Choroby zemiakov III.
Obyčajná chrastavitosť zemiaka
Patogény: Streptomyces scabies, S. aureofaciens, S. griseus
Pri obyčajnej chrastavitosti sa môžu vyskytovať tri formy - povrchová, vyvýšená a hlboká. Väčšina lézií má vyvýšený, drsný korkovitý vzhľad. Pri hlbokej forme buď je alebo nie je zvýšený okraj. Prehĺbeniny vznikajú následkom kolapsu hostiteľských pletív pôsobením thatoxinu vylučovaného patogénom. Pri povrchovej forme je porušená iba pokožka. Pri silnej obrannej reakcii sa tvorí korková vrstva a markantné je zhrubnutie (hyperplazia) povrchových pletív. Chrastovité lézie môžu splývať a pokrývať väčšiu časť hľúz.
Pôvodcovia chrastavitosti tvoria bežnú súčasť pôdnej mikroflóry, preto je napadnutie dcérskych hľúz závislé hlavne od zdrojov nákazy v pôde. Chrastovité materské hľuzy majú pravdepodobne malý význam ako zdroje inokula. Patogén preniká iba cez mladé lenticely. Prenikajúce hýfy patogéna vyvolávajú v meristémových bunkách nadmerné delenie a tvorbu obranných korkových bariér hostiteľa. Ak sa vytvorí na začiatku prenikania dostatočná bariéra proti ďalšiemu šíreniu, vzniká iba povrchová forma chrastavitosti, pričom pokožka je iba mierne poškodená. Pri prekonaní prvej bariéry patogénom vzniká druhá príp. tretia bariéra, až pokiaľ sa nezastaví šírenie patogéna. Takto vznikajú typické hlboké alebo vyvýšené formy chrastavitosti. Ak sa zastaví rast hľúz, prestanú sa zväčšovať aj lézie.
K infekcii dochádza hlavne keď sú lenticely mladé a trvá suché obdobie. K infekciám nedochádza vo vlhkej pôde, ani pri veľkej hustote patogénna, pravdepodobne v dôsledku antagonizmu baktérií s aktinomycétami (pôvodcami tejto choroby). Napadnutie býva silnejšie na priepustných štrkovitých, alebo na vápenatých pôdach. Choroba neznižuje úrodu ale kvalitu a trhovú hodnotu hľúz. Znižuje senzorickú kvalitu, zvyšuje odpad pri čistení zemiakov a zhoršuje skladovateľnosť napadnutých hľúz.
| Obr. 1: Obyčajná chrastavitosť - vyvýšená forma foto: autor |
Obr. 2: Obyčajná chrastavitosť - hlboká forma foto: autor |
Ochranné opatrenia
Na obmedzenie výskytu je vhodné zaradiť do rotácie plodín pšenicu alebo vikovité rastliny. Závlahy v období tvorby hľúz znižujú výskyt choroby, pričom vlhkosť pôdy treba udržovať na hladine 60%-nej pôdnej vodnej kapacity.
Prašná chrastavitosť zemiakov
Patogény: Spongospora subterranea
Pri zemiakoch sa na pokožke mladých hľúz tvoria drobné, vyvýšené, okrúhle, hnedasté nádorčeky želatínovej konzistencie, veľkosti 2 - 5mm, usporiadané v skupinkách alebo za sebou. Okolo nádorčekov sa tvorí svetlý dvorec. Rastom hľúz sa nádorčeky zväčšujú. Zrelé nádorčeky praskajú a uvoľňujú hnedasté výtrusy. Po prasknutí na hľuzách ostávajú chrastovité škvrny so zvyškami pokožky, ktoré sa podobajú na obyčajnú chrastavitosť.
Škodlivosť choroby stúpa hlavne v chladnejších a vlhkých podmienkach. Aj keď patogén nespôsobuje vážnejšie škody, nádorčeky môžu byť miestom vzniku neskorších hnilôb. Škodlivosť spočíva skôr v zhoršení kvality úrody. Spongospora subterranea môže byť aj vektorom patogéna Potato mop - top virus.
| Obr. 3: Prašná chrastavitosť foto: autor |
Ochranné opatrenia
Ochrana spočíva v dodržaní osevných postupov a používaní zdravej zemiakovej sadby.
Rakovina zemiakov
Patogén: Synchytrium endobioticum
Príznakmi napadnutia sú nádory s rozmermi od niekoľko mm po niekoľko cm. Delením infikovaných buniek pletivo bujnie a vznikajú nádory podobajúce sa ružici karfiolu. Nádory sa tvoria hlavne na očkách hľúz, stolonoch a na báze stonky. Zriedkakedy bývajú napadnuté listy a kvety, ale nikdy nie sú napadnuté korene. Nádory sú na začiatku belavé, neskoršie stmavnú, rozpadávajú sa a za vlhka hnijú.
Na našom území choroba nadobúdala na význame od štyridsiatych rokov. V súčasnosti sa vyskytuje iba ojedinelo. Škody môžu kolísať od nepatrného zníženia úrody až ku 100%-ným stratám u náchylných odrôd. Pôvodca choroby rakoviny zemiakov škodí aj tým, že prenáša X vírus zemiaka.
Ochranné opatrenia
Patogén rakoviny zemiakov sa šíri infikovanými hľuzami zemiakov alebo zeminou, ktorá je prischnutá na sadbových hľuzách, alebo aj náradím. Zdrojom zamorenia môže byť aj kompost, zamorený odpadkami infikovaných zemiakov. Huba je zaradená do zoznamu karanténnych chorôb, preto pri jej výskyte platia osobitné predpisy. Každý výskyt je potrebné nahlásiť na najbližšej stanici ÚKSÚP-u, ktorý vydá pokyny na izoláciu a likvidáciu zdroja nákazy.
Hrdzavosť dužiny zemiakov
Chorobu si pestovatelia všímajú väčšinou až po zbere, počas skladovania, alebo pri čistení zemiakov. Symptómy totiž vidno iba na priereze hľuzy, kde sa tvoria nepravidelne rozmiestnené škvrny žltohnedo (hrdzavo) sfarbeného pletiva, rôznej formy a rozsahu. Najväčšia koncentrácia škvŕn je v okolí cievnych zväzkov. Počas skladovania sa ostrovčeky zhnednutého pletiva obvykle nemenia, nezväčšujú ani nesplývajú a nepodliehajú rozkladu.
Choroba má fyziologický pôvod a jej význam je veľký, pretože úplne znehodnocuje konzumné zemiaky. Chuť hľúz a ani ich požívateľnosť síce nie je zhoršená, ale spotrebiteľa a konzumenta odrádza skôr vzhľad dužiny. Pri niektorých odrodách môže byť hrdzavosťou postihnutá takmer 1/3 produkcie. Chorobu vyvoláva vplyv nepriaznivých klimatických podmienok, striedanie vlhkých a suchých období, pestovanie zemiakov v príliš ľahkej pôde a významnú úlohu hrá aj náchylnosť odrody.
| Obr. 4: Hrdzavosť dužiny - lokalizácia okolo cievnych zväzkov foto: autor |
Obr. 5: Hrdzavosť dužiny - rozptýlené symptómy v dužine foto: autor |
Ochranné opatrenia
Proti chorobe je účinná iba prevencia, s postihnutými zemiakmi sa už nedá nič robiť. Okrem kvalitnej sadby a výberu vhodnej odrody je potrebné zemiaky pravidelne zavlažovať a optimálne hnojiť.
Pleseň zemiaková
Patogén: Phytophthora infestans
Na listoch sa tvoria tmavozelené až hnedé, spočiatku nenápadné škvrny, ktoré sa rýchlo rozrastajú (aj niekoľko milimetrov za deň). Na spodnej strane listov sú škvrny za vlhkého počasia olemované jemným sivobielym povlakom. Škvrny a celé listy rýchlo hnednú a odumierajú, choroba postupuje obvykle od najstarších listov. Pri daždivom počasí choroba postihuje zemiaky veľmi rýchlo a v priebehu niekoľkých dní môže zlikvidovať celý porast. Z listov následne prechádza na hľuzy, na povrchu ktorých sa tvoria vpadnuté oloveno-sivé škvrny. Na priereze hľúz sú napadnuté pletivá hrdzavo-hnedé, pevnej konzistencie.
Primárna infekcia sa na skorých odrodách môže objaviť už v máji, príp. v polovici júna, väčšinou však riziko výskytu plesne spadá do druhej polovice júla. Z hľadiska vývinu rastlín ide o fázu zapojenia porastu v medziriadkoch. Pleseň zemiaková je najnebezpečnejšou hubovou chorobou zemiakov. Najviac je rozšírená vo vlhších a chladnejších oblastiach, ale vo vlhkých rokoch spôsobuje veľké škody aj v južnejších a teplejších regiónoch.
| Obr. 6: Pleseň zemiaková - symptómy na vrchnej strane listu foto: autor |
Obr. 7: Pleseň zemiaková - symptómy na spodnej strane listu foto: autor |
| Obr. 8: Pleseň zemiaková - symptómy na hľuzách foto: autor |
Možnosti ochrany
Pri výbere odrody je vhodné prihliadať na rezistenciu odrôd voči plesni, ale v rokoch so silným výskytom plesne nebýva rezistencia dostatočná a chemická ochrana je nutná. V oblastiach s pravidelným výskytom plesne býva nutná každoročne, v južnejších a teplejších regiónoch najmä v chladnejších a daždivých rokoch. Začiatok ošetrení býva signalizovaný ÚKSÚP-om v masmédiách, obvykle spadá do obdobia po zapojení porastu, väčšinou od druhej polovice júna. Základom dobrej účinnosti fungicídov je výdatné postriekanie porastu tak, aby boli zasiahnuté aj nižšie poschodia listov (napr. zvýšením tlaku v postrekovači a vírením postrekovej kvapaliny v poraste, príp. rôznym polohovaním a natáčaním dýz pri ručných postrekovačoch). Odporúča sa striedať prípravky s rôznymi účinnými látkami, v 7-14 dňových intervaloch. Pri výbere fungicídu treba zvážiť jeho ochrannú dobu, zvlášť pri ošetrovaní skorých zemiakov. Zemiaková vňať starnutím stráca odolnosť proti plesni zemiakovej a tým klesá aj účinnosť fungicídov. Ak koncom vegetácie (august/september) panuje horúce a suché počasie, možno intervaly medzi postrekmi predĺžiť alebo niektoré postreky vynechať. Napadnuté hľuzy sa odporúča pred skladovaním vytriediť, pretože v skladoch a pivniciach rýchlo podliehajú iným hnilobám.
Vystavené 9.9.2013
