Rôzne prístupy k hnojeniu jačmeňa jarného dusíkom
V poľnohospodárskej praxi uplatňované systémy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely zohľadňujú, že výsledkom pestovania má byť zrno s obsahom dusíkatých látok 11% - trieda A (STN 461100-5/2004). Tento cieľ a biologická podstata jačmeňa jarného (intenzívna plodina schopná počas prvých 30 až 40 dní prijať 40 až 60 kg.ha-1 N a počas krátkeho 3 - 4 mesačného vegetačného obdobia vytvoriť vysokú úrodu zrna) viedla na konci 20 storočia vo fakt, že pri jeho pestovaní na biologicky činných pôdach sa odporúčalo realizovať jednorazové, predsejbové hnojenie dusíkom. Nedostatočné hnojenie sa eliminovalo prihnojením, avšak s veľkým rizikom zhoršenia kvality zrna. Na pôdach stredne ťažkých sa neodporúčalo pestovať jačmeň jarný tam, kde v horizonte pôdy 0,0 – 0,6 m bol obsah Nan vyšší ako 200 kg.ha-1. Hraničné hodnoty hnojenia pre sprašové pôdy bol obsah 130 kg.ha-1 N pre horizont pôdy 0,0 – 0,6 m resp. obsah 170 kg.ha-1 N pre horizont 0,0 – 1,0 m.
Časté problémy spojené s jarnou prípravou pôdy a hnojením pozemkov v dôsledku nevhodného počasia skoro na jar, nútili pestovateľov a výskumníkov prehodnocovať, prípadne preverovať existujúce poznatky a zaužívané postupy. Vo viacerých podnikoch západného Slovenska sa úspešne uplatnilo jesenné hnojenie pozemkov dusíkom. Rozdelenie celkovej dávky dusíka, ktorá varírovala v intervale od 50 do 80 kg.ha-1 na dve dávky a to na jesennú, predorbovú (20 %) a jarnú predsejbovú (80%), zvyšovalo úrodu pri súčasnom nezhoršení kvalitatívnych parametrov zrna jačmeňa jarného určeného pre výrobu sladu, avšak v niektorých prípadoch bolo neekologické a aj neefektívne v dôsledku čoho sa tento prístup hnojenia dusíkom nerozšíril významným spôsobom.
V Slovenskej veľkovýrobnej praxi sú rozšírené najmä nasledovné prístupy k určovaniu dávky N hnojív pre jačmeň jarný pestovaný pre sladovnícke účely:
Hnojenie dusíkom pred sejbou
Určenie dávky dusíka výpočtom pri rešpektovaní obsahu Nan v pôde pred sejbou
Výpočet dávky podľa vzorca:
NZ = NPU - (Nan.9), kde NZ je dávka N v kg.ha-1 určená pre predsejbové hnojenie, NPU je potreba N na plánovanú úrodu v kg.ha-1, Nan je obsah N-NH4+ + N-NO3- stanovený vo vrstve 0,0 - 0,6 m pred sejbou jačmeňa vyjadrený v mg.kg-1 (analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca), číslo 9 je koeficient prepočtu mg.kg-1 na kg.ha-1 pre danú hĺbku pôdy (0,6 m).
Pri tomto spôsobe výpočtu sa kalkuluje so 100 %-ným využitím dusíka z priemyselných hnojív, pretože sa predpokladá, že počas vegetačného obdobia jačmeňa jarného sa časť organického dusíka, nachádzajúceho sa v pôde zmineralizuje a zásoba Nan sa zvýši. Ak je obsah Nan na úrovni potreby pre plánovanú úrodu, odporúča sa použiť len štartovaciu dávku do 20 kg.ha-1 N. Pri vyššom obsahu je hnojenie dusíkom potrebné úplne vynechať, prípadne jačmeň pre sladovnícke účely nepestovať.
Podmienky pre dosiahnutie dobrých kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody zrna jačmeňa jarného vytvára aj výpočet dávok dusíka založený na rešpektovaní obsahu Nan nachádzajúceho sa vo vrstve 0,0 - 1,0 m, za predpokladu jeho 60 %-ného využitia. Tento prístup je možné uplatniť iba na hlbokých pôdach. Vyžaduje si kvalitnú prístrojovú techniku umožňujúcu rýchlo a bez väčšej námahy odobrať vzorky pôd z vrstvy 0,0 - 1,0 m.
Určenie dávky dusíka podľa tabuľkových odporúčaní pri rešpektovaní obsahov Nan v pôde pred sejbou
Dávky dusíka (kg.ha-1) v závislosti od pôdneho druhu, obsahu Nan v pôde, prípadne aj od predplodiny a realizácie či nerealizácie hnojenia maštaľným hnojom, v závislosti od výrobnej oblasti prezentujú tabuľky 1, 2 a 3.
Tabuľka 1: Odporúčané dávky N (kg.ha-1) pre jačmeň jarný rešpektujúce pôdny druh a obsah Nan vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m)pred sejbou
Tabuľka 2: Dávky N (kg.ha-1) pre jačmeň jarný (sladovnícky) pestovaný po predplodine nehnojenej a hnojenej hospodárskymi hnojivami v závislosti od obsah Nan vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m)pred sejbou
Tabuľka 3: Dávky N pre jačmeň jarný (sladovnícky) v závislosti od výrobnej oblasti a obsahu Nan v pôde
Určenia dávky N pomocou orientačného odporúčania nerešpektujúceho zásobu Nan v pôde pred sejbou
Predmetné odporúčanie reprezentuje tabuľka 4. V poľnohospodárskej praxi je využívané najmä malopestovateľmi zo skupiny súkromne hospodáriacich roľníkov.
Tabuľka 4: Odporúčané dávky N zohľadňujúce výrobnú oblasť a predplodinu jačmeňa
Skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N k jačmeňu jarnému boli vypracované pre pôdy, kde sa dodržiavali zásady správneho striedania plodín, pri využívaní ako priemyselných tak i hospodárskych hnojív. V súčasnosti, z dôvodov najmä nedostatočného vstupov ľahko rozložiteľných organických látok do pôdy (ojedinelé, prípadne nedostatočné hnojenie maštaľným hnojom, obmedzené zapracovávanie pozberových zvyškov – predaj slamy) pri súčasnej nedostatočnej výžive spôsobuje, že skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N pre jačmeň jarný často krát zlyhávajú. Jedným z riešení tohto problému je realizácia dvoch aplikačných dávok N (pred sejbou a počas vegetácie), prípadne jednej dávky počas vegetácie, pri zníženom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 11 % (trieda A) a zanedbateľnom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 12,5 % (trieda B).
Prihnojenie jačmeňa jarného dusíkom počas vegetácie
Prihnojenie dusíkom sa odporúča vykonať ako vo fáze odnožovania, prípadne i na začiatku steblovania (stĺpikovania). Vykonávať by sa malo vtedy, ak informácie o obsahu Nan v pôde prípadne obsahu N rastline signalizujú nedostatok N (napríklad ak rastliny jačmeňa do konca apríla nevytvorili 3 – 4 listy), alebo ak vypočítaná základná predsejbová dávka N je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha-1, tak je potrebné dávku rozdeliť na predsejbovú a počas vegetácie, pričom dohnojenie sa robí iba na základe rozborov rastlín odobratých vo fáze odnožovania, resp. vo fáze 3 – 4 listov. Novšie poznatky upozorňujú na fakt, že ak je odber rastlín vykonaný veľmi skoro, t.j. na začiatku odnožovania, získaný analytický údaj neposkytuje reprezentatívnu informáciu o obsahu N v rastline a to preto, lebo do fázy 3 listov sa takmer celá výživa jačmeňa realizuje zo semena. Až po tomto období prechádza jačmeň na výživu zabezpečovanú koreňovým systémom. Z tohto dôvodu je vhodné robiť rozbory rastlín a následné hnojenie na začiatku steblovania, kedy sa už na rastlinách prejaví vplyv obsahu Nan v pôde.
Určenie dávky výpočtom ak má farmár k dispozícii len výsledky analýz pôd
Tento spôsob výpočtu je zhodný s výpočtom celkovej jednorazovej dávky N aplikovanej pred sejbou jačmeňa {podľa už vyššie uvedeného vzorca NZ = NPU - (Nan.9)}. Rozdiel je len v tom, že k výpočtu sa neberie výsledok analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca (pred sejbou), ale rešpektuje sa obsah Nan zistený v pôde na začiatku odnožovania (počas vegetácie). Obsah Nan vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m na začiatku odnožovania by mal byť na úrovni cca 12,5 mg.kg-1 a na začiatku steblovania by mal byť na hladine cca 9,0 mg.kg-1. Prihnojenie sa neodporúča, ak sú obsahy dusíka vyššie, prípadne ak pomer medzi dusičnanovým a amónnym dusíkom (N-NO3- : N-NH4+) je širší ako 10 : 1.
Určenie dávky výpočtom ak má farmár k dispozícii výsledky analýz pôd a rastlín
Dávka dusíka (DN) sa vypočíta ako rozdiel medzi potrebou dusíka na plánovanú úrodu zrna (PN) a obsahom Nan stanoveným v rastovej fáze odnožovanie až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m za predpokladu jeho 100%-ného využitia a obsahom dusíka nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase (NR – dusík v rastline) jačmeňa v danom čase (DN = PN – Nan x 9 – NR). Číslo 9 je koeficient prepočtu z jednotky mg.kg-1 na jednotku kg.ha-1 a je daný vrstvou pôdy (0,0 – 0,6 m) a objemovou hmotnosťou pôdy v danej vrstve (1,5 g.cm-3). Predmetné hnojenie počas vegetácie býva menej náročné na dávky dusíkatých hnojív. Uvedený spôsob výpočtu celkovej dávky N sa odporúča najmä pre pôdy s malým obsahom Nan, resp. malou mineralizačnou potenciou (veľmi široký pomer C:N v pôde), alebo na pôdach s veľmi malým obsahom Cox, kde sa častokrát dosahuje nedostatočný obsah N látok v zrne jačmeňa. Dobrá úroda a znížené náklady na hnojivá spôsobujú, že daný prístup k výpočtu celkovej dávky N častokrát prináša dobrý zisk z hektára.
Predstavené prístupy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely založené na rešpektovaní obsahu Nan v pôde sa odlišujú od metodík hnojenia iných plodín okrem iného i v tom, že odbery sa nevykonávajú z hĺbky pôdy 0,0 – 0,3 m ale z hĺbky 0,0 – 0,6 m, pretože je známe, že dusík, ktorý sa nachádza vo vrchných vrstvách pôdy ovplyvňuje výšku úrody a dusík, ktorý je prijímaný ku koncu vegetácie (dusík nachádzajúci sa v hlbších vrstvách pôdy) ovplyvňuje kvalitu, t.j. obsah N látok v zrne.
Menej rozšírené sú metódy hnojenia jačmeňa jarného na základe rešpektovania obsahov ľahko hydrolyzovateľného, prípadne potenciálne prístupného dusíka. Hnojenia jačmeňa na základe informácií o katiónovej výmennej kapacite uplatňuje len niekoľko pestovateľov jačmeňa. Vzťah medzi celkovým obsahom dusíka a úrodou zrna jačmeňa nebol potvrdený.
