe podielu rastlín z celkového počtu rastlín v spoločenstve (v %). Stupnica medonosnosti: 1. veľmi nízky (< 5 %), 2. nízky (5 - 10 %), 3. stredný (15 - 30 %),4. vysoký (30 - 40 %), 5. veľmi vysoký (40 - 50 %) a 6. mimoriadne vysoký (> 60 %). Liečivosť (oficinálnosť) (O) sme posudzovali na základe floristického zloženia a analýzy zásoby liečivých rastlín, pričom sa rastliny začlenili do troch kategórií: 1. liečivé rastliny, 2. uznaná a normovaná droga, 3. oficinálne podľa liekopisu. Terapeutický potenciál bol hodnotený podľa stupnice: 1. žiadny alebo zanedbateľný (< 1 %), 2. veľmi chudobný (1 - 5 %), 3. chudobný (5 - 10 %), 4. málo bohatý (10 - 20 %), 5. bohatý (20 - 30 %) a 6. veľmi bohatý (> 30 %). Toxicita (jedovatosť) (T) bola hodnotená podľa stupnice: 1. potenciálne, fakultatívne alebo čiastočne škodlivá, 2. škodlivá až mierne toxická, 3. toxická, a. alergénna (vyvolávajúca alergie dýchacích ciest).

Na aluviálnej lúke sme počas rokov 2019 - 2020 zaznamenali 23 druhov medonosných rastlín (tab. 2).

Tabuľka 2: Ekologické hodnoty rastlinných druhov trávneho porastu (rok 2019 - 2020)

Tabuľka 2

V poraste na všetkých variantoch sa vyskytoval Trifolium repens L. s veľmi vysokou medonosnosťou. Kategóriu s dobrou medonosnosťou (M = 3) charakterizovali druhy ako Cirsium arvense (L). Scop., Geranium pratense L.,Jacea pratensis Lam., Trifolium pratense L. a Taraxacum officinale auct.non Web. Strednú hodnotu medonosnosti (M = 2) malo deväť druhov (Lathyrus pratensis L., Lotus corniculatus L., Medicago falcata L., Vicia tenuifolia Roth., Agrimonia eupatoria L., Daucus carota L., Glechoma hederacea L., Prunella vulgaris L., Senecio vulgaris L.). Do kategórie so slabou medonosnosťou patrilo osem druhov. Celkový medonosný potenciál na trávnom poraste bol veľmi vysoký (52,3 %). Na nehnojenom variante sa vyskytovali druhy so slabou medonosnosťou (Achillea millefolium L., Galium mollugo L., Leontodon hispidus L., Leucanthemum vulgare Lam., Ranunculus acris L., Tragopogon orientalis L.), 2 druhy s dobrou medonosnosťou (Trifolium pratense L. a Taraxacum officinale auct.non Web.), 5 druhov so strednou medonosnosťou (Lotus corniculatus L., Medicago falcata L., Vicia tenuifolia Roth., Daucus carota L., Senecio vulgaris L.) a jeden s veľmi dobrou medonosnosťou. Porast dosiahol medonosný potenciál 43,3 %, čo predstavuje veľmi vysoký stupeň medonosnosti podľa Nováka (2008). Hnojené varianty mali takmer vyrovnaný počet medonosných druhov, a to 13 (variant 8) až 15 druhov (variant 5). Ich medonosný potenciál bol veľmi vysoký (41,0 – 48,7 %). Varianty 7 až 10 dosiahli vyšší medonosný potenciál (44,4 – 48,7 %) ako varianty 3 až 6 (42,3 – 44,4 %). Zaznamenali sme väčší výskyt druhov s dobrou medonosnosťou (M = 3) na variantoch 9 a 10 s vyššou dávkou hnojenia. Boli to druhy Cirsium arvense (L). Scop., Geranium pratense L., Jacea pratensis Lam., Taraxacum officinale auct.non Web.

Graf: Počet medonosných druhov a medonosný potenciál (%) v kosbách

Graf

Liečivých rastlín sa v poraste nachádzalo 17 druhov z celkového počtu (tab. 2), z nich štyri patria do liekopisnej skupiny (Achillea millefolium L., Agrimonia eupatoria L., Plantago lanceolata L., Taraxacum officinale auct.non Web.). Terapeutický potenciál, posudzovaný podľa podielu liečivých látok, ktoré pomáhajú liečiť dýchacie a tráviace orgány nielen človeka, ale aj hospodárskych zvierat a lesnej zveri (Novák, 2008), bol veľmi bohatý
(> 30 %). Na základe toxicity bolo identifikovaných 7 druhov potenciálne, fakultatívne alebo čiastočne škodlivých a dva druhy škodlivých až mierne toxických (Glechoma hederacea L., Senecio vulgaris L.) rastlín. Alergénnych druhov bolo v poraste prítomných 23, pričom najvyšší podiel týchto rastlín sme zaznamenali vo floristickej skupine tráv. Medzi toxickými druhmi, ktoré sa v trávnom poraste vyskytovali, bol Ranunculus acris L. Tento druh je zaradený do kategórie liečivých, ale patrí (O = 1) aj medzi jedovaté (toxické) druhy (T = 3a), ktorého toxicita sa však stráca po usušení na seno.

Obr. 2

Obr. 2: Tragopogon orientalis L. s včelou

Kvalitu životného prostredia je možné posúdiť aj na základe ekologických vlastností rastlín. Trávny porast na aluviálnej lúke mal veľmi vysoký medonosný potenciál (53,5 %). V poraste sa nachádzal druh s veľmi dobrou medonosnosťou (Trifolium repens L.), päť druhov rastlín s dobrou, deväť druhov so strednou medonosnosťou a so slabou medonosnosťou sedem druhov. Varianty 7 až 10 dosiahli vyšší medonosný potenciál (44,4 – 48,7 %), so štrnástimi medonosnými druhmi. Na základe oficinálnosti sme identifikovali 17 liečivých druhov rastlín a porast mal veľmi bohatý terapeutický potenciál (> 30 %). Z hľadiska toxicity sme zaznamenali 23 alergénnych druhov, pričom najviac ich bolo zo skupiny tráv. Potenciálne, fakultatívne alebo čiastočne škodlivých druhov sa zistilo sedem.