Práce v ovocných sadoch počas apríla a mája
Doterajší priebeh počasia v našich ovocných sadoch môžeme hodnotiť ako priemerný s relatívne vhodným rázom počasia. Malé vrásky vyvolali ovocinárom mrazy na prelome marca a februára, kedy boli práve marhuľové sady už čiastočne napučané. Na viacerých lokalitách došlo aj k čiastočnému poškodeniu, keďže teplota klesla pod -10 °C, jedná sa však iba o poškodenia do 10-20%, čo by v prípade absencie ďalších mrazov mohlo pôsobiť ako vhodná prebierka. Doterajší priebeh počasia nám nepriamo pomáha aj v boji proti škodcom, ktorých značná časť je negatívne ovplyvnená mrazovými teplotami. Opačná situácia bola v priebehu minulého roka, kedy bola zima skúpa na mrazové teploty, ktoré síce prišli, ale až v období kvitnutia čo je pre každého ovocinára pohroma. Veríme v to, že mrazové teploty už pominuli a ďalší priebeh počasia bude v znamení plusových teplôt.
Ochrana ovocných výsadieb
Vo väčšine podnikov už majú za sebou prvé aplikácie prípravkov na ochranu rastlín, napr. broskyne proti kučeravosti sa ošetrovali už v priebehu mesiaca február, kedy suma aktívnych teplôt dosiahla hodnotu 1200. V tomto období je už vegetácia v plnom prúde v prípade všetkých ovocných druhov. Neskôr kvitnúce druhy, napríklad jablone a hrušky, v najbližšom období vstúpia do vegetačnej fázy kvitnutia, čo je potrebné zohľadniť pri výbere a aplikácii prípravkov na ochranu rastlín. Veľmi dôležitá je stratégia ochrany predovšetkým proti múčnatke a chrastavitosti, ktoré v období kvitnutia a bezprostredne po ňom dokážu poškodiť značnú časť úrody. Taktiež je dôležité venovať náležitú pozornosť predovšetkým živočíšnym škodcom.
| Obr. 1: Extrémne napadnutie listov kučeravosťou broskýň |
Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha)
Podobne ako u chrastavitosti je potrebné zacieliť pozornosť na obdobie pred a po kvitnutí a aplikovať prípravky na sírnej báze, prípadne kresoxim-methyl. Ďalšie ošetrenie sa vykonáva po odkvitnutí systémovými prípravkami obsahujúcimi niektorú z nasledujúcich účinných látok: pencobazole, myclobutanil a trifloxystrobin, fluxapyroxad. V prípade menších pestovateľov a ekologických pestovateľov je vhodné využiť tzv. protimúčnatkový rez a v prípade pozorovania prejavu poškodenia napadnuté letorasty odstrániť a následne spáliť. Aj takýmto spôsobom sa dá prechádzať ďalšiemu šíreniu ochorenia.
| Obr. 2: Devastačné poškodenie egrešov múčnatkou |
Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis)
Chrastavitosť patrí v prípade jabloní k najnebezpečnejším ochoreniam a dokáže významným spôsobom ovplyvniť nie len množstvo úrody, ale predovšetkým kvalitu plodov. Taktiež má negatívny vplyv aj na samotnú vitalitu rastliny, keďže v prípade extrémneho napadnutia sa výrazne znižuje fotosyntetizujúca plocha listov. Po infekcii napadnuté listy predčasne opadávajú v priebehu leta. Značná časť predovšetkým drobných ovocinárov sa domnieva, že rezistentné odrody jabloní sú naozaj na 100% rezistentné. Môžeme hovoriť, že sú tolerantné, ale určite nie rezistentné. Aj v prípade takýchto odrôd je potrebné realizovať minimálne 2-3 ochranné zásahy proti chrastavitosti. Na prvé ošetrenia konvenčných sadov je vhodné použiť niektorú z účinných látok propineb, captan, mancozeb. Taktiež netreba zabudnúť na ošetrenie bezprostredne po odkvitnutí a využiť napr. fluxapyroxad, cyprodinil, difenoconazole. V prípade ak sme spozorovali neočakávané dažďové zrážky je potrebné okamžite použiť kuratívne prípravky. Kuratívne prípravky je potrebné použiť do 48 hodín od vzniku infekcie.
V závere mesiaca máj je možné na väčšine lokalít pozorovať poškodenie čerešní vrtivkou (Rhagoletis cerasi). Aplikáciu prípravkov na ochranu je možné vykonať 7-14 dní po vrchole náletu dospelých jedincov (imág). Vhodné je aplikovať prípravky obsahujúce účinnú látku deltamethrin alebo acetamiprid.
Psota broskyňová (Anarsia lineatella)
V prípade väčších monokultúrnych výsadieb broskýň, ale aj nektariniek je možné pravidelne pozorovať poškodenie vrcholov letorastov psotou broskyňovou. V tomto prípade hovoríme o prvej generácii. Pre ovocinára je však výrazne nebezpečnejšia práve druhá generácia, ktorá spolu s obaľovačom východným dokáže významným spôsobom poškodiť značnú časť plodov, ktoré sú následne vhodným zdrojom pre infekciu sekundárnych patogénov.
Vošky (Aphidoidea)
Poškodenie ovocných výsadieb voškami z roka na rok pribúda. V predošlých ovocinárskych rokoch sme zaznamenali extrémne premnoženie vošiek predovšetkým na marhuliach, slivkách, ale aj na oskorušiach a dokonca aj na baze čiernej. Ochrana voči voškám je zdĺhavá a zložitá, keďže sa počas roka na našom území vyskytuje viac ako 12 generácii, čo je z pohľadu ochrany náročné nie len časovo, ale aj ekonomicky. Problémom je taktiež aj obmedzené množstvo účinných látok povolených v ovocných sadoch. Nebezpečenstvo vošiek spočíva práve v ich rýchlej reprodukčnej činnosti. Práve z tohoto dôvodu je potrebné podporiť prirodzených nepriateľov (antagonistov).
| Obr. 3: Napadnutie listov voškou môže byť v ojedinelých prípadoch aj kalamitné |
V priebehu mesiaca máj môžeme pozorovať negatívne prejavy pôsobenia štítničky nebezpečnej (Quadraspidiotus perniciosus) a vykonať proti nej ochranné opatrenia v podobe aplikácie účinnej látky spirotetramat alebo acetamiprid.
| Obr. 4: Mladé plody marhule bezprostredne po odkvitnutí a oplodnení |
Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)
Nebezpečným a pravidelným škodcom v jabloňových sadoch je obaľovač jablčný. Najvhodnejšia aplikácia prípravkov na ochranu rastlín proti obaľovačom je 7-10 dní po maximálnom vrchole náletu. Aplikácie ochranných látok je možné stanoviť aj na základe efektívnej sumy teplôt. V tomto období je vhodné aplikovať prípravky, ktoré obsahujú niektorú z účinných látok: spinosad, deltamethrin, acelamiprid. V prípade, že má pestovateľ záujem použiť ekologický spôsob ochrany je vhodné využiť metódu mätenia samcov, prípadne použiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, kedy sa prípravok aplikuje v období liahnutia lariev, poprípade bezprostredne po ňom. Larva po skonzumovaní baktérie do dvoch hodín ukončuje požer a do niekoľkých dní zomiera. Bacillus thuringiensis je prirodzene sa vyskytujúca baktéria okolo nás a pre človeka nie je nebezpečná. Začiatkom apríla je vhodné obdobie na inštaláciu feromónových lapačov, na základe ktorých dokážeme stanoviť obdobie vrcholu náletu a následne vykonať aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín v optimálnom termíne. V malých sadoch je vhodným spôsobom ochrany zber a likvidácia napadnutých plodov, ktoré sú ďalším zdrojom šírenia škodcu.
V prípade menších sadov a ekologických pestovateľov je vhodné usilovať sa o udržanie ekologickej rovnováhy a druhovej diverzity v ovocnom sade a v jeho okolí. Možnosťou je výsev druhovo bohatých bylinných zmesí, inštaláciou hmyzích hotelov, bydiel pre dravcov, obmedzením aplikácie prípravkov na rastliny predovšetkým insekticídov a herbicídov.
Okrem bežne rozšírených škodcov je možnosť výskytu aj viacerých menej rozšírených škodcov, predovšetkým v jabloňových a broskyňových sadoch. V určitých periódach dochádza k ich premnoženiu a významnejšej ekonomickej škodlivosti, preto je potrebná pravidelná kontrola ovocného sadu. Iba pravidelná kontrola nám zabezpečí náskok a čas na zvolenie vhodného riešenia ochranných opatrení. Treba však povedať, že pri väčšine škodcov ich škodlivosť nedosiahne tzv. prah ekonomickej škodlivosti a nie je potrebný zásah, prípadne sa s danými škodcami príroda vysporiada sama, predovšetkým v podobe zvýšeného výskytu ich prirodzených nepriateľov a nastolením rovnováhy. Medzi takýchto škodcov patrí piliarka slivková (Hoplocampa minuta), nosánik ryhovaný (Otiorhynchus sulcatus), chlpáčik obyčajný (Tropinota hirta), kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum).
V prípade moderných a vitálnych sadov je na mieste realizácia protimrazových opatrení.
| Obr. 5: Moderný čerešňový sad vo fenologickej fáze kvitnutia |
V prípade starších a prestarnutých výsadieb nie je protimrazová ochrana efektívna a ekonomicky rentabilná. Existuje viacero metód a spôsobov ochrany, ktoré je možné uplatniť. Z pohľadu efektívnosti a účinnosti sa ako najvhodnejší spôsob javí protimrazová závlaha, ktorá dokáže sad ochrániť až do teploty -7°C. Treba však spomenúť aj jeden postreh z minulého roka, kedy ani samotná protimrazová závlaha nebola 100%ná. Nastal negatívny jav, kedy bezprostredne po mrazovej noci v priebehu dňa teplota prostredia dosiahla iba 4 °C a dokonca bolo pod mrakom, čo malo za následok, že samotný ľad na kvetoch vytvorený počas noci sa nestihol roztopiť. Následne prišla ďalšia mrazová noc a bolo potrebné opätovné rosenie. V tomto prípade boli kvety pokryté ľadom viac ako 48 hodín, čo malo za následok ich úhyn. Ďalšou nevýhodou sú počiatočné zvýšené náklady na inštaláciu, okrem toho je potrebné zabezpečiť v danom momente zvýšený prísun vody, čo odrádza väčšie množstvo predovšetkým menších pestovateľov. Treba však povedať, že v súčasnosti sa jedná o najlepšie riešenie boja proti nízkym teplotám v období kvitnutia. V prípade ostatných výsadieb je možné využiť aplikáciu parafínových sviečok.
| Obr. 6: Na ochranu proti mrazom je vhodné využiť aj parafínové sviečky |
| Obr. 7: V prípade väčšiny plodov poškodených mrazom môžeme pozorovať tzv. mrazový prstenec |
Obr7 plod
