Čo bráni tomu, aby malo Slovensko dostatok sladovníckeho jačmeňa?
Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha). Prečo je to tak?
Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň. Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy. Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Každý skúsený a šikovný pestovateľ sladovníckeho jačmeňa tak "maturuje" každý rok a ak sa mu podarí dodať sladovníkom dohodnuté množstvo v požadovanej kvalite, môže si gratulovať.
Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie. Dôvod je prozaický – peniaze. Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti – ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. priemerná úroda jarného jačmeňa sladovníckeho za ostatných 5 rokov podľa Štatistického úradu SR), môže inkasovať - ak ho nepostihnú zrážky z ceny za zníženú kvalitu - asi 859 euro z hektára.
Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli. No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr. pšenica tvrdá (Triticum durum).
Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra. Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať. A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku. Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A o to ide.
A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi. Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre. Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality. Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú – teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesajúcej cene výkupu jačmeňa, ľahko môže dôjsť k ešte výraznejšiemu a rýchlejšiemu prepadu jeho pestovateľských výmer v ďalších rokoch. Bolo by dobré uvedomiť si, že v rámci podnikania sme na jednej lodi a tá, ak nemá stroskotať, si vyžaduje vzájomnú dôveru a dlhodobo stabilnú spoluprácu.
Navyše, kým nie je ukončená žatva, bolo by dobré vyhnúť sa vyjadreniam o nedostatku sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Aj napriek nepriaznivým výkyvom počasia od začiatku tohto roka, sa napokon úroda jačmeňa jarného ukazuje vcelku priaznivá, aj z pohľadu kvality. Podľa odhadov štatistiky by v tomto roku mohli slovenskí pestovatelia ponúknuť asi 348 267 ton jačmeňa jarného, z toho možno okolo 200 000 ton v sladovníckej kvalite. Ak prirátame cca 70 000 ton jačmeňa ozimného sladovníckeho, dalo by sa povedať, že domáca produkcia by pokryla väčšinu tohtoročnej potreby sladovní na Slovensku. Zvyšok by mohli doplniť dovozom z iných krajín, napríklad aj podľa marketingových požiadaviek lokálnych výrobcov piva. Priestor na obchod tu teda je. A aktuálne výrazné znižovanie ceny sladovníckeho jačmeňa od slovenských výrobcov preto nedáva logicky zmysel.
Isteže, neočakávaná situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu vo svete, zasiahla mnohé sektory ekonomiky. Určite znížila aj spotrebu piva a ďalších výrobkov z jačmenného sladu, pretože hotely, reštaurácie a kaviarne (t.j. segment "HoReCa") museli kvôli preventívnym opatreniam zatvoriť svoje prevádzky. Aj to je podnikateľské riziko. Podobne nesú riziko pestovatelia, a to je každoročný boj s počasím. Znížená spotreba piva a nahromadenie zásob sladu sa samozrejme musia nejako odraziť v obchodnej politike spracovateľských spoločností. Bolo by však nešťastným rozhodnutím sanovať straty na úkor dodávateľov základných surovín pre vlastnú výrobu.
Aj preto na stretnutí zástupcov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) so zástupcami Združenia pestovateľov obilnín (ZPO) v Bratislave (24.7.2020) vyjadril podpredseda ZPO, Ing. Igor Jakubička, želanie, aby sladovne na Slovensku vykúpili najskôr všetok sladovnícky jačmeň zo Slovenska za čo najférovejšie ceny. Bol by to vynikajúci signál a motivácia pre domácich poľnohospodárov na ďalšie produkčné roky.
