Integrovaná produkcia ako riešenie pre špeciálnu rastlinnú výrobu
Za posledných 20-30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, zúžil sa počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podceňuje prevencia a uplatňuje sa najmä chemické riešenie zdravotného stavu plodín. Namiesto chemických metód treba ale práve v ovocinárstve, zeleninárstve a vo vinohradníctve uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy ako preventívne opatrenia.
Kým klasický spôsob pestovania ovocia, zeleniny, zemiakov a viniča sa zameriava na produkciu, teda na výsledok a množstvá, ekologické pestovanie sa sústreďuje na proces pestovania a kvantitu produkcie nie je možné ovplyvniť. Zlatou strednou cestou je integrované pestovanie, ktoré používa ekologicky bezpečnejšie postupy a zároveň je jeho cieľom dosiahnuť stabilnú produkciu. Znižuje chemické zásahy a preferuje biologické a mechanické postupy. Používa metódy overené časom a našimi predkami ako vedenie záznamov o počasí, vykonávanie monitoringu škodlivých organizmov či dodržiavanie osevného postupu, ktorého základom je rotácia plodín s cieľom zabrániť narastajúcemu výskytu chorôb a škodcov.
Integrovaná produkcia používa postupy trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Pesticídy sa nepoužívajú preventívne, ale až ako posledná možnosť. Pestované plodiny sú pod zvýšeným dohľadom a vzorky pôdy sú pravidelne kontrolované na živiny a ťažké kovy, napríklad na obsah olova, kadmia, ortuti, či arzénu. Vďaka integrovanému pestovaniu plodín sú ich hodnoty dlhodobo hlboko pod hranicou povolených limitov.
Integrovaná produkcia (IP), je aktuálne súčasťou II. piliera, neprojektových opatrení, takzvaných agro-environmentálnych opatrení (AEKO). Okrem rozmeru podpory lokálnej produkcie, je to aj významný nástroj na motivovanie pestovateľov zaviesť také pestovateľské postupy, ktoré budú šetrnejšie pre životné prostredie a prínosné pre zdravie spotrebiteľov.
V súčasnosti, keď sa pripravuje nový strategický plán pre uplatnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky v podmienkach Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027, sa jednotlivé zväzy a združenia dotknuté schémou integrovanej produkcie zaoberajú analýzou stavu a navrhujú riešenia, pre čo najlepšie využitie potenciálu špeciálnej rastlinnej výroby. Vhodné nastavenie bude viesť k rastu produkcie a zároveň umožní producentom prejsť od konvenčného pestovania k ekologickejšiemu pestovaniu. Integrovaná produkcia predstavuje toto rozumné riešenie.
Aké sú teda predpoklady úspešného fungovania integrovanej produkcie?
Dôležité je umožniť samosprávu zväzom dotknutým schémou IP a to hlavne v rozsahu vedenia registra, certifikácie a vypracovania vlastnej metodiky na pestovateľské postupy používané v IP a kontrolu pestovateľov v schéme IP.
Keďže IP nie je ešte ekologické pestovanie, ale iba k nemu smeruje nie je nutné na celé obdobie záväzku držať celú plochu osevného postupu v IP. V prípade zeleniny, ktorá má často osevný postup aj s 3 – 6 ročnou prestávkou, by v záväzku mohla byť napríklad iba plocha na ktorej sa zelenina v aktuálnom roku pestuje a v ďalšom roku by ju bolo možné vybrať. Podmienkou by bol test na ťažké kovy v pôde pre nové a aj pre znovu prijaté plochy do záväzku. V záväzku by bola iba produkčná plocha, ktorá by sa mohla presúvať v závislosti od plodiny nie všetky polia podniku. Pri schémach ako „CHVO – Žitný ostrov“ musí byť IP nadstavbou, nie vylučovacou schémou.
Umožniť zväzom, keď budú mať vypracovanú a schválenú metodiku a smernice na pestovateľské postupy používané v IP, kontrolu pestovateľov žiadajúcich o podporu v schéme IP. Preto nie je nutné stanoviť od stola maximálne množstvo aplikácií POR. Veď dnes je dokázané, že pre životné prostredia a kvalitu plodov je oveľa lepšie použiť častejšie nízke dávky prípravkov na ochranu rastlín kontaktným spôsobom na základe lapačov hmyzu a modelov sledovania tlaku chorôb, ako jednorazovú aplikáciu vysokej koncentrácie systémového postreku. Samozrejme, princíp superkontroly integrovanej produkcie by nemal byť narušený a mal by zostať zachovaný, pričom by ju mala vykonávať PPA a kontrolné organizácie podľa príslušných zákonov. (ÚKSÚP – rozbory pôdy, vedenie registrov, ŠVPS SR – rozbory plodov na vybrané látky)
Keďže výsledkom IP je produkcia, nemala by sa zneužívať na čerpanie nezaslúžených dotácií, ale treba zväzom umožniť certifikáciu podnikov a plôch v registri a produkcie. Napríklad na podporu tekvice, pričom sa jedná o tekvicu pestovanú za účelom výroby oleja a jadierok na export, ide cez schému IP takmer 30 percent finančných prostriedkov, čo určite nie je cieľom tejto podpory. Certifikovaná produkcia s použitím čísla registrácie, preveriteľného na verejnom webe zväzov, prípadne s použitím jednotného loga IP bude pre spotrebiteľa čitateľná a bezpečná, pričom spotrebitelia okrem kvality budú mať aj istotu pôvodu.
V prípad úspešného zavedenia zmien v IP a ďalších synergií v rámci ostatných podpôr, by sme mohli plochy ovocia zvýšiť zo súčasných 2000 ha na 4000 ha, plochy zeleniny zo súčasných 4000 ha na 8000 ha, plochy zemiakov zo súčasných 5000 ha na 8000 ha a plochy vinohradov zo súčasných 8500 na 15000 ha.
Pre rozpočet Slovenskej republiky by zavedenie pre prax použiteľnej schémy IP a hlavne v relevantnej výške podpory (600 – 900 EUR na ha p.a.), vzhľadom na použité prostriedky, ktoré sú súčasťou Európskych podporných fondov, nebola vysoká záťaž. Ak sa od podpory odrátajú zaplatené dane a odvody vyplývajúce zo zvýšenej produkcie, mohla by takáto podpora byť pre našu krajinu investícia s garantovanou návratnosťou, čo sa o mnohých ostatných podporách nie len v sektore poľnohospodárstva nedá povedať.
Výmery plôch podporenej zeleniny prostredníctvom Nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., a to Platba pri zaradení do agroenvironmentálno-klimatického opatrenia, § 15 , písm. b) Integrovaná produkcia v zeleninárstve
Prameň: Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR
