Technológie hnojenia pšenice ozimnej
Aplikácia minerálnych ale hlavne organických hnojív zaznamenala v poslednom období významnú redukciu. Tak ako to znázorňuje graf spotreby priemyselných hnojív redukcia sa dotkla predovšetkým spotreby fosforečných a draselných hnojív.
Z dostupných informácií a dokumentuje to aj graf, z údajov ÚKSUPu sa dá vyčítať, že naši poľnohospodári sa začali chovať ekologicky, i keď skôr nedobrovoľne, hneď po nástupe celospoločenských zmien na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pokles spotreby priemyselných hnojív bol veľmi razantný v porovnaní s priemerom spotreby v krajinách západnej Európy a neporovnateľne výrazný v porovnaní s „lídrami“ v hnojení akým je napr. Holandsko.
Tento vynútený pokles spotreby priemyselných hnojív však nebol riadený, naopak bol skôr nedomyslený. Poľnohospodári sa prednostne venovali výžive a teda aj hnojeniu dusíkom, pričom takmer úplne opomínali význam ďalších hlavných živín, ako je fosfor a draslík. Pri absencii organických hnojív, zeleného hnojenia, medziplodín ako aj núteného speňaženia všetkého, t.j. aj vedľajších produktov postupne dochádzalo k výraznému narušeniu v úvode spomínaného kolobehu živín.
Znižovanie spotreby priemyselných hnojív je trend, ktorým by sa mala rastlinná výroba a pestovateľské systémy zaoberať aj do budúcna. Dôležité je aby tento proces bol riadený a nespôsobil negatívny efekt tak v kvantite a kvalite produkcie, ale rovnako negatívne nepôsobil aj na pôdu, jej úrodnosť a kvalitu pôdneho prostredia.
V dlhodobom stacionárnom pokuse s rôznymi spôsobmi obrábania pôdy, v štvorhonovom osevnom postupe pšenica ozimná - kukurica siata - jačmeň jarný - sója fazuľová sme sa pokúsili namodelovať a následne porovnať dva spôsoby riadenia výživy a hnojenia. Prvým spôsobom bolo hnojenie paušálne na predpokladanú úrodu a druhým bilančné hnojenie zohľadňujúce bilanciu živín na základe uskutočňovaných odberov a chemických analýz pôdy. Uvedené faktory sme sledovali po dobu troch rokov (2016- 2018).
Tabuľka 1: Úrovne hnojenia N. P a K a porovnanie spotreby hnojív v č.ž. pri jednotlyvých spôsoboch obrábania pôdy
Ako vidieť z tabuľky 1 vplyvom bilancovania živín v trojročnom priemere dochádzalo k významnému šetreniu vstupov vo forme priemyselných hnojív, najviac pri draslíku o 55 %, pri fosfore to bolo 33 % a pri dusíku 21 %. V priemere za technológie sa spotreba NPK hnojív znížila oproti štandardnému hnojeniu o 35 %.
Medzi jednotlivými technológiami sme v dávkach a spotrebe hnojív výraznejší rozdiel nezaznamenali, ako však je aj tabuľke naznačené v priemere troch rokov najnižší pokles vstupov vo forme NPK hnojív sme zaznamenali v konvenčnej technológii (32 %), nasledovala minimalzačná technológia (33 %), bezorbová (36 %) a naviac sa na vstupoch hnojív šetrilo pri nastielacej technológii (takmer 40 %).
Ako sa dávky jednotlivých hnojív a ich znížené vstupy na základe bilancovania prejavili na úrode pšenice uvádza nasledovný graf.
Ako z grafu vyplýva pšenica ozimná pozitívne reagovala úrodami zrna na bilančný spôsob hnojenia (v grafe označovaný ako a2). Vo všetkých sledovaných technológiách došlo pri bilančnom hnojení k nárastu úrod. Najvyšší prírastok úrody v porovnaní so štandardným hnojením (hnojenie na úrodu 5 t.ha-1) sme zaznamenali pri konvenčnej technológii, kde prírastok predstavoval (19, 8 %). Významne sa bilančné hnojenie prejavilo aj pri bezorbovej technológii s prírastkom úrody na úrovni 19 %. Pri nastielacej technológii sme síce zaznamenali najnižšie úrody pri oboch spôsoboch hnojenia, prírastok úrody pri bilančných dávkach ale predstavoval v porovnaní so štandardom 12, 1 %- Najnižší prírastok úrody v prospech bilančného hnojenia v priemere troch rokov sme zaznamenali pri čoraz častejšie využívanej minimalizačnej (redukovanej) technológii, ale i tento bol veľmi zaujímavý a predstavoval tesne nad 10 %.
Z uvedených údajov jednoznačne vyplýva pozitívny trend opodstatnenosti znižovania vstupov vo forme priemyselných hnojív avšak za podmienky, že tento musí byť riadený a cielený tak, aby nedošlo k znižovaniu produkcie, ale k optimálnemu využitiu a znižovaniu strát živín dodávaných v hnojivách. Týmto spôsobom možno docieliť ekologizáciu primárnej produkcie, ale aj znižovanie environmentálnej záťaže vo forme strát z aplikovaných priemyselných hnojív.
Okrem vplyvu na životné prostredie je však pre pestovateľa nemenej dôležitý aj efekt finančný, resp. ekonomický. Zvyšovaním produkcie z jednotky plochy a súčasným znižovaním vstupov sa napĺňa pre farmára i toto kritérium.
Tabuľka 2: Ekonomické zhodnotenie spôsobov hnojenia pšenice ozimnej pri sledovaných technológiách (priemer 3 pokusných rokov)
Pri ekonomickom zhodnotení sme vychádzali z cien hnojív, za ktoré sme hnojivá obstarávali pre našu inštitúciu (priemer 3 rokov). Cenu zrna pšenice sme rovnako stanovili priemerom (140,00 €.t-1). Pri zohľadnení týchto údajov sme dostali výslednicu, pri ktorej úspora nákladov z pohľadu vstupov priemyselných hnojív pri bilancovaní živín môže predstavovať až takmer 200 €.ha-1. Ako z tabuľky vyplýva najvyššiu úsporu sme zaznamenali pri najstielacej technológii a naopak najnižšiu pri klasickom konvenčnom spôsobe obrábania pôdy. Napriek zníženiu spotreby hnojív sa úrody v porovnaní so štandardným hnojením neznížili, ba naopak optimálnym využitím živín z dodávaných živín došlo k nárastu úrod. Prírastok úrody zrna pri vyššie uvedenej sume predstavoval v priemere za technológie 100,10 Eur z hektára. Najvyšší prírastok sme zaznamenali pri bezorbovej a konvenčnej technológii pestovania. Pri súčte oboch týchto ukazovateľov možno konštatovať, že priemerný zisk z jedného hektára spôsobený optimalizáciou dávok živín v priemyselných hnojivách možno dosiahnuť zisk na úrovni takmer 300 eur z 1 ha. Uvedomujeme si že čísla, ktoré uvádzame sú ovplyvnené tým, že sa jedná o menšie pokusné plochy, naznačený trend však jednoznačne poukazuje na potrebu riadenej a cielenej redukcie aplikovaných hnojív na základe relevantných podkladov pre určenie optimálnej úrovne hnojenia.
Záverom možno konštatovať, že v súčasnosti zavádzané nové technológie aj s využitím IT umožnia pestovateľom a farmárom ešte významnejšie optimalizovať potrebu vstupov i priemyselných hnojív a tým napĺňať moderný trend rastlinnej výroby zameraný nielen na zvyšovanie kvantity ale aj kvality primárnej rastlinnej produkcie a celkovú ekologizáciu výroby.
