Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Význam trvalých trávnych porastov pre krajinu a človeka

28-05-2019
Ing. Jana Špulerová Jana, PhD. | jana.spulerova@savba.sk
Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava

Trvalé trávne porasty (TTP) tvorené poloprírodnými lúkami alebo pasienkami predstavujú spravidla druhovo bohaté spoločenstvá rastlín a živočíchov, ktoré vznikli ako sekundárne biotopy vyrubovaním lesov na získanie pôdy pre poľnohospodárske využívanie. Vzhľad trávnatých porastov určujú najmä byliny, a spestrujú ich rozličné rastliny, ktoré postupne kvitnú od jari do jesene. Extenzívne využívané TTP môžu slúžiť ako biotopy pre rozmnožovanie a reprodukciu rastlín a živočíchov, pri migrácii alebo rozširovaní sa v krajine (rozptyľovanie semien hmyzom, vtákmi a inými zvieratami), biotopy pre opeľovačov, ako miesta na odpočinok, získavanie potravy, na úkryt, reguláciu škodcov a chorôb ľudí a pod. Druhové zloženie spoločenstiev rastlín a živočíchov závisí od rôznych prírodných podmienok, napr. množstvo vody, zloženie pôdy a pod.

Význam TTP v krajne nie je len biotický pre ochranu živej prírody, ale mnohonásobný (Obr. 1). TTP plnia v krajine mnohé funkcie a úžitky, ktoré sú potrebné pre ľudskú spoločnosť a označujú sa termínom ekosystémové služby (MEA, 2005). Podľa medzinárodnej klasifikácie ekosystémových služieb (CICES – Common International Classification of Ecosystem Services) sa rozdeľujú na produkčné, regulačné a kultúrne (Potschin & Haines-Young, 2013). Ekosystémové služby sú ovplyvnené štruktúrou krajiny, jej usporiadaním, geografickou pozíciou a intenzitou a spôsobom využívania TTP i okolitých pozemkov. Na hodnotenie ekosystémových služieb sa používajú rôzne ukazovatele/indikátory (Tab. 1). Čím sa v krajine vyskytuje väčší podiel prírodných a poloprírodných ekosystémov, tým má krajina tendenciu uchovať si väčšiu rozmanitosť a kvalitu ekosystémových služieb. Naopak urbanizované plochy a intenzívne využívané trávniky strácajú kapacitu pre fungovanie mnohých ekologických procesov.

Obr. 1

Obr. 1: Mnohoraká úloha biodiverzity pri podpore poskytovania ekosystémových služieb a posudzovaní stavu ekosystémov (EK, 2013)

Tabuľka 1: Indikátory pre vybrané ekosystémové funkcie a služby, ktoré poskytujú TTP

Tabuľka 1

Produkčné a zásobovacie ekosystémové služby

Produkčné a zásobovacie ekosystémové služby predstavujú produkty získavané z ekosystémov, z ktorých viaceré sú nevyhnutné pre život človeka. Ich vyčerpanie alebo degradácia až devastácia spôsobujú premenu životného prostredia človeka a obmedzenie využívania ekosystémových služieb. Medzi produkty (úžitky/prínosy) týchto služieb, ktoré poskytujú TTP možno zaradiť najmä: krmivá získavané z TTP, rastliny ako medicínske, genetické, dekoračné zdroje na zhotovovanie výrobkov alebo biomasa, ktorá je používaná ako energetická surovina. Medzi najvýznamnejšie úžitky pre spoločnosť patrí najmä využívanie biomasy ako krmivo alebo na energetické účely a zber liečivých rastlín. Činnosť zameraná na obhospodarovanie lúk s cieľom získať seno a využiť ich na pasenie sa spája s rozvojom dobytkárstva už od stredoveku. Fytomasu z TTP na energetické účely môžu tvoriť rastliny, energetické rastliny, odpad z rastlinnej a poľnohospodárskej produkcie. V súčasnosti významným potenciálom pre získavanie energie je nadprodukcia sena pri nízkych stavoch dobytka. V oficiálnej medicíne sa v súčasnosti používa približne 300 druhov liečivých rastlín (Belko & Valšíková, 2004). Obľúbený je zber liečivých rastlín vo voľnej prírode pre individuálnu spotrebu, ako napr. ľubovník (Hypericum), oregano (Oreganum vulgare), materina dúška (Thymus serpyllum), rumanček kamilkový (Matricaria recutita), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), mäta roľná (Mentha arvensis) a mnohé iné.

Regulačné a podporné ekosystémové služby

Regulačné a podporné ekosystémové služby predstavujú úžitky získavané reguláciou procesov v ekosystémoch, medzi ktoré patria: podpora životných cyklov, ochrana habitatov a genofondu regulácia vodných zdrojov, pôdotvorné procesy, kolobeh živín, opeľovanie, regulácia mikroklimatických podmienok a zloženia atmosféry a ďalšie.

Ako najvýznamnejšie javy regulácie tokov pevných hmôt, považujeme ochranu, ktorú poskytujú TTP pred svahovými pohybmi a pred eróziou, najčastejšie zosuvmi. Hustý koreňový systém TTP v súčinnosti s aktivitou pôdnych organizmov má vplyv na štruktúru pôdy a tým aj mieru vsakovania a zadržiavania vody v pôde. Zatiaľ čo sa v prírodných ekosystémoch na regulačných funkciách podieľa biodiverzita rastlín prostredníctvom tokov energie a živín, táto forma kontroly sa postupne z krajiny vytráca následkom poľnohospodárskej intenzifikácie spojenej so znížením biodiverzity a vytvorením umelých ekosystémov, ktoré sú nestabilné a vyžadujú si neustále zásahy človeka a zvýšené ekonomické zaťaženie. Kľúčovú službu pre poľnohospodárske ekosystémy a zachovanie biodiverzity majú aj opeľovače, najmä včely a iný hmyz, na ktorých je závislých 70 % našich plodín a z pohľadu produkcie ovocia a semenárstva sú významné pre viac ako 80 % divorastúcich rastlín (Potts et al., 2016).

TTP majú význam aj na regulácii klímy a zloženia atmosféry, najmä zásobami uhlíka v podzemnej časti biomasy (Gibson, 2008). Vstrebávanie CO2 v procese fotosyntézy vegetácie je sprevádzané veľmi významnou produkciou kyslíka. TTP sa podieľajú aj na regulácii klimatických, resp. mikroklimatických pomerov vzhľadom na rozlohu a priestorovú diferenciáciu ekosystémov, s vplyvom hlavne v priebehu dňa, alebo medzi ročnými obdobiami. Je to predovšetkým regulácia tepelného režimu (vyrovnávanie rozdielov teplôt medzi dňom a nocou a medzi letom a zimou), kde pôsobia ako tepelný stabilizátor najmä vzhľadom na odraz slnečného žiarenia. Vo všeobecnosti platí, že čím je rastlinná pokrývka spojitejšia, tým je albedo nižšie, čo prispieva k ochladzovaniu okolitého ovzdušia. Tepelná regulácia vplýva priamo aj na vlhkosť vzduchu. V porovnaní s okolím bez vegetácie, plochy, či línie s rastlinnou pokrývkou zvyšujú relatívnu vlhkosť vplyvom zníženej teploty v závislosti od hustoty vegetačnej pokrývky, ale aj v dôsledku transpirácie rastlinstva, zachytávania horizontálnych zrážok. Vzhľadom na výskyt teplotných extrémov, resp. dlhodobé zvyšovanie priemerných teplôt ovzdušia sprevádzaných dlhšími obdobiami sucha treba spomenúť význam druhovo bohatších TTP, ktoré majú v porovnaní s intenzívne využívanými, menej diverznými porastmi väčší potenciál byť odolné voči výkyvom počasia prostredníctvom šírenia druhov, ktoré takéto suchá dobre znášajú (Craine et al., 2013). Tým môžu zabezpečiť stabilný podiel poloprírodných ekosystémov v poľnohospodárskej krajine aj v období nastupujúcich klimatických zmien.

Obr. 2

Obr. 2: Lúčno-pasienková krajina výrazne znižuje vysokú náchylnosť územia na zosuvy na Kysuciach

Kultúrne ekosystémové služby

TTP vytvárajú potešenie zo scenérie, a tak zvyšujú kultúrne a umelecké hodnoty územia, čo prispieva k rozvíjaniu fyzických a duševných vzťahov s biotou, ekosystémami a krajinou. S obhospodarovaním TTP je spájaná zvýšená biokultúrna diverzita krajiny, ktorú dokumentujú zachované historické objekty a prvky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej poľnohospodárskej krajiny – senníky a hospodárske stavby na uskladnenie sena, spôsoby obhospodarovania, či štruktúra medzí a pozemkov. Zastúpenie jednotlivých foriem, názvoslovie, spôsoby tradičného obhospodarovania sa líšia od regiónu k regiónu, napr. pri tradičnom sušení sena a jeho ukladaní sa zachovali v rôznych regiónoch rôzne techniky a názvy, napr. ukladanie do "kôpok", "kolov", na "babky", na "ostrvy" a pod.

Obr. 3

Obr. 3: Ukladanie sena do kôp sa zachovalo na Liptove a do kolov na Orave
foto: autor článku

V mnohých spoločnostiach sú tradičné poľnohospodárske ekosystémy základom pre formálne a neformálne vzdelávanie, ovplyvňujú kognitívne procesy v kultúrach a komunitách. Tradičné obhospodarovanie TTP mali vplyv aj naspoločenské vzťahy, ktoré sa však oslabujú však s narastajúcou globalizáciou. V minulosti boli deťom na vidieku odmalička vštepované znalosti a zručnosti týkajúce sa pestovania plodín, chovania domácich zvierat a spracovania poľnohospodárskych produktov. Toto neformálne vzdelávanie bolo realizované v prostredí rodín a komunít po celé generácie. Obdobie socializmu túto prax na Slovensku takmer vykorenilo. V súčasnosti tento systém sprostredkovania poznatkov prebieha skôr formou agroturizmu s možnosťou ubytovania a vykonávania rozličných aktivít spojených s pobytom na vidieku, alebo neformálneho vzdelávania, napr. cez rôzne zážitkové tábory a kurzy spojené s prácou na poli a učením sa tradičným technikám, ktoré organizujú rôzne mimovládne organizácie a občianske združenia, ale aj múzeá a iné kultúrne inštitúcie. Potenciál agrárneho sektoru pre potreby vidieckeho turizmu a agroturizmu predstavujú aj zachované tradície pretavené do podoby folklórnych festivalov, a tradičnej gastronómie, ako aj ďalších podujatí oživujúcich pôvodné farmárske praktiky, zážitkové pobyty a aktivity v prostredí tradičného vidieka, ktoré sú však viazané väčšinou iba na víkendovú rekreáciu. Súčasťou bývajú aj ukážky remesiel či ochutnávky lokálnych špecialít, či jedlá pastierov, ktoré súvisia s tradičným poľnohospodárstvom a jeho produktmi. Vzájomné harmonické prepojenie krajinného prostredia a kultúry osídlenia poukazuje na dôležitosť zachovania oboch – tradícií a agrárneho dedičstva uchovaného v tvári krajiny.

TTP sú zdrojom inšpirácií v umení, folklóre, národných symbolov, architektúre i propagácií území. Rastlinné motívy sa objavujú v ľudovom umení v štylizovanej podobe na výšivkách a krajke, maľbách, plastikách, keramike, ale napríklad aj v gastronómii: kvet ruže, ľalie a klinčeka, a pod. S prácou pri kosení lúk a sušením sena sa spájajú trávnice, ako ženské ľudové piesne, ktoré si ľudia vytvorili a spievali pri práci. Varianta pre mužov boli kosecké piesne.

Slovenské tradície sú späté s predkresťanskou spiritualitou vychádzajúcou z chodu ročných období a ich vplyvu na prírodné procesy a ľudské komunity. K menám svätých sa viažu mnohé pranostiky, ktoré sú založené na pozorovaní a životných skúsenostiach obsahujúce najčastejšie predpoveď počasia, úrody a iných prírodných udalostí, ako napr. májová tráva moc úžitku dáva. Inšpiráciu krajinou v okolí sídiel vyjadrujú aj erby alebo názvy miest a dedín, odrážajúce vo svojich názvoch tradíciu pasienkarstva a chovu zvierat (napr. Kobyly, Kobylnice, Ovčie, Oslany, Kocurany, Svinná, Braväcovo, Baranička, Kozelník, Kravany, Konská, Koniarovce, Husiná, Husák) (Špulerová et al., 2017).

Prírodné a poloprírodné ekosystémy sú významným zdrojom inšpirácie v krajinomaľbe, a tiež živým laboratóriom pre biológov, krajinných ekológov a geografov. Poznanie týchto hodnôt by malo v konečnom dôsledku viesť aj k zvýšenej starostlivosti o zachovanie biodiverzity týchto významných prvkov krajiny. Živá, estetická, tradičným spôsobom obhospodarovaná krajina je atraktívna pre cestovný ruch – predstavuje živé múzeum v prírode.

Literatúra

Belko, I., Valšíková, M., 2004. Pestovanie liečivých rastlín na Slovensku. http://old.agroporadenstvo.sk/rv/liecivky/liec_rast.htm?start.

Craine, J.M., Towne, E.G., Tolleson, D., Nippert, J.B., 2013. Precipitation timing and grazer performance in a tallgrass prairie. Oikos 122, 191–198. https://doi.org/10.1111/j.1600-0706.2012.20400.x

European Commission, 2013. System of Environmental-Economic Accounting 2012 Experimental Ecosystem Accounting. European Commission Organisation for Economic Co-operation and Development United Nations World Bank.

Gibson, D., 2008. Grasses and Grassland Ecology. Oxford University Press, Oxford.

MEA, 2005. Millenium Ecosystem Assessment. Ecosystems and Human Well-Being: Synthesis. Island Press, Washington DC.

Potschin, M., Haines-Young, R., 2013. Landscapes, sustainability and the place-based analysis of ecosystem services. Landsc. Ecol. 28, 1053–1065. https://doi.org/10.1007/s10980-012-9756-x

Potts, S.G., Imperatriz-Fonseca, V., Ngo, H.T., Aizen, M.A., Biesmeijer, J.C., Breeze, T.D., Dicks, L.V., Garibaldi, L.A., Hill, R., Settele, J., Vanbergen, A.J., 2016. Safeguarding pollinators and their values to human well-being. Nature 540, 220–229. https://doi.org/10.1038/nature20588

Špulerová, J., Štefunková, D., Dobrovodská, M., Izakovičová, Z., Kenderessy, P., Vlachovičová, M., Lieskovský, J., Piscová, V., Petrovič, F., Kanka, R., Bača, A., Barančoková, M., Bezák, P., Bezáková, M., Boltižiar, M., Mojses, M., Dubcová, M., Gajdoš, P., Gerhátová, K., Izsóff, M., Kalivoda, H., Miklósová, V., Degro, M., Šatalová, B., Krištín, A., Dankaninová, L., Kalivodová, E., Majzlan, O., Mihál, I., Stašiov, S., Šolomeková, T., Ambros, M., Baláž, I., 2017. Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny Slovenska. VEDA vydavatel’stvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava.