Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Obilniny

Faktory ovplyvňujúce kvalitu pšenice

31-03-2022
Ing. Soňa Gavurníková, PhD. | sona.gavurnikova@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Kvalitu zrna ovplyvňujú dominantným spôsobom odroda a podmienky pestovania. Podmienky pestovania, predovšetkým priebeh počasia počas vegetačnej doby, zohrávajú veľmi významnú úlohu pri tvorbe technologickej kvality. Agrotechnické postupy a úroveň minerálnej výživy majú následne aditívny vplyv na technologickú kvalitu a môžu potlačiť, alebo naopak zvýrazniť geneticky daný potenciál odrody. Pšenica patrí medzi tie plodiny, ktoré sa s väčším alebo menším úspechom môžu pestovať prakticky na celej výmere ornej pôdy Slovenska.

Odroda tvorí základný intenzifikačný faktor v rastlinnej výrobe. Vo svojej mnohoročnej štúdii prof. Muchová udáva, že podiel odrody na pekárenskej kvalite pšenice je na úrovni 65 %.  Správna voľba odrody umožňuje zvýšiť ekonomickú efektivitu pestovania pšenice. Rozhodujúcimi kritériami pre výber odrody by mali byť: adaptácia odrody na dané pôdno – klimatické podmienky, vhodnosť odrody na daný spôsob hospodárenia na pôde, odolnosť proti škodlivým činiteľom, kvalita odrody vzhľadom na úžitkový smer pestovania a odolnosť voči vyzimovaniu.

Ďalšiu mimoriadnu úlohu pri tvorbe a vlastnostiach úrody zohrávajú pôdno-klimatické faktory. Územia vyznačujúce sa teplejším a suchším podnebím v období tvorby a dozrievania zrna sú vhodnejšími pre biosyntézu technologicky a nutrične významných bielkovín. V SR má najlepšie klimatické a pôdne podmienky nížinná časť západného a východného Slovenska. Tieto oblasti spravidla patria k najteplejšiemu repárskemu a kukuričnému výrobnému typu s úrodnými, živinami dobre zásobenými pôdami.

Avšak klimatické podmienky dopĺňa ďalší významný a hlavne nepredvídateľný faktor, a tým je počasie. Vyššie teploty v jarnom a letnom vegetačnom období, dávajú predpoklad vyššej pekárskej kvalite vďaka zvýšenému množstvu bielkovín. Ideálny priebeh počasia pre vysokú úrodu a dobrú kvalitu zrna sú bohaté zrážky do fázy kvitnutia s nasledovnou vyššou teplotou vzduchu bez výrazných výkyvov a s primeranou vlhkosťou pôdy. V poslednej dekáde pred zberom má vyparovanie prevládať nad zrážkami, čiže teplé a suché počasie, nie však s extrémne vysokými teplotami. Vyššie teploty v období tvorby zrna sa prejavia zvýšeným dýchaním rastlín, čím sa zníži množstvo asimilátov sacharidovej povahy a zvýši sa podiel bielkovín. Dlhšie pôsobenie vyššej teploty vzduchu (nad 25 °C) však urýchľuje starnutie asimilačného aparátu hornej časti rastliny, a to má za následok menšiu produkciu asimilátov prevedených do zrna. Vedie to často k zníženiu úrod a z hľadiska mlynárskej kvality je nepriaznivý aj podiel plných zŕn, čo ovplyvňuje objemovú hmotnosť a výťažnosť múk a krupíc. Množstvo zrážok je zas v negatívnej korelácii k obsahu bielkovín a lepku.

V rámci monitorovania kvality pšenice dopestovanej na Slovensku v rokoch 2019 – 2021 sme hodnotili kvalitu 4 odrôd pšenice (Aurelius – E kvalita, Bernstein - E kvalita, Dagmar - A kvalita, IS Laudis - E kvalita) v závislosti od pestovateľských klimatických podmienok a od ročníka. Tieto odrody boli pestované v poľnohospodárskych subjektoch v prevádzkových podmienkach v rôznych pestovateľských výrobných oblastiach, a to v kukuričnej (KVO), repárskej (RVO) a zemiakárskej (ZVO). Z kvalitatívnych parametrov sme analyzovali objemovú hmotnosť, obsah N-látok, obsah mokrého lepku, gluten index, číslo poklesu a sedimentačný index podľa STN 46 1100-2: Zrno potravinárskej pšenice letnej (2018) a zatriedené boli podľa 4 tried kvality: E – elitná, A -  štandardná, B -  základná, P – pečivárenská. Našim cieľom bolo zhodnotiť, ako odrody reagujú na rôzne prostredie a rok pestovania z pohľadu kvality v pestovateľskej praxi.

V tabuľke 1 sú uvedené triedy kvality odrôd pšenice podľa pestovateľskej výrobnej oblasti v rokoch 2019-2021. U všetkých odrôd môžeme vidieť, že najnižšiu triedu kvality odrody dosahujú v ZVO. Najčastajšie zodpovedajú základnej B triede kvality, teda ani jedna odroda si nedokázala udržať svoju deklarovanú kvalitu (Tabuľka 1). Najlepšie sa danému prostrediu prispôsobila odroda Bernstein, ktorá v rokoch 2020 a 2021 poklesla v ZVO iba o jednu triedu kvality v dôsledku nižšieho obsahu bielkovín, mokrého lepku a nižšej objemovej hmotnosti. V RVO si odroda Bernstein svoju E kvalitu udržala počas všetkých troch rokov. V KVO odroda Aurelius dosiahla počas troch rokov E triedu kvality, odroda Dagmar A triedu kvality, čiže zodpovedali svojej deklarovanej kvalite. Odrody Bernstein a IS Laudis v KVO v roku 2019 zodpovedali A triede kvality v dôsledku nižšej objemovej hmotnosti, čo korešponduje aj s celkovou kvalitou pšenice v tomto roku, kedy najproblematickejším parametrom bola práve objemová hmotnosť. Takisto priemerne za celú SR, kedy bolo hodnotených spolu cca 200 vzoriek pšenice z celej SR, v tomto roku kvalita dosahovala triedu kvality B práve pre nižšiu objemovú hmotnosť (tabuľka 2). Výsledky sme vyhodnotili aj štatisticky pomocou analýzy rozptylu (programom IBM SPSS), kde sme sledovali vplyv roka, odrody, výrobnej oblasti a interakcie rok*odroda*výrobná oblasť na kvalitatívne parametre pšenice. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že všetky nami sledované kvalitatívne parametre  boli vysoko preukazne (p < 0,001) ovplyvnené rokom pestovania, odrodou aj výrobnou oblasťou a aj ich vzájomnou interakciu (tabuľka 3).

Tabuľka 1: Triedy kvality odrôd pšeníc podľa pestovateľských výrobných oblastí v rokoch 2019-2021

Tabuľka 1

Tabuľka 2: Priemerné hodnoty kvalitatívnych parametrov pšenice v SR v rokoch 2019-2021

Tabuľka 2

Tabuľka 3: Analýza rozptylu (ANOVA) pre kvalitatívne parametre pšenice v rokoch 2019-2021

Tabuľka 3

V tabuľkách 4 až 6 sú uvedené priemerné hodnoty kvalitatívnych parametrov pre jednotlivé faktory – rok, výrobná oblasť, odroda. Rozdiely  medzi všetkými rokmi v parametroch objemová hmotnosť, mokrý lepok, gluten index a sedimentačný index boli štatisticky významné. Iba v parametri N- látky medzi rokmi 2019 a 2020 a v parametri číslo poklesu medzi rokmi 2019 a 2021 neboli štatisticky významné rozdiely.

Tabuľky 4-6:

Tabuľky 4-6

Medzi pestovateľskými výrobnými oblasťami sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely u všetkých hodnotených parametrov. Priemerné hodnoty kvalitatívnych parametrov boli najvyššie v kukuričnej výrobnej oblasti, nasledovala repárska a najnižšiu kvalitu dosahovali pšenice v zemiakarskej výrobnej oblasti.

Takisto sme zaznamenali u všetkých kvalitatívnych parametrov štatisticky významné rozdiely medzi odrodami. Jedine odrody Dagmar a Bernstein nemali štatisticky významný rozdiel v objemovej hmotnosti, odrody Dagmar a IS Laudis v parametri gluten index a odrody IS Laudis a Bernstein v parametri číslo poklesu.

Záver

Na základe našich získaných výsledkov môžeme konštatovať, že faktory, ako je ročník pestovania, pôdno-klimatické podmienky a biologický materiál významne ovplyvňujú výslednú kvalitu pšenice. Všetky nami hodnotené odrody reagovali obdobným spôsobom predovšetkým na pôdno-klimatické podmienky. V menej vhodných podmienkach všetky odrody pšeníc dosahovali nižšiu kvalitu. Avšak i napriek tomuto trendu, sú niektoré odrody flexibilnejšie a lepšie reagujú na vonkajšie vplyvy.  

Preto pre kompletné zaistenie kvality pšenice je treba stanoviť správnu voľbu odrôd v súvislosti s jej rajonizáciou a úžitkovým smerom. Dodržiavanie rajonizácie odrôd významne prispieva k dosiahnutiu požadovanej kvality. Z pestovateľského hľadiska je teda nutné pri daných odrodách čo najvhodnejšie spojiť jej vlastnosti s danými klimaticko – pôdnymi podmienkami.