Choroby zemiakov IV.
Alternáriová škvrnitosť zemiakov
Patogény: Alternaria porri f. sp. solani
Prvé symptómy sa na listoch objavujú začiatkom júna, najväčší rozvoj choroby prebieha v letných mesiacoch. Na listoch sa tvoria drobné, roztrúsené, hnedé až hnedo-čierne škvrny, ostro ohraničené od zdravého pletiva. Neskôr sa v ich strede tvorí koncentrická kresba, čím sa alternáriová škvrnitosť nápadne líši od iných chorôb. Škvrny na stonkách majú pozdĺžny tvar a majú takisto hnedé sfarbenie. Listy s pribúdajúcimi škvrnami postupne žltnú a odumierajú.
Zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky v pôde a infikované hľuzy. Alternáriová škvrnitosť je čiastočne dispozičná choroba, pretože sa objavuje na porastoch vystavených stresu (napr. nesprávna výživa, chlad, vysoké teploty a iné). Pre vznik infekcie je síce potrebná vlhkosť (rosy, dažde, hmly), ale na rozdiel od plesne zemiakovej preferuje teplejšie podmienky. Jej škodlivosť je v porovnaní s plesňou zemiakovou nižšia, väčšie škody môže spôsobiť na skorých odrodách, ktoré sú na túto chorobu náchylnejšie.
| Obr. 1: Alternáriová škvrnitosť - detail škvrny s koncentrickou kresbou foto: autor |
Obr. 2: Alternáriová škvrnitosť - napadnutý list foto: autor |
Ochrana
Alternáriová škvrnitosť sa vyskytuje približne v čase výskytu plesne zemiakovej, proti ktorej sa chemická ochrana aplikuje každoročne vo väčšine oblastí. Niektoré prípravky aplikované proti plesni sú účinné aj proti alternáriovej škvrnitosti a nakoľko väčšinou potlačia aj alternáriovú škvrnitosť, špecifická ochrana proti nej nebýva nutná. Pri výskyte oboch chorôb je preto užitočné vybrať prípravky účinné proti obidvom chorobám.
Suchá hniloba (fuzarióza) zemiakov
Patogény: F. solani, F. coeruleum, F. sambucinum ai.
Suchá hniloba postihuje hľuzy počas vegetácie a skladovania. Prvé príznaky sú drobné hnedé škvrny na povrchu hľúz, hlavne na miestach ich mechanického poškodenia alebo poškodenia škodcami, resp. inými chorobami (napr. plesňou zemiakovou). Nekróza postupuje dovnútra hľúz a postupne dochádza k preliačeniu šupky a pod ňou k suchej hnilobe hľúz. Rozrušené pletivo je hnedej farby, prachovité. Čerstvé hniloby sú ešte mokré, žltkastej farby, zrnitej štruktúry. V mieste infekcie sa často tvoria dutinky vyplnené bielym alebo ružovým mycéliom a znekrotizovanou dužinou. Na povrchu napadnutých hľúz sa tvoria drobné biele vankúšiky alebo povlaky.
| Obr. 3: Fuzarióza hľúz - tvorba "vankúšikov" (sporodochií) foto: autor |
Huby prežívajú na odumretých zvyškoch rastlín v pôde alebo na hľuzách, preto zdrojom infekcie môže byť aj napadnutá sadba. Infekcie v poľných podmienkach nastávajú väčšinou cez poranenia hľúz. Rozširovanie choroby v skladoch môže prebiehať aj medzi susediacimi hľuzami. Skoré zemiaky sú obvykle na infekciu náchylnejšie ako neskoré odrody.
Ochrana
Ochranné opatrenia sú také isté ako pri mokrej hnilobe zemiakov, najmä treba zabrániť poškodeniu hľúz opatrným zberom a manipuláciou pri uskladňovaní.
Koreňomorka zemiaková (vločkovitosť zemiakov)
Patogén: Thanatephorus cucumeris (anamorfa - Rhizoctonia solani)
Patogén postihuje všetky podzemné časti zemiaka, od čoho sa odvíja aj špecifický názov konkrétnej formy choroby - vločkovitosť alebo koreňomorka.
Na klíčkoch a stonkách sa priebeh infekcie väčšinou označuje ako koreňomorka zemiaková. Na klíčkoch sa tvoria hnedé až čierne škvrny, klíčky zahnívajú a odumierajú. V dôsledku infekcie klíčkov dochádza k redukcii počtu bylí alebo počtu vzídených jedincov, pretože klíčky zo silno napadnutých hľúz niekedy vôbec neprerazia povrch pôdy a odumrú. Huba napáda aj stolony a podzemné časti stoniek, kde tvorí zväčša pozdĺžne, hnedé škvrny spôsobujúce zaostávanie stoniek v raste, stáčanie listov nahor, fialovkasté sfarbenie okraja listov alebo ich vädnutie. V konečnom dôsledku vňať, ktorá je napadnutá na báze, postupne vädne a usychá. Obmedzuje sa tvorba hľúz, alebo sa tvoria deformované, nepravidelne rastúce hľuzy. V prípadoch vysokej pôdnej a vzdušnej vlhkosti sa vytvára na povrchu pôdy okolo stonky biely povlak mycélia so sporuláciou pohlavného štádia huby.
| Obr. 4: Koreňomorka - napadnutie klíčka foto: autor |
| Obr. 5: Koreňomorka - symptómy na báze stonky foto: autor |
Obr. 6: Koreňomorka - symptómy na vňati podobné vírusovej zvinutke foto: autor |
Napadnutie hľúz sa najčastejšie označuje ako vločkovitosť, pretože na pokožke hľúz sa krátko pred zberom tvoria hnedé drobné útvary (skleróciá), ktoré pevne držia na šupke. Nekróza iba zriedka postupuje hlbšie do dužiny.
| Obr. 7: Koreňomorka - vločkovitosť resp. tvorba sklerócií na hľuze foto: autor |
Pretože huba má široký okruh hostiteľských rastlín, môže v pôde prežívať dlhodobo a tvoriť bežnú súčasť pôdnej mikroflóry. Najvhodnejšie podmienky pre jej výskyt sú vlhké, studené a málo prevzdušnené pôdy. Škodlivosť choroby je variabilná, riziko stúpa ak sa zemiaky sadia skoro na jar do nevyhriatej pôdy a na pôdach kde zemiaky rotujú často po sebe. Huba škodí redukciou a odumieraním klíčkov, redukciou bylí na trsoch a postupným odumieraním vňate, čo vedie k zníženiu úrody. Vločkovitosť (prítomnosť sklerócií na hľuzách) má iba kozmetický význam, významná je skôr z hľadiska prenosu infekcie sadivom.
Ochrana
Účinnou ochranou pre komerčné porasty je predovšetkým striedanie plodín, použitie certifikovanej sadby a výsadba zemiakov do vyhriatej a prevzdušnenej pôdy. Na výsadbu je vhodné použiť predklíčené hľuzy zo zdravými klíčkami. Pri sadbových zemiakoch sa výnimočne používa aj fungicídne morenie hľúz pred výsadbou.
Vystavené 20.9.2013
