Obhospodarovanie trávnych porastov - produkčný a krajinotvorný prvok
Trvalé trávne porasty sú prírodné, poloprírodné, ale i siate rastlinné spoločenstvá. Značné rozdielnosti geografické, klimatické, geologické i pôdne vyvolávajú veľkú pestrosť prirodzených a poloprirodzených trávnych porastov. V rôznych podmienkach majú rozdielne floristické zloženie, inú produkčnú schopnosť, iné rozdielne úrody cez vegetačné obdobie.Pokiaľ ide o floristické zloženie, platí, že porast je odrazom funkciou stanovištia :
- na prevlhčených miestach rastú mokradné druhy najmä sitiny a ostrice
- na vlhkých stanovištiach z jari, sa vyskytujú porasty ostríc, iskerníkov
- na polovlhkých lúkach nachádzame porasty psiarky lúčnej s niektorými polovlhkomilnými druhmi tráv a bylín
- na mierne vlhkých svahoch rastú kvetnaté polokultúrne porasty tráv a bylín
- na výsušných stanovištiach, najmä na južne exponovaných svahoch sa nachádzajú porasty úzkolistých kostráv, či stoklasu vzpriameného s kvetnatými bylinami, ktoré sú menej produkčné.
Zásahy človeka v priebehu vegetačného obdobia pôsobia súborne ako sústava ekologických činiteľov, ktoré sa výrazne prejavujú tak vo floristickom zložení, ako aj v produkcii porastu.
Jarné obhospodarovanie trávnych porastov
Úpravou lúky a pasienka treba rozumieť nielen uvedenie tých plôch do kultúrneho stavu, teda nielen ich takzvanú technickú úpravu, ale aj správne využitie týchto plôch a ich udržovanie v podmienkach produkčnosti a kvality porastu.
| Obr. 1: Bezorebný prísev do trávneho porastu |
Bežnú povrchovú úpravu treba robiť každoročne a to buď v jeseni po ukončení poľných prác, alebo na jar pred začatím vegetácie, príp. hneď po vykonaní jarných poľných prác. Uskutočňuje sa na trávnych porastoch už kultivovaných, na ktorých základná povrchová úprava bola urobená. Skladá sa z čistenia povrchu lúky od kríkov narastených za predošlý rok, z čistenia odvodňovacích kanálov, rozhrňovania nových krtincov a hnojenie plôch trávnych porastov.
Úprava vodných pomerov
Značná časť lúk a pasienkov nemá upravené vodné pomery a je alebo trvale zamokrená alebo je častejšie zaplavovaná prívalovými vodami. Zamokrené trávne porasty s porastom na ktorom sa vyskytujú iskerníky, záružlie, žeruchy sú menej hodnotné. Odstránením zamokrenosti z porastu ustúpia iskerníky a iné zamokreniu vhodné trávy. Riešením je znížiť hladinu spodnej vody i keď len otvorenými jarkami a kanálmi.
Rekultivácia trávnych porastov
Drevitý nálet na lúkach a pasienkoch vo väčšine prípadov nie je pôvodný, ale z hľadiska poľnohospodárskeho využívania je porastom burinným. Lúky a pasienky ak neslúžili svojmu účelu za niekoľko rokov sa v poľnohospodárskej krajine vytvárajú nové prírodné väzby. Je preto potrebné rešpektovať kategorizáciu drevín rastúcich mimo les. Preto pri rekultivačných prácach treba rozhodovať citlivo pri likvidácii drevitého náletu a ustúpiť od jednostranného hľadiska, len pre poľnohospodárske účely a plánovaného zásahu. Ochrana pôdy pred lesným náletom, proti erózii, zachovanie pôdnej mačiny, ako činiteľa ekologickej stability a snahe po minimalizácii zásahov a urýchlenie zúrodňovacieho procesu vedú k vývojom technických zariadení na odstraňovanie náletu. Základom mechanizmov sú rôzne rotačné adaptéry s horizontálnou osou rotácie. Ako pracovné náradie sa používajú nožíky rôzneho tvaru, kladivká alebo reťaze. Technické zariadenia sú pripojené s energetickými prostriedkami traktor, nosiče náradia.
Výsledky z použitia rotačných adaptérov na drvenie drevitého náletu ukázali, že najvhodnejším spôsobom likvidácie je ich priame drvenie „na stojato“ rovno na ploche. Problémom však zostáva zmladzovanie odstraňovaných drevín. Možnosti likvidácie drevín na lúkach a pasienkoch s aplikáciou herbicídov a arboricídov boli a sú predmetom výskumov.
Ak sa chceme čo najskoršie a čo najdokonalejšie zbaviť takého neželateľného porastu tvoriaceho nové výhonky z koreňov, urobíme to v lete a nie v zime, napr. po ukončení jarných poľných prác. Zistilo sa, že pri odstraňovaní kríkov a stromov neskoro v jeseni, v zime alebo skoro z jari, keď rastlina ešte vôbec nemohla spotrebovať zásobu výživných látok nahromadených v koreňoch, určených pre udržovanie života rastliny v zime (mimo vegetačného obdobia) a skoro na jar (keď v pôde ešte niet dostatok pohotových živín), veľmi silne sa tvoria nové výhonky. V lete sú zásoby týchto látok vyčerpanejšie, nové sa ešte nevytvorili, a preto pri odstraňovaní kríkov nové výhonky z koreňa sa tvoria oveľa menej a aj výhonky sú slabšie. Nevýhodou tohto spôsobu je, že v tomto čase môžeme poškodiť trávny porast, ktorý sa už nachádza v plnom živote.
| Obr. 2: Pratotechnické systémy na trávnych porastoch |
Častou chybou našich prác pri čistení pasienka alebo lúky od porastu tvoriaceho výhonky je to, že neberieme do úvahy jeho úžasnú húževnatosť pri tvorení nových výhonkov. Tým často úplne znehodnotíme vykonanú prácu, lebo o vyčistenú plochu sa už ďalej nestaráme, nové tvoriace sa výhonky neodstraňujeme a preto už o jeden-dva roky máme lúku alebo pasienok zarastený viac než pred čistením. Keby sme však nové výhonky v priebehu dvoch rokov zavčasu 2-3-krát pokosili, zbavili by sme sa tohto nepríjemného porastu úplne.
Ošetrenie vyčistenej plochy
Keď urobíme povrchovú úpravu a nemienime lúku zorať, ale ponecháme ju naďalej ako trvalú lúku alebo trvalý pasienok, je potrebné vykonať neodkladne riadne ošetrenie vyčistenej plochy. Ide totiž o to, že po povrchovej úprave sa vytvoria prázdne miesta tam, kde boli odstránené kríky a pod. Preto hneď po vykonaní úpravy treba sa postarať o riadne znovuzatrávnenie týchto plôch. Ak bola povrchová úprava urobená v jeseni, potom ešte hneď v jeseni sa skypria prázdne miesta (bránami, keď je ich veľa) a nechávajú sa v tomto stave cez zimu. V zime pôda premrzne, skyprí sa a prevzdušní. Začiatkom jari treba tieto miesta dôkladne pohnojiť a podsiať ďatelinotrávnou miešankou. Pokiaľ bola povrchová úprava uskutočnená na jar, i tu treba pôdu vždy skypriť, dobre pohnojiť, najmä prirodzenými hnojivami (kompost, močovka, zrelý maštaľný hnoj a pod.) a podsiať. Treba vždy pamätať, že bez riadneho ošetrenia, vyhnojenia a prisiatia, úpravou vytvorených prázdnych miest bez porastu úrodnosť lúky nezvýšime, naopak umožníme bujný rast burín.
Mechanické spracovanie pôdy
Pod tým pojmom rozumieme spôsoby úpravy pôdy a trávneho porastu: smykovanie, valcovanie, bránenie, mulčovanie a pod.
Smykovanie
Smykovanie sa vykonáva na jar alebo neskoro v jeseni na porastoch, na ktorých sú krtince a mraveniská.
Valcovanie
Jarným valcovaním lúk na ľahkých humóznych a rašelinných pôdach chceme pritlačiť k pôde mrazmi vytiahnutý porast, aby mu bola zaistená potrebná vlaha a výživa na zakoreňovanie a vývoj. Valcovanie zamedzuje aj spáleniu koreňových krčkov trávnych trsov jarným mrazom, ktoré boli obnažené prípadným bránením. Na valcovanie sa používajú špeciálne lúčne valce.
Bránenie
Bránením porastu chceme odstrániť starinu, mach, zabrániť rozhodené hnojivo a trávne semená, urovnať povrch a podporiť odnožovanie tráv a ďatelinovín. Lúky a pasienky bránime skoro na jar, kým porast ešte nevegetuje. Neskoré jarné bránenie sa vykonáva po prvej kosbe, aby sa zamedzilo vysýchaniu obnaženého porastu. Na bránenie sa používajú osobitné lúčne brány.
Mulčovanie
Zvyšky nevyužitého porastu z minulého roka zabraňujú na jar rýchlemu vývoju rastlín zatieňovaním a tepelnou izoláciou, neskôr môžu zhoršovať vlhkostné a vzdušné pomery v pôde. Preto tieto zvyšky nevyužitého porastu odstraňujeme na jeseň alebo čo najskôr na jar mulčovaním.
Hnojenie lúk a pasienkov
Hnojenie trávnych porastov ovplyvňuje produkciu ako aj kvalitu trávnej hmoty. Pokiaľ ide o úrody trávnych porastov ich zvyšovanie závisí od dávok aplikovaných živín. Celkovú produkciu určuje hodnota pôvodného produkčného potenciálu porastov, ktorá je odrazom ekologických podmienok stanovištia.
Významnú úlohu zohrávajú pôdy a ich vlhkostné pomery, čo určuje produkčné poradie porastov: psiarkovitých, trojštetovových, ovsíkových a iných druhov.
Obsah dusíka a dusíkatých látok sa pri stupňovaných dávkach živín zvyšuje. Dávka dusíka 120 kg.ha-1 dosahuje koncentráciu dusíkatých látok na 1 kg sušiny cca 170 g. Fosfor pri všeobecnom nedostatku v pôde trávnych porastov sa odráža aj v nízkom obsahu v trávne hmote (pod 2 g.kg-1). Pravidelné hnojenie a využívanie prispieva k tomu, že obsah fosforu sa zvyšuje na 2,5 až 3,5 g.kg-1 sušiny. Fosforečné hnojenie sa uplatňuje cestou zmien druhového zloženia porastov, t.j. zvýšením podielu ďatelinovín na úkor ostatných dvojklíčnolistých druhov, ale aj zmenou chemického zloženia jednotlivých druhov. Dávky fosforu sú závislé na jeho zásobe v pôde a odbere úrodou rastlín. Fosfor je prvok v pôde málo pohyblivý. Draslík sa v začiatkoch intenzívneho hnojenia vždy javí ako bezproblémový, keďže jeho obsah v pôde je aspoň priemerný. Zvýšením dávok dusíkatých hnojív, sa draslík uvoľňuje z pôdnych zásob a ovplyvňuje zvyšovanie jeho koncentrácie v trávnej hmote nad požadovanú úroveň (22 g.kg-1sušiny) niekedy až na dvojnásobok. Často sa preto hovorí o potrebe znižovať dávky draslíka. V priebehu 4 až 5 rokov však dochádza k vyčerpaniu zásob a poklesu jeho koncentrácie pod (20 g.kg-1 sušiny) aj menej. O hnojení draslíkom je preto lepšie rozhodovať na základe jeho obsahu v trávnej hmote ako v pôde.
S dávkami dusíka pri zachovaní základného hnojenia fosforečno-draselného sa zvyšujú úrody, mení sa zloženie porastu, zmenšujú sa rozdiely medzi rôznymi ekologickými podmienkami. Súčasne s narastajúcou úrodou klesá aj variabilita výkyvu v produkcii v rokoch, čo však na niektorých stanovištiach platí iba po určitú hranicu, ktorú môžeme nazývať hranicou ekologickej únosnosti.
Problematika hnojenia trávnych porastov získava na vážnosti v súčasných ekonomických podmienkach. Konečný efekt racionálneho hnojenia nezáleží len na úrovni dosiahnutých úrod a kvalite krmu, ale aj na spásanom využívaní porastov a na zhodnotení krmu v živočíšnej výrobe. Kvalita krmu aj pri obmedzených dávkach hnojív na trávnych porastoch bude rozhodujúcim faktorom pre zabezpečenie výživy zvierat.
Obnova trávneho porastu
Pre prísevy do trávnych porastov sú vhodné najmä rýchlo rastúce druhy ďatelinovín, bylín a tráv, ktoré lepšie prekonávajú konkurenčné a alelopatické pôsobenie pôvodných voči prisiatym druhom. Zladenie výrobných a mimovýrobných funkcii trávnych porastov vyžaduje vypracovanie technológii rýchloobnovy pri rešpektovaní týchto podmienok:
- Dosahovanie úrod trávnej biomasy využitím bioenergetického potenciálu menej úrodných erózne ohrozených pôd.
- Úrodu trávnej biomasy zaistiť predovšetkým využitím rizobiálneho dusíka ďatelinovín a uvoľnených živín pri riadenom kolobehu tvorby a rozkladu organickej hmoty.
- Vlastný proces rýchloobnovy robiť takými mechanickými zásahmi, ktorými sa na svahových pozemkoch zamedzí vodnej erózii .
- K obnove porastov použiť trávne miešanky, ktoré spĺňali podmienky úrody a vytrvalosti po dobu cca 5 rokov.
- Robiť obnovu pri nižších energetických a pracovných nákladoch.
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o význame zdravého prostredia a ochrany krajiny. A práve trvalé trávne porasty majú popri produkčných funkciách osobitné postavenie aj z týchto hľadísk. Zahrňujeme ich pod pojem – mimoprodukčné funkcie. Z nich treba zdôrazniť najmä tieto:
- schopnosť protieróznej ochrany, vyplývajúca z veľmi dobrého zdroja porastu a silného prekorenenia v povrchových 100 – 150 mm pôdy , uplatnenia sa i na chudobných pôdach, dokonca nevhodných pre lesné porasty a rýchlej možnosti obnovovania narušeného rastlinného krytu,
- funkcia biologického filtra vďaka schopnosti pútať minerálne a organické látky, a tak vytvárať prirodzenú bariéru proti znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd,
- účasť na vytváraní tzv. kostry ekologickej stability krajiny v dôsledku prevahy procesov prirodzenej autoregulácie ekosystému, a tým schopnosť do určitej miery vyrovnávať rôzne výkyvy vyvolané narušením pôvodného prostredia,
- zachovávanie prirodzeného a pestrého genofondu rastlín, živočíchov i mikroorganizmov, teda značnej biologickej diverzity (rozmanitosti), ktorá práve prispieva k tlmeniu rôznych ekologických stresov.
Udržanie lúk a pasienkov uvedených do kultúrneho stavu všetkými spôsobmi úpravy, nie je pri troche pozornosti a vytrvalosti ťažké, ale zodpovedné.
Poďakovanie: Príspevok bol spracovaný vďaka podpore projektu APVV-0098-12 Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb.
