Netradičná olejnina - ľaničník siaty (Camellina sativa L. Crantz)
Olejniny na Slovensku zaberajú výmeru do 300 tisíc hektárov, čo predstavuje asi 20 % výmery ornej pôdy. K tradičným a najviac pestovaným olejninám patria repka, slnečnica a sója. Najvyššie pestovateľské výmery má repka a to či ozimná, alebo jarná. Tvorí asi 56 % výmery olejnín. Slnečnica ročná z celkovej plochy olejnín zaberá 25 % a sója fazuľová takmer 16 %. Potom nasledujú olejniny, ktoré sa pestujú na menších výmerách. V minulosti väčší podiel na pestovateľských plochách olejnín tvoril mak. V súčasnosti len okolo 1,3 %. Podobné zastúpenie 1,3 % má aj horčica. Z ostatných olejnín sú dostupné údaje len o ľane siatom s podielom 0,4 %. Rozšíriť sortiment olejnín, vytvoriť alternatívu k tradične pestovaným plodinám, prispieť k biodiverzite krajiny by mohol aj pri minoritnom podiele ľaničník siaty.
Ľaničník siaty patrí k netradičným olejninám, ktoré sa dajú pestovať aj v podmienkach Slovenska. Je to olejnina o ktorej je možno uvažovať ako o perspektívnej plodine, ktorá si môže nájsť výraznejšie uplatnenie v potravinárstve a môže slúžiť ako zdroj suroviny pre priemysel. Je to stará kultúrna plodina, ktorá bola v minulosti po celej Európe pestovaná na relatívne veľkých výmerách. Ako uvádza Fábry (1990) v Československu sa pestovanie ľaničníka siateho rozšírilo po 2. svetovej vojne a to ako náhradnej plodiny po zaorávke ozimnej repky. V roku 1954 sa pestovala na výmere 7 000 hektárov. Neskôr bol ľaničník vytlačený novými úrodnejšími a pre potravinársky priemysel kvalitnejšími olejninami. Väčšie výmery ľaničníka siateho sa zachovali len v Rusku a Poľsku. V súčasnej dobe ekologizácie poľnohospodárskej výroby dochádza k renesancii pestovania ľaničníka ako alternatívneho zdroja surovín. Veľmi aktívni v tejto oblasti sú Nemecko a Dánsko. Podobným smerom podľa Strašila (2008) sa chcú uberať aj v Českej republike a pri rozšírení plôch ľaničníka sa ráta s jeho využitím v nepotravinárskom priemysle a to najmä pri výrobe metylesteru, mazacích ekologických olejov, farieb, lakov ap.
| Obr. 1: Ľaničník siaty 40 dní po sejbe |
Ľaničník siaty je jednoročná bylina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). V literatúre sa uvádza niekoľko miest pôvodu ako je juhovýchodná Európa, predná Ázia a severozápadná Afrika. S najväčšou pravdepodobnosťou sa za základ kultúrneho druhu považuje ľaničník drobnoplodý, ktorý sa vyskytoval ako burinný druh v porastoch ľanu. Ľaničník siaty sa vyskytuje v jarnej a zriedkavo aj ozimnej forme. Dosahuje výšku 0,6 – 1,2 m a má riedke strapcovité kvetenstvo. Vetvenie je závislé od hustoty. Pri veľmi riedkom poraste sa vetvenie začína v spodnej časti stonky, pri hustom poraste vo výške 2/3 stonky. Koreň má kolovitý, hrubý viac ako 10 mm. Stonka je priama, hranatá, riedko až husto ochlpená. Spodné listy sú premenlivé na dlhých stopkách, stredné sú úzko prisadlé s mierne zvlneným okrajom. Všetky listy sú na okraji husto a na ploche čepele riedko chlpaté. Kvetenstvom je riedky strapec s kvetmi na dlhých šikmo odstávajúcich stopkách. Kališné lístky sú podlhovasté úzko bielo lemované. Drobné oranžové žlté semená sú uložené v nepukavých šešuliach v dvoch radoch a s hmotnosťou tisíc semien 1,0 – 1,4 g. Šešule sú široko obojvajcovité až hruškovité, nafúknuté, bez čnelky a ani pri zrelosti nepukajú. Semená sú elypsovité, jemne hrboľaté, svetlo kávovo hnedé až škoricové, bez endospermu. Počet chromozómov má 2n = 40. Porast je opeľovaný najmä včelami, ktoré prenášajú peľ.
| Obr. 2: Ľaničník siaty 50 dní po sejbe |
Je to veľmi skromná plodina, ktorá nemá vysoké nároky na stanovište a jej pestovateľská agrotechnika je nenáročná. Môže sa pestovať vo všetkých výrobných oblastiach. Patrí k najskorším plodinám. Má krátku vegetačnú dobu v priemere asi 3 a pol mesiaca. Môže sa využiť aj ako medziplodina. Ľaničník siaty je nenáročná plodina, ktorá sa môže pestovať od nížin až po podhorské oblasti. Najlepšie jej vyhovujú chudobnejšie ľahké, hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy. Nedarí sa jej na ťažkých, kyslých a zamokrených pôdach. Na úrodných pôdach niekedy polieha. Vlahu potrebuje iba na začiatku vegetácie a následne je potom veľmi odolná voči suchu a po vzídení dobre znáša aj nízke teploty. Patrí k najskorším plodinám. Má krátku vegetačnú dobu v priemere asi 3,5 mesiaca. Môže sa pestovať ako hlavná plodina a ako medziplodina. Na predplodinu nie je náročná. Okrem kapustovitých ju možno pestovať po takmer všetkých plodinách. Najlepšou predplodinou sú strukoviny a jej miešanky. Dobrými predplodinami sú aj zemiaky, cukrová repa, kukurica na siláž, mak. Ľaničník siaty je veľmi citlivý na herbicídy a preto je dôležité, aby sa k predplodinám nepoužívali herbicídy s dlhou dobou účinnosti. Pri ozimnej forme ľaničníka je dôležité aby predplodina umožnila skorý jesenný výsev. Ľaničník siaty je výbornou predplodinou pre obilniny. Vtedy je považovaný za strukovinu a prerušovača v obilninárskych osevných postupoch.
Príprava pôdy pod ľaničník závisí od predplodiny. Hlavnou podmienkou je vytvorenie čo najlepších podmienok pre založenie porastu. Pri ozimnej forme je dôležitý skorý zber predplodiny. Po zbere by mala nasledovať podmietka a stredná orba do hĺbky 0,20 – 0,25 m. Dôležitá je dôkladná predsejbová príprava, aby osivové lôžko bolo pripravené na sejbu drobných semien ľaničníka. Má to rozhodujúci vplyv na kompletnosť a rovnomernosť vzchádzania porastu. Pri jarných formách ľaničníka siateho sa po zbere predplodiny urobí podmietka a v jeseni stredná orba. Jarnú predsejbovú prípravu je treba urobiť čo najskôr akonáhle to pôdne podmienky dovolia. Pri ozimných formách sa ľaničník seje hneď po repke ozimnej. Podľa výrobných oblastí je to od začiatku do konca septembra. Nie sú vhodné skoré sejby v druhej polovici augusta, lebo porast z fázy listovej ružice môže prejsť do predlžovacieho rastu a čiastočne, alebo úplne vymrzne. Pri jarných formách je dôležitá skorá sejba na konci marca, začiatkom apríla. Oneskorením sejby sa výrazne znižujú úrody semena. Seje sa do úzkych riadkov ako obilniny zvyčajne 0,125 m. Norma výsevku je 8 – 12 kg.ha-1, tak aby počet rastlín na m2 nepresiahol 400. Hĺbka sejby je 10 – 20 mm. Pri suchom počasí je vhodné po sejbe parcelu povalcovať. Odporúča sa využívať certifikované a morené osivo. V Metodike na ochranu rastlín nie sú pri ľaničníku siatom uvedené prípravky na morenie, ale môžu sa použiť moridlá, ktoré sa využívajú pri ozimnej repke.
Ľaničník siaty ako uvádza Strašil (2008), možno zaradiť k plodinám vhodným pre low input systémy. Znamená to pestovanie pri nízkych vstupoch do produkčného procesu ako sú nízke dávky hnojív a pesticídov. Na pôdach dobre zásobených živinami sa ľaničník zaobíde bez hnojenia. Na ostatných pôdach, keďže ľaničník siaty má veľmi krátku vegetačnú dobu stačí hnojiť pred sejbou. Dávky sú rovnaké pri ozimnej a jarnej forme ľaničníka. Fosfor postačuje v dávke 20-30 kg.ha-1 a draslík v dávke 35-50 kg.ha-1. Pri ozimných aj jarných formách je dusík vhodnejšie aplikovať na jar v dávke 30 až 50 kg.ha-1. Pri vyšších hektárových dávkach 75-80 kg, môže porast poľahnúť. Na poľahnutie sú náchylnejšie ozimné formy, ktoré sú vyššieho vzrastu.
Pesticídna ochrana porastu ľaničníka siateho je podobné ako pri repke. Vzhľadom k malým výmerám ľaničníka je málo registrovaných prípravkov na jej ochranu. Môžu sa však využiť herbicídy, fungicídy a insekticídy ako pri repkách. Ľaničník má veľmi dobrú konkurenčnú schopnosť proti burinám, o čom sme sa presvedčili aj v našich pokusoch. Na nezaburinenom pozemku sa dá pestovať aj bez herbicídov. V súčasnosti na herbicídnu ochranu ľaničníka nie sú oficiálne povolené žiadne herbicídy. V našich pokusoch sme na ochranu ľaničníka využili Butisan Star a Lontrel 300.
Ľaničník je veľmi odolný voči chorobám a škodcom. Zo škodcov na ľaničníku môžu škodiť skočka repková (Psylliodes chrysocephala L.), blyskáčik repkový (Meligethes aeneus Fabr.), krytonos ľaničníkový (Ceutorrhynchus syrites Germar), byľomorka kapustová (Dasyneura brassicae Win.), kvetárka kapustová (Delia radicum L.), siatica oziminová (Scotia segetum Den. et Schiff.).
Škodcovia napádajú ľaničník počas celej vegetačnej doby. Jednotlivé druhy však škodia v určitých rastových fázach. Po sejbe sú to skočky, krytonosy, siatica oziminová a pod. Počas vegetácie na stonkách škodí krytonos, generatívne orgány napádajú blyskáčik, krytonos, byľomorka, vošky a pod. Pri prekročení prahu ich škodlivosti je nevyhnutné spraviť chemické ošetrenie (podobne ako pri repke). Je dôležité, aby sa postrek urobil včas. Skorou sejbou jarných foriem ľaničníka sa dosiahne rýchly vývoj a rast, stonky rastlín rýchlo stvrdnú a dochádza k menšiemu poškodeniu napr. skočkami. Z chorôb sa na ľaničníku siatom najčastejšie vyskytujú plesne. Základným predpokladom pre obmedzenie chorôb je prevencia (vhodný osevný postup, odstránenie pozberových zvyškov, hlboká orba, morenie osiva ap.).
| Obr. 3: Porast ľaničníka 70 dní po sejbe |
V porovnaní s ozimnou repkou je zber ľaničníka siateho menej problematický a to z toho dôvodu, že ľaničník nie je náchylný na pukanie semien a nedochádza tak k vysokým stratám z výdrolu. To umožňuje, aby sa pri zbere počkalo až dozrejú všetky semená a vlhkosť sa zníži na 8 %. Pri tejto vlhkosti sa môže ľaničník skladovať. Veľmi nepriaznivé sú dlhotrvajúce zrážky pred zberom, lebo semená vylučujú za vlhka sliz a ten spôsobuje problémy pri jeho čistení. Ľaničník siaty v skorých termínoch sa zberá v plnej zrelosti ešte pred ozimnou repkou. Neskoršie siate jarné formy dozrievajú približne v rovnakom čase ako ozimná repka. Ľaničník sa zberá obilnými kombajnami, ktoré si nevyžadujú žiadnu špeciálnu úpravu. Keď sa zberá porast, ktorý má vyššiu vlhkosť, alebo je zaburinený je potrebné zvýšiť otáčky bubna a nastaví sa menšia medzera mlátiaceho ústrojenstva. Slama sa môže zaorať, alebo pozberať na ďalšie využitie. Pre kvalitné zaoranie je potrebné, aby slama bola dobre rozptýlená po pozemku. Slamu je možné zberať aj bežnými lismi. Po zbere je nutné semeno dočistiť a pri vlhšom zrne dosušiť na 8 %. V štátnych odrodových skúškach v Českej republike sa úrody ľaničníka pohybovali v priemere okolo 3,0 t.ha-1. V praxi sa dosahujú úrody okolo 1,5 – 2,0 t.ha-1.
Väčšie skúsenosti s pestovaním ľaničníka siateho majú v Českej republike a sú zhrnuté v predchádzajúcej časti (Zdroj: Strašil, 2008). Pokusy s ľaničníkom siatym sme zakladali aj na Slovensku, konkrétne v regióne Východoslovenskej nížiny. Napriek tomu, že ľaničník neodporúčajú pestovať na ťažkých pôdach sme ho overovali na našich pokusoch na experimentálnom pracovisku v Milhostove. Do pokusu na ťažkých ílovitých pôdach bola vybratá odroda Zuzana vyšľachtená na Výzkumnom ústave pícninářskom v Troubsku a povolená v roku 2013. Možno ju pestovať ako olejninu, medziplodinu a ako zdroj pastvy pre opeľovačov. My sme ju pestovali ako olejninu. Pred sejbou bolo aplikované NPK (15:15:15) v dávke 200 kg ha-1. Pokus sme siali 18.apríla do úzkych riadkov 125 mm. Hĺbka sejby 15 mm. Výsevok bol 10 kg.ha-1. Po sejbe sa pozemok valcoval a preemergentne sa aplikoval herbicíd Butisan Star v dávke 2 l.ha-1. Porast kompletne povzchádzal. V druhej polovici mája sa na polovicu pokusov aplikoval LAD (27 %) v dávke 100 kg ha-1. Zdravotný stav porastu bol vynikajúci počas celej vegetačnej doby. Nebolo potrebné aplikovať fungicídy, ale ani insekticídy. Porast dozrieval postupne, ale nedochádzalo k významnému vypadávaniu semien. Pokus sa zberal po 90-ich dňoch 17. júla. Výška rastlín dosahovala 1,10 m. V celom pokuse bola priemerná úroda 1,6 t.ha-1.
| Obr. 4: Ľaničník siaty pred zberom |
Ľaničník sa vo veľkej miere využíva na výrobu ľaničníkového oleja. Podľa Strašila (2008) jeho využitie v Čechách naráža na odbytovú bariéru. Pre potravinárske využitie ľaničníkového oleja nie sú stanovené žiadne normy. Takisto neexistujú normy ani na využitie ľaničníkových pokrutín do kŕmnych zmesí. Ľaničník ako zdroj vysychavého oleja by mohol spolu s ľanom siatym zaisťovať potrebu surovín pre priemysel vyrábajúci laky a fermeže, pri ktorých sa využívajú suroviny z dovozu. Semeno ľaničníka sa tiež môže využívať v potravinárskom priemysle (rozotierateľné maslo – po rafinácii, pokrmové tuky), v kozmetike (mydlá a ďalšie produkty), výroba bionafty ap. Metylester vyrobený z ľaničníka má podobné vlastnosti ako metylester repkový. Možno ho teda pridávať do bionafty. Je potrebné ho miešať s repkovým olejom, lebo má vyššie jódové číslo ako je štandard EÚ. Je vhodné potom pridať aj antioxidant, ktorý môže udržať dlhodobú antioxidačnú odolnosť ľaničníkového oleja.
Záver
Ľaničník siaty môže obohatiť sortiment pestovaných olejnín na Slovensku. Jeho minoritné pestovanie môže prispieť k rozšíreniu biodiverzity. Má širšie možnosti pestovania a využitia a to ako olejniny na semeno, pre krátku vegetačnú dobu ako medziplodiny a v súčasnom období sú preferované výsevy pastiev pre včely a ľaničník je vhodným komponentom do týchto miešaniek. Z týchto aspektov ľaničník siaty zažíva menšiu renesanciu vo svete a stojí za úvahu rozšírenie jeho pestovania aj na Slovensku. Na ťažkých pôdach je problematická základná a predsejbová príprava pod ozimnú repku v suchom období od polovice augusta. Na jar je predsejbová príprava ťažkých pôd a príprava osivového lôžka jednoduchšia a tu sa vytvára priestor pre jarné olejniny ako je aj ľaničník siaty. Keďže pestovanie ľaničníka na ťažších pôdach nie je problematické, v priaznivejších pôdnych podmienkach Slovenska sa môžu dosahovať vyššie produkčné parametre tejto olejniny. Tak ako pri každej alternatívnej a minoritnej plodine aj pri ľaničníku je potrebné dopredu zabezpečiť odbyt produkcie.
