Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Jarná každoročná úprava trávnych porastov

18-05-2021
Ing. J. Čunderlík, PhD. | jozef.cunderlik@nppc.sk
NPPC- Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica

Trvalé trávne porasty (TTP) môžu byť prirodzené, poloprirodzené a umelé. Prvé majú druhovú skladbu spontánnu, ktorá sa vyvinula v súlade s podmienkami stanovišťa. Poloprirodzené trávne porasty sú tie, u ktorých zásah človeka do pôvodného spoločenstva je citeľný a týka sa ako stanovištných faktorov (živiny, pH, vodný režim) tak i druhového zloženia. Umelé trávne porasty vznikli rekultiváciou a zasiatím žiadanej trávy, alebo ďatelinotrávnej miešanky. Bývajú v priemere omnoho produktívnejšie, ale ich autoregulačná stabilita je znížená. Najväčšiu spontánnu homeostatickú stabilitu majú totiž pôvodné porasty. V prirodzených a poloprirodzených trávnych porastoch nejde len o stupňovanie výnosov objemových krmív, ale aj o zaistenie ochrany životného prostredia, najmä čistoty vodných tokov aj o zabezpečovanie funkcie krajinotvornej a rekreačnej  hlavne v podhorských a horských oblastiach.

Obr. 1

Obr. 1: Konzervovanie trávnych porastov

Úpravou lúky a pasienka treba rozumieť nielen ich takzvanú technickú úpravu, ale aj správne využitie týchto plôch a ich udržovanie v podmienkach vysokej produkčnosti a kvality. Dôležitým krokom k dosiahnutiu výsledku – produktívnosti lúky a pasienka je okrem technickej úpravy (uvedenie plochy do kultúrneho stavu) aj správne využitie schopnosti pôdy, lepšie a viac tvoriť a odborne udržať  túto schopnosť čo najdlhšie, bez podstatného zníženia úrody a zhoršenia kvality trávnej hmoty. Preto v ďalšej časti popisujeme základné kroky  starostlivosti a využitia trávnych porastov.

Povrchová úprava trávnych porastov

Bežnú povrchovú úpravu treba robiť každoročne a to buď v jeseni po ukončení poľných prác, alebo na jar pred začatím vegetácie, príp. hneď  po vykonaní jarných poľných prác. Skladá sa z čistenia povrchu lúky od kríkov narastených za predošlý rok, z čistenia odvodňovacích kanálov, rozhrňovania nových krtincov a hnojenia plôch trávnych porastov.

Rekultivácia trávnych porastov

Drevitý nálet na lúkach a pasienkoch vo väčšine  prípadov nie je pôvodný, ale z hľadiska poľnohospodárskeho využívania je porastom burinným. Lúky a pasienky ak neslúžili svojmu účelu za niekoľko rokov sa v poľnohospodárskej krajine vytvárajú nové prírodné väzby. Je preto potrebné rešpektovať kategorizáciu drevín rastúcich mimo les. Preto pri rekultivačných prácach treba rozhodovať citlivo pri likvidácii drevitého náletu a ustúpiť od jednostranného hľadiska, len pre poľnohospodárske účely a plánovaného zásahu. Ochrana pôdy pred lesným náletom, snahe po minimalizácii zásahov a urýchlenie zúrodňovacieho procesu vedú k vývojom technických zariadení na odstraňovanie náletu. Základom mechanizmov sú rôzne rotačné adaptéry s horizontálnou osou rotácie.

Zistilo sa, že pri odstraňovaní kríkov a stromov neskoro v jeseni, v zime alebo skoro z jari, keď rastlina ešte vôbec nemohla spotrebovať zásobu výživných látok nahromadených v koreňoch, určených pre udržovanie života rastliny v zime (mimo vegetačného obdobia) a skoro na jar (keď v pôde ešte niet dostatok pohotových živín), veľmi silne sa tvoria nové výhonky. V lete sú zásoby týchto látok vyčerpanejšie, nové sa ešte nevytvorili, a preto pri odstraňovaní kríkov nové výhonky z koreňa sa tvoria oveľa menej a aj výhonky sú slabšie. Nevýhodou tohto spôsobu je, že v tomto čase môžeme poškodiť trávny porast, ktorý sa už nachádza v plnom živote.

Častou chybou našich prác pri čistení pasienka alebo lúky od porastu tvoriaceho výhonky je to, že neberieme do úvahy jeho úžasnú húževnatosť pri tvorení nových výhonkov. Tým často úplne znehodnotíme vykonanú prácu, lebo o vyčistenú plochu sa už ďalej nestaráme, nové tvoriace sa výhonky neodstraňujeme a preto už o jeden-dva roky máme lúku alebo pasienok zarastený viac než pred čistením. Keby sme však nové výhonky v priebehu dvoch rokov zavčasu 2-3-krát pokosili, zbavili by sme sa tohto nepríjemného porastu úplne. Nedostatočne využívané resp. nevyužívané trávne porasty, zanedbané a ruderálne porasty si vyžadujú zásadne riešiť ich revitalizáciu vhodnými ekonomicky a ekologicky únosnými pratotechnickými zásahmi. Výskumom týchto systémov a ich uplatňovaním v praxi sa prispeje k ekologickej stabilite lesopoľnohospodárskej krajiny, tvorbe a ochrane životného prostredia a kultúrnemu vzhľadu územia.

Ošetrenie vyčistenej plochy

Keď urobíme povrchovú úpravu a nemienime lúku zorať, ale ponecháme ju naďalej ako trvalú lúku alebo trvalý pasienok, je potrebné vykonať neodkladne riadne ošetrenie vyčistenej plochy. Ide totiž o to, že po povrchovej úprave sa vytvoria prázdne miesta tam, kde boli odstránené kríky a pod. Preto hneď po vykonaní úpravy treba sa postarať o riadne znovu zatrávnenie týchto plôch. Ak bola povrchová úprava urobená v jeseni, potom ešte hneď v jeseni sa skypria prázdne miesta (bránami, keď je ich veľa) a nechávajú sa v tomto stave cez zimu. V zime pôda premrzne, skyprí sa a prevzdušní. Začiatkom jari treba tieto miesta dôkladne pohnojiť  a podsiať ďatelinotrávnou miešankou. Pokiaľ bola povrchová úprava uskutočnená na jar, i tu treba pôdu vždy skypriť, dobre pohnojiť a podsiať. Treba vždy pamätať, že bez riadneho ošetrenia, vyhnojenia a prisiatia, úpravou vytvorených prázdnych miest bez porastu úrodnosť lúky nezvýšime, naopak umožníme bujný rast burín.

Mechanické spracovanie pôdy

Pod tým pojmom rozumieme spôsoby úpravy pôdy a trávneho porastu: smykovanie, valcovanie, bránenie a pod.

Smykovanie

Smykovanie sa vykonáva na jar alebo neskoro v jeseni na porastoch, na ktorých sú krtince a mraveniská.

Valcovanie

Jarným valcovaním lúk na ľahkých humóznych a rašelinných pôdach chceme pritlačiť k pôde mrazmi vytiahnutý porast, aby mu bola zaistená potrebná vlaha a výživa na zakoreňovanie a vývoj. Valcovanie zamedzuje aj spáleniu koreňových krčkov trávnych trsov jarným mrazom, ktoré boli obnažené prípadným bránením. Na valcovanie sa používajú špeciálne lúčne valce.

Bránenie

Bránením porastu chceme odstrániť starinu, mach, zabrániť rozhodené hnojivo a trávne semená, urovnať povrch a podporiť odnožovanie tráv a ďatelinovín. Lúky a pasienky bránime skoro na jar, kým porast ešte nevegetuje. Neskoré jarné bránenie sa vykonáva po prvej kosbe, aby sa zamedzilo vysychaniu obnaženého porastu. Na bránenie sa používajú osobitné lúčne brány.

Hnojenie lúk a pasienkov

Hnojenie je rozhodujúci racionalizačný faktor zúrodňovania trávnych porastov, pretože svojimi účinkami významne ovplyvňuje výšku úrod, druhové zloženia tým i kvalitatívnu stránku narastenej fytomasy. Pokiaľ ide o úrody trávnych porastov ich zvyšovanie závisí od dávok aplikovaných živín. Trávne porasty aj bez pratotechnických zásahov sú schopné poskytovať každoročne úrody 1,5 – 3 t.ha-1 sena. Výskumom sa na veľkom súbore porastov dokázalo, že pri vyšších vstupoch možno dosiahnuť v podmienkách Slovenska 7 – 10 t.ha-1 sena.  Potenciálna úrodová schopnosť trávnych porastov je vysoká. Vysoká úrodová schopnosť  TP vyplýva z toho, že zmiešané spoločenstvo komplementárnejšie využíva pôdny priestor na príjem vody a živín a nadzemný priestor na zachytenie slnečného žiarenia. Významnú úlohu tu má schopnosť trávnych porastov využívať pri fotosyntéze, a teda aj pri príjme živín celé vegetačné a čiastočne aj mimo vegetačné obdobie, pretože majú počas celého roka k dispozícii zelenú listovú plochu. To má osobitný význam v podhorských a horských oblastiach s kratším vegetačným obdobím. Živiny odoberané úrodami krmu trávnych porastov sa môžu nahrádzať jednak z pôdnych zdrojov, jednak z atmosféry (najmä fixácia dusíka) a konečne hnojením, prípadne exkrementami zvierat pri pasienkovom využití. Odber a obsah živín v trávnej hmote kolíše vo veľmi širokom rozmedzí v závislosti od ekologických podmienok stanovíšť a od druhového zloženia porastu, od obsahu prístupných živín v pôde a intenzity hnojenia, od spôsobu a intenzity využívania. Významnú úlohu zohrávajú pôdy a ich vlhkostné pomery, čo určuje produkčné poradie porastov: psiarkovitých, trojštetovových, ovsíkových a iných druhov.

Obsah dusíka a dusíkatých látok sa pri stupňovaných dávkach živín zvyšuje. Dávka dusíka 120 kg.ha-1 dosahuje koncentráciu dusíkatých látok na 1 kg sušiny cca 170 g. Fosfor pri všeobecnom nedostatku v pôde trávnych porastov sa odráža aj v nízkom obsahu v trávne hmote (pod 2 g.kg-1). Pravidelné hnojenie a využívanie prispieva k tomu, že obsah fosforu sa zvyšuje na 2,5 až 3,5 g.kg-1 sušiny. Fosforečné hnojenie sa uplatňuje cestou zmien druhového zloženia porastov, t.j. zvýšením podielu ďatelinovín na úkor ostatných dvojklíčnolistých druhov, ale aj zmenou chemického zloženia jednotlivých druhov. Dávky fosforu sú závislé na jeho zásobe v pôde a odbere úrodou rastlín. Fosfor je prvok v pôde málo pohyblivý. Draslík sa v začiatkoch intenzívneho hnojenia vždy javí ako bezproblémový, keďže jeho obsah v pôde je aspoň priemerný. Zvýšením dávok dusíkatých hnojív, sa draslík uvoľňuje z pôdnych zásob a ovplyvňuje zvyšovanie jeho koncentrácie v trávnej hmote nad požadovanú úroveň (22 g.kg-1sušiny) niekedy až na dvojnásobok. Často sa preto hovorí o potrebe znižovať dávky draslíka. V priebehu 4 až 5 rokov však dochádza k vyčerpaniu zásob a poklesu jeho koncentrácie pod (20 g.kg-1 sušiny) aj menej. O hnojení draslíkom je preto lepšie rozhodovať na základe jeho obsahu v trávnej hmote ako v pôde. V dôsledku značnej variability stanovištných podmienok a druhového zloženia porastov je rozpätie obsahu rastlinných živín v krme mimoriadne veľké.

Technológia obnovy trávneho porastu

Obnova trávnych porastov orbou je síce spoľahlivá a veľmi účinná technológia s výbornými podmienkami pre klíčenie a následný vývoj semien tráv a ďatelinovín, ale táto forma obnovy je žiaľ vhodná len pre orateľné stanovištia so svahovitosťou do 12° s hrúbkou ornice 150 – 200 mm. Na neorateľných stanovištiach zostáva možnosť zvýšenia produkčných schopností trávnych porastov uplatnením prísevu bezorbovým spôsobom.

Cieľom prísevu je vytvoriť produkčnejší a kvalitnejší porast na danom stanovišti s dlhodobým efektom. Podstata metód šetrného zlepšovania TTP spočíva v čo najmenšej možnej miere narušiť pôvodnú mačinu pri príseve vhodných druhov tráv, ďatelinovín a bylín do trávneho spoločenstva, s cieľom:

  • zvýšenia produkcie, prevažne dočasných trávnych porastov, zakladaných na ornej pôde (3-6 rokov);
  • zlepšenia kvality krmovín z TTP zvýšeným zastúpením žiaducich ďatelinovín a tráv s vyšším obsahom energie(MJ, NEL,  najmä ďatelina plazivá a mätonoh trváci – obzvlášť na pasienkoch);
  • zvýšenia druhovej diverzity extenzívnych trávnych porastov, zvlášť „kvetnatých“ lúčnych spoločenstiev.

Vytrvalosť obnovených trávnych porastov závisí okrem výživy a využitia hlavne od vysiatych druhov. Jednoduché,  2-komponentné miešanky strácajú výhody vysokého výnosového a kvalitatívneho efektu po 2-4 rokoch. Po dvoch rokoch ustúpi ďatelina a po 3-4 rokoch klesá zastúpenie vysiatej trávy pod 50%. Zložité miešanky (5 a viac komponentov) sú menej výnosné, ale udržia si zastúpenie vysiatych druhov (okrem ďatelinovín) oveľa dlhšie a sú vytrvalejšie.

Vhodné termíny  uskutočnenia prísevu:

  • na začiatku vegetácie (nie na zamrznutú pôdu)
  • po prvej kosbe

Porasty po prvej kosbe pred prísevom treba dokonale spásť alebo skosiť na nízke strnisko a všetku trávnu hmotu zhrabať a odviesť z trávneho porastu. Trávne porasty pred prísevom netreba hnojiť, aby sa nezvyšovala konkurencia pôvodného porastu voči prísevu. Pre prísevy do trávnych porastov sú vhodné najmä rýchlo rastúce druhy ďatelinovín a tráv, ktoré lepšie prekonávajú konkurenčné a alelopatické pôsobenie trávnych porastov voči prisiatym druhom.

Obr. 2

Obr. 2: Zberová technológia

Dosiahnutie úrod trávnej hmoty prostredníctvom technológií rýchloobnovy je možné pri rešpektovaní nasledovných podmienok:

  • úrodu trávnej biomasy zaistiť predovšetkým využitím rhizobiálneho dusíka ďatelinovín a uvoľnených živín pri riadenom kolobehu tvorby a rozkladu organickej hmoty.
  • vlastný proces rýchloobnovy robiť takými mechanickými zásahmi, aby sa na svahovitých pozemkoch zabránilo vodnej erózii a vylúčil sa povrchový zmyv použitých priemyselných hnojív.
  • na obnovu porastov použiť trávne miešanky, ktoré by spĺňali podmienky úrod a vytrvalosti po dobu cca 4-5 rokov.

Obhospodarovanie TP

Manažment obhospodarovania trávnych porastov je založený na pratotechnických zásahoch, ako je kosenie, pasenie a mulčovanie. Pritom rozhodujú  dôležité činitele, a to:

  • termín využitia
  • frekvencia využívania
  • výška využívaného porastu

Prvoradou úlohou, je určiť termín prvého využitia. Tento rozhoduje nielen o kvalite biomasy, ale aj o ďalšom dorastaní trávnej biomasy. S termínom prvej kosby veľmi úzko súvisí frekvencia kosenia. Je to počet kosieb, ako aj dĺžka období medzi nimi. O počte kosieb rozhodujú aj biologické vlastnosti druhov, ktoré sa v zmiešaných porastoch prejavujú podľa  ich zastúpenia. Preto počet kosieb vplýva na rozličné porasty rozdielne. Čím skorší termín prvej kosby, tým vyššia úroda v druhej a ďalších kosbách.

Jedným z činiteľov využitia, ktoré pôsobia na porasty, je aj výška porastu t.j. vzdialenosť rezu (po kosení) od povrchu pôdy. Vplyv výšky rezu závisí najmä od charakteru rastu, umiestnenia regeneračných orgánov a púčikov, z ktorých sa po skosení vytvárajú nové výhonky. Trávne porasty kosíme vo výške 50 – 60 mm od povrchu pôdy.

O termíne mulčovania rozhoduje stanovište a štruktúra porastu. Nezaburinené porasty môžeme  mulčovať neskôr, ale zaburinené v dobe  začiatku kvitnutia rozhodujúcich burín.

Prednosti mulčovania:

  • Mulčovanie prestarlých tráv a prebytkov paše (nedopaskov),zabraňuje rozširovaniu degradácie TTP.
  • Rozdrvený mulč je rovnomerne rozptýlený po povrchu a dodaný do pôdy, vo forme organického hnojiva.
  • Jesenné mulčovanie chráni porast v zimnom období a prispieva k urýchlenému rastu na jar. Mulč sa v zime priaznivo rozkladá.

Pasenie ako najprirodzenejšia forma výživy prežúvavcov má vždy osobitný význam. Pasienky sú významným zdrojom krmovinovej základne najmä v podhorských a horských oblastiach, kde môžu kryť až 70% potreby objemového krmiva prežúvavcov v letnom období. Spásanie porastov je v úzkej väzbe v rozvoji nízkych výbežkatých tráv, pri pasení zostáva u tejto skupiny tráv väčšia reziduálna asimilačná plocha, umožňujúca rýchlejšie obrastanie.

Výhody pasenia:

  • Dobrý vplyv na zdravie zvierat (trávenie, dýchací aparát, nohy, reprodukcia).
  • Lepšie zužitkovanie prijatého krmiva.
  • Pozitívny vplyv na botanické zloženie a hustotu porastu.
  • Nižšie náklady na kŕmenie zvierat oproti kŕmeniu na maštali.
  • Menej práce na prípravu a prepravu krmiva, údržbu v maštali.
  • Lepšia kontrola stáda – ruja, ochorenia končatín.