Výskyt borievok na trvalom trávnom poraste
V poslednom období z dôvodu nevyužívania trávnych porastov dochádza k zarastaniu a pustnutiu krajiny. Príčinou je devastácia lesných porastov, nekosenie a nepasenie lúk a pasienkov, pričom klesajú výmery ekosystémov kde sa vyskytujú porasty borievky obyčajnej (Juniperus communis L.). Borievka obyčajná je ihličnatý vždyzelený ker s tvrdými, pichľavými, zelenomodrými ihlicami v trojpočetných praslenoch. Je to dvojdomá rastlina, ktorá produkuje plody len na samičích jedincoch raz za dva až tri roky. Na jednom kríku sa môžu vyskytnúť menšie zelené bobuľky a dozrievajúce väčšie modré bobuľky s voskovým nádychom. Plody borievky sú nevyhnutné pre výrobu destilátov, likérov, sirupov a iných produktov a v súčasnosti sa zabezpečujú výlučne dovozom z Albánska a Macedónska. Dovážajú sa prevažne plody borievky červenoplodej (Juniperus oxycedrus L.), ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru s nižším zastúpením aromatických látok v porovnaní s plodmi borievky obyčajnej. Okrem toho sa borievka obyčajná využíva aj v kozmetickom, potravinárskom a farmaceutickom priemysle. Jej domáca produkcia je minimálna. Z toho dôvodu sa projekt z APVV snaží získať nové poznatky o borievke obyčajnej, ktoré zvýšia jej pestovanie a produkciu plodov na Slovensku.
Na vybraných lokalitách hromadného výskytu borievok sa realizoval v rokoch 2015 a 2016 fytocenologický zápis trávneho porastu podľa Malocha (1953), určil sa management využívania porastov a kŕmna hodnota porastu. Zo zápisov sa pomocou kŕmnej hodnoty jednotlivých druhov a ich percentuálneho podielu v trávnom poraste určila bonitácia trávneho porastu EGQ podľa Nováka (2004). Pôdne vzorky sme odoberali v jesennom období z každej lokality na troch miestach z hĺbky 0 - 150 mm. Z odobratých pôdnych vzoriek sme stanovovali pH v KCl, Cox, N, P, K a Mg. Prvá lokalita hromadného výskytu borievok sa nachádzala pred obcou Priechod, ktorá je 10 km severovýchodne od Banskej Bystrici v nadmorskej výške 578 m n.m. Druhá lokalita tzv. Horné Lazy bola pod kopcom Pánsky Diel, ktorý sa nachádza nad Banskou Bystricou v nadmorskej výške 656 m n. m. Obidve lokality patria do mierne teplej agroklimatickej oblasti, agroklimatického okrsku M7 – mierne teplého silne vlhkého vrchovinového s dlhodobým ročným úhrnom zrážok 795 mm a priemernou ročnou teplotou vzduchu 8,1 oC.
Floristické hodnotenie porastov sme robili na jar metódou redukovanej projektívnej dominancie hlavných floristických
skupín tráv, ďatelinovín, ostatných bylín a prázdnych miest. Pri obci Priechod mal porast dominantné zastúpenie tráv 73 – 88 %, bylín 7- 25 % a minimálny podiel ďatelinovín (1 – 2 %)(graf 1). Botanické zloženie jednotlivých stanovíšť bolo ovplyvňované pasením oviec, ktoré sa pásli najmä na prvom stanovišti, pričom ďalšími miestami len prechádzali. Z dominantných trávnych druhov na prvom stanovišti dominovali Arrhenatherum elatius L., Agrostis stolanifera L. a Festuca rubra L. Ďalšie stanovištia mali najväčšiu pokryvnosť Bromus ramosus L., Bothiochloa ischaemum (L.) Keng. a Briza media L. Ďatelinoviny v poraste zastupovali Anthyllis vulneraria L., Medicago falcata L. a Lotus corniculatus L., ktoré sa na treťom stanovišti vôbec nevyskytovali. Najvyšší výskyt bylín bol na prvom stanovišti a v poraste prevládali najmä Agrimonia eupatoria L., Dianthus carthusianus L., Thymus puegioides L.,Salvia pratensis L. a Pimpinella saxifrage L.
Graf 1: Floristické zloženie a bonitácia trávneho porastu
Na základe floristického zloženia a kŕmnych hodnôt jednotlivých druhov (Novák, 2004) sme určili bonitáciu trávneho porastu (EGQ), ktorá nám poskytla komplexnejší obraz o kvalite fytomasy. Bonitácia porastu na prvom stanovišti bola najvyššia, EGQ 60, čo znamená hodnotný až menejhodnotný trávny porast. Ďalšie stanovištia mali trávny porast menej hodnotný až málohodnotný (EGQ 40,38), z dôvodu prevládania menejhodnotných druhov tráv. Zastúpenie vysokohodnotných a hodnotných druhov ďatelinovín bolo minimálne. Rovnako, aj bylinné druhy sa prezentovali druhmi s nízkou kŕmnou hodnotou. Trávny porast na lokalite Horné Lazy bol využívaný mladým dobytkom z neďalekej farmy. V poraste dominovali
trávy, ktorých podiel stúpol ku koncu vegetácie až na 78 – 80 %. Ďatelinoviny mali vyššie zastúpenie v jarnom období (až 5 – 8 %) a počas vegetácie sa znížilo na 1 – 2 %. Z trávnych druhov v poraste prevládali Bromus erectus L., Arrhenatherum elatius L., Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. a Briza media L. Ďatelinoviny boli zastúpené Anthyllis vulneraria L., Lotus corniculatus L., Medicago falcata L., Trifolium montanum L. V poraste dominovali byliny Agrimonia eupatoria L., Salvia pratensis L., Thymus puegioides L. a Plantago media L. Pri hodnotení kvality trávneho porastu pomocou bonitácie, bol porast hodnotný až menejhodnotný s hodnotami EGQ od 58,63 do 61,38. Tieto hodnoty odpovedajú nižšiemu zastúpeniu vysokohodnotných druhov tráv s vysokou kŕmnou hodnotou.
Tabuľka 1: Agrochemické vlastnosti pôdy na jeseň 2015
Pôdna reakcia na lokalite Priechod bola neutrálna, v rozpätí od 6,58 – 6,77. Obsah humusu bol veľmi vysoký na dvoch stanovištiach, kde sa pásli ovce (1,2). Na týchto lokalitách sa zistil vysoký obsah dusíka (11,25 - 12,37 g.kg-1). Zásoba prijateľného fosforu v pôde na všetkých stanovištiach bola nízka, s dobrým až vysokým obsahom prijateľného draslíka a veľmi vysokým obsahom horčíka (1426,96 do 1480,45 mg.kg-1). Vysoký obsah humusu, prijateľného dusíka, draslíka a horčíka v pôde súvisí s pasením zvierat, čím sa zvyšujú zásoby živín v pôde.
Na lokalite Horné Lazy vykazovala pôda neutrálnu pôdnu reakciu od 6,93 – 7,13, s vysokým obsahom humusu (48,30 – 53,10 g.kg-1 COX) a dusíka (8,61 – 10,60 g.kg-1). Zásoba prijateľného fosforu v pôde bola nízka. Obsah draslíka v pôde bol vyhovujúci až dobrý s veľmi vysokým obsahom prijateľného horčíka.
ZÁVER
Kvalitnejší trávny porast s prevahou výskytu borievky obyčajnej (Juniperus communis L.) sa zistil na lokalite
Horné Lazy, ktorý sa využíval mladým HD. Na základe hodnoty bonitácie bola EGQ 58,63 – 61,38, čo znamená hodnotný až menejhodnotný porast. Lokalita Priechod mala trávny porast hodnotný až menejhodnotný s bonitáciou EGQ 60. Stanovištia, ktoré neboli obhospodarované pasením oviec, mali nižšie hodnoty bonitácie, preto bol trávny porast málohodnotný až menej hodnotný. Na obidvoch sledovaných lokalitách bola pôdna reakcia neutrálna, s veľmi vysokým až vysokým obsahom humusu a dusíka, nízkym obsahom fosforu, vyhovujúcim obsahom draslíka a veľmi vysokým obsahom horčíka. Pestovanie borievok na produkciu plodov spolu s využívaním trávneho porastu hospodárskymi zvieratami (Silvopasture) je dobrým príkladom agrolesníctva, o ktorom sa v poslednom období čoraz viac diskutuje. Pri tom môžu farmári tieto plody zbierať a predávať ich liehovarníckemu alebo farmaceutickému priemyslu čím im pribudne ďalší príjem.
Poďakovanie:
Príspevok bol spracovaný vďaka podpore projektu APVV-14-0843 Výskum možností pestovania borievky (Juniperus communis L.) na produkciu plodov.
| Obr. 1: Trávny porast s prevahou borievky obyčajnej Priechod |
| Obr. 2: Lokalita Horné lazy |
| Obr. 3: Dozreté plody borievky |
