Optimalizácia agrotechniky ovsa
Medzi obilninami zaujíma ovos výnimočné miesto. Aká výnimočná je jeho vonkajšia forma klasu spomedzi obilnín, také výnimočné sú aj jeho obsahové látky, chránené vonkajšou plevou. V slovníku Samuela Johnsona, je historicky ovos definovaný ako potravina často konzumovaná Škótmi, ale v Anglicku vhodná len pre kone. Škóti často v súvislosti s týmto tvrdením konštatovali: "To je dôvod prečo majú Angličania také dobré kone a Škóti takých dobrých mužov." Ovos je ako popoluška medzi obilninami, atraktívny a slúžiaci sluha, zdravý, spoľahlivý a prospešný, ale zatienený svojimi dôležitejšími aj keď menej atraktívnymi nevlastnými sestrami.
Súčasne predstavuje obilninu, ktorá sa vyrába s najnižšími energetickými a enviromentálne rizikovými vstupmi (chemická ochrana, hnojenie, použitie rastových regulátorov) spomedzi všetkých obilnín. Výnimočnou je aj jeho predplodinová hodnota medzi obilninami, kde je v podstatne menšej miere napádaný hubovými chorobami a to najmä chorobami päty stebla. Ovos vykazuje spomedzi všetkých obilnín najnižšiu "karbónovú stopu" a najmenší vplyv na otepľovanie.
Ovos, tradičná obilnina severnej Európy, je teplou sladkou potravinou ideálnou v studenom podnebí s veľmi dobrým výživovým profilom /ideálny obsah proteínov s priaznivým aminokyselinovým profilom, pomaly sa uvoľňujúce sacharidy, tuky s nenasýtenými mastnými kyselinami, rozpustná vláknina (betaglukány), vysoké obsahy E a B vitaminov a minerálov/. Celá rastlina predstavuje posilňujúce nervové tonikum, ideálne pri depresii a nedostatku životnej energie. Takže konzumácia niečoho nielen ľahko stráviteľného, zdraviu prospešného ale aj environmentálne prijateľného poteší nielen telo ale aj dušu.
| Šľachtenie ovsa |
Požiadavky ovsa na prostredie
Ovos je považovaný za typicky dlhodennú rastlinu. Pri skorých výsevoch je priebeh počiatočných etáp rastu a vývoja ihibovaný krátkym dňom a dĺžkou svetelnej periody. Čím je toto obdobie dlhšie, tým viac asimilátov sa nahromadí v rastovom vrchole a vytvára sa základný predpoklad pre tvorbu produktívnejšieho klasu. Ovos je obilný druh nenáročný na teplo. Obilky začínajú klíčiť už pri teplote 1-2 °C. So zvýšením teploty na 5-6 °C sa doba vzchádzania značne skracuje. Pri teplote pôdy 5 °C trvá obdobie od sejby do vzchádzania 20 dní, pri teplote 15 °C len 7 dní. Suma teplôt pre skoršie odrody ovsa činí 1000-1500 °C a pre neskoršie 1500-1800 °C. Rastliny ovsa sú pomerne odolné krátkodobému pôsobeniu nízkych teplôt. Sú poškodzované alebo hynú vo fáze vzchádzania pri -7 až -8 °C (jarné formy), vo fáze kvitnutia a mliečnej zrelosti pri -2 °C. (Moudrý, 2003). Ovos je počas celej doby vegetácie veľmi náročný na dostatočné zásobenie vodou. Na vytvorenie jedného kg sušiny ovos potrebuje minimálne 500 l vody, zatiaľ čo jačmeň a pšenica jarná len 350-400 l, nehovoriac o kukurici kde sa táto hodnota pohybuje okolo 180-200 l. Preto je ovos nutné pestovať na pôdach dostatočne zásobených vodou. Prírastok úrody je pri ovse výrazne nižší, ak chýbajú zrážky v 5. a 6. mesiaci. Vplyv sucha sa prejavuje predovšetkým redukciou založených zŕn a znížením ich hmotnosti. Naopak príliš vlhký ročník (v kombinácii sa stanovišťom, výživou a odrodou) je príčinou poliehania a následného zníženia úrody.
Výber predplodiny
Ovos bol tradične zaraďovaný na koniec osevného postupu ako doberná plodina pretože má pomerne dobrú schopnosť príjmať živiny z pôdy a značnú odolnosť voči nepriaznivým podmienkam prostredia. V súčasnej dobe, keď v osevných postupoch prevažujú ozimné obilniny a ozimná repka a kukurica, môže zaradenie ovsa významne prispieť nielen k redukcii burín, ale aj chorôb. Ovos je pomerne odolný proti hubovým chorobám, hlavne chorobám päty stebla, je preto vhodným prerušovačom v obilných osevných postupoch. (U jarnej pšenice siatej po ovse, bol zistený až 6 x nižší výskyt chorôb päty stebla, ako keď bola siata po jarnom jačmeni. U ozimnej pšenice, siatej po ovse, bol výskyt tejto choroby až 8 x nižší, ako keď predplodinou bola jarná pšenica).(Moudrý,2003). V osevnom postupe, keď bol ovos zaradený po zlepšujúcej širokolistej plodine pred pšenicou, vykazovali všetky plodiny lepší zdravotný stav, vyššiu úrodu a nižšie náklady na aplikáciu pesticídov. Hlavne v zemiakovej výrobnej oblasti sú pre ovos najvhodnejšie predplodiny strukoviny a okopaniny. Tradične je ovos používaný ako krycia plodina pre podsev ďateliny.
Výber pozemku
Ovos má pomerne malé nároky na pôdu, dobre využíva všetky pôdy, ktoré majú vhodný vodný režim. Môžu to byť pritom pôdy chudobné, ako sú v horských polohách, ale darí sa mu dobre aj na rozoraných lúkach, vypustených rybníkoch a rašelinných pôdach. Znáša aj pôdy silne kyslé s pH 4,0-5,0. Nevhodné sú pre ovos pôdy ľahké, ľahko priepustné, kde je možné ovos pestovať len v podmienkach pravidelného prísunu zrážok (650-800 mm) v priebehu vegetácie. Na úrodných pôdach s dostatkom vlahy v lete je možné dosiahnuť vysokých úrod. V pokusoch na stanovisku s ľahkými pôdami, menej vhodnými pre odrody ovsa hlavne pre stres zo sucha, vplyv ročníku (54,51 %) prevýšil vplyv odrody (33,33 %). Na priaznivejších stanovištiach dominoval faktor odrody (56,05 %) pred ročníkom (35,37 %). Je zrejmé, že na vododržných pôdách boli úrody ovsa stabilnejšie než na ľahkých pôdách, pretože zásobenie rastlín vodou bolo zaistené i pri nedostatku zrážok v jednotlivých rokoch.(Moudrý, 2003). Na vlahou zásobenom stanovisku se tvorí až o 25 % viac kláskov v metline. Ovos vyžaduje skorú sejbu. Preto je nutné pre ovos vyberať pozemky, na ktorých je možné skoro na jar zahájiť predsejbovú prípravu pôdy. Pre pestovanie ovsa sú vhodné otvorené plochy, neuzavrené lesom. Je tu menší predpoklad výskytu prenášačov viróz a poškodenia porastov zverou.
Doba sejby
Ovos vyžaduje čo najvčasnejšiu sejbu. Pri sejbe mu podľa porekadla "jačmeň zaprášiť, ovos zamazať" nevadí ani vyššia vlhkosť pôdy. Včas založené porasty lepšie zakoreňujú a lepšie odolávajú suchu aj chorobám a škodcom. V kratšom dni sa u dlhodenného ovsa predlžujú fázy organogenézy, zakladá sa viac odnoží až o 40% viac kláskov. Obdobne pôsobia tiež nižšie teploty. U skôr siatych porastov ovsa dochádza k nižšej redukcii založených úrodových prvkov (odnoží, kláskov, kvietkov) a býva dosiahnutá vyššia hmotnosť zŕn. V oblastiach s vyšším výskytom zunčavky jačmennej a sterilnej zakrpatenosti ovsa (BYDV) je včasná sejba nevyhnutná. V literatúre sa uvádza u neskorších výsevov o 20-37 % vyššie napadnutie I.generáciou zunčavky jačmennej ako pri skorých. Neskorú sejbu nie je možné dostatočne vykompenzovať vyšším výsevkom, ani vyššími dávkami dusíka. Na neskorú sejbu reaguje ovos vyšším znížením úrody ako jarný jačmeň. Neskoro siate porasty hlavne vo vyšších polohách neskoro dozierajú, zber je komplikovanejší, a dochádza ku stratám na úrode i na kvalite.
Osivo
Čisté a kvalitné osivo je vždy predpokladom vyrovnaného a čistého porastu.
Treba poľnohospodárom len pripomenúť nesporné výhody používania certifikovaných osív pred farmárskymi, z ktorých niektoré uvedieme:
- farmárskym osivom sa stráca genetická identita odrody, pričom dochádza k riziku nevyužitia plného genetického potenciálu odrody
- farmárske osivo nemá overený zdravotný stav na choroby prenosné osivom (U ovsa známa prašná sneť ovsená Ustilago avenae)
- pri farmárskom osive pestovateľ nepozná osivové hodnoty
- farmárske osivá často nespĺňajú základné požiadavky na fyziologickú kvalitu osiva (čistota, klíčivosť, energia klíčivosti) čím neumožňujú zabezpečiť rovnomernú vzchádzavosť a rýchlosť počiatočného rastu
Osivo ovsa nie je potrebné zo zákona moriť. Pri používaní certifikovaného osiva toto nie je ani potrebné. V pokusoch s ovsom ozimným však morenie ukazuje svoj význam hlavne proti plesni snežnej. Hlavne pri nahom ovse, ktorý má citlivý klíčok je riskantné použiť osivo necertifikované, preskladnené alebo nevyskúšané. Klíčivosť nahého ovsa je často nižšia ako 85% a u preskladneného alebo nevhodne pozberaného nahého ovsa môže byť ešte nižšia.
Výsevok
Odporučené výsevky plevnatého ovsa pre repnú a zemiakovú oblasť, pre stredne ťažké pôdy sú 450 až 500 klíčivých zŕn/m2. Výsevok v menej priaznivých podmienkach (suchšie, chudobné pozemky, ľahké pôdy, neskorší výsev) je vhodné zvýšiť o 10 %. Optimálna hustota vzídeného porastu ovsa je 450 až 500 rastlín/m2. Koeficient produktívneho odnoženia je v bežných porastoch 1,1 až 1,2. Pri hustote porastu nad 500 rastlín/m2 rastie na ťažších, dusíkom zásobených pôdach nebezpečenstvo poliehania, pričom reakcia ovsa na morforegulátory je malá. Výsevok pri pestovaní na zelené kŕmenie je 180-200 kg.ha-1, pri pestovaní na siláž s podsevom ďatelín, prípadne strukovín 120-150 kg.ha-1.
Príprava pôdy na sejbu a sejba
Príprave pôdy predchádza na jeseň stredne hlboká orba. Jarná predsejbová príprava pre ovos má byť čo najjednoduchšia. Musí sa zaistiť čo najvčasnějšia a najrovnomernejšia sejba pri maximálnej úspore vlahy. Hĺbka sejby je 3-5 cm. Do väčšej hĺbky sejeme ovos plevnatý, do menšej ovos nahý. Na ľahších pôdach sejeme hlbšie a na ťažších plytšie.
Výživa a hnojenie
Ovos má vzhľadom k mohutne vyvinutému koreňovému systému dobrú schopnosť prijímať živiny zo zásob. Má však nižšie nároky na živiny ako pšenica jarná a jačmeň. Ak však chceme pri ovse dosiahnuť primerane vysokú úrodu, nesmieme výživu podceniť. Je treba vyzdvihnúť nároky ovsa na fosfor, ktorý čerpá z pôdy obtiažnejšie. Nároky na fosfor sa prejavujú v prvých fázach rastu až do doby tvorby druhotných koreňov. V následujúcich fázach rastu je fosfor prijímaný viac menej rovnomerne. Odporúčaná dávka je 20-30 kg P2O5/ha. Naproti tomu draslík z pôdy prijíma veľmi dobre. Draslíka vyžaduje ovos najviac zo všetkých obilnín (90 kg K2O/ha). Ak nebolo aplikované hnojenie fosforom a draslíkom na jeseň, je možná aplikácia pred sejbou na jar. Ovos má veľké nároky na horčík, hlavne na ťažkých pôdach, chudobných na horčík, sa aplikaciou horečnatých hnojív môže zvýšiť úroda až o 0,5 t/ha.
Z agrotechnických opatrení zvyšuje úrodu ovsa hnojenie podstatnou mierou. Na úrodu 100 kg zrna odoberie ovos 2,43-2,81 kg N, 0,88-1,00 kg P2O5 a 2,1-5,03 kg K2O. Pri úspornom hnojení je odporučená celková dávka 75-85 kg N/ha po obilnine a dávka do 50 kg N/ha po zlepšujúcej plodine. Nahý ovos a plevnaté odrody odolnejšie proti poliehaniu je možné hnojiť dávkou až 120 kg N/ha. Dávky do 60 kg aplikujeme jednorázovo pred sejbou, vhodný je síran amónny alebo dusičnan amónny. Po horšej predplodine, na ľahkých pôdach, alebo pri nižšom obsahu N v pôde je vhodné aplikovať druhú dávku dusíka 30-40 kg N/ha. Hnojenie dusíkom na konci odnožovania podporí diferenciáciu kláskov až o 10 %. Tým podporíme tvorbu zŕn v metline - rozhodujúceho úrodotvorného prvku. Apikálna dominancia hlavného stebla pri ovse je taká vysoká, že reálne dávky dusíka nemôžu významnejšie zvýšiť produktívnu hustotu porastu ovsa. (Moudrý,2003)
Ošetrovanie počas vegetácie
Valcovanie odporúčame hneď po zasiatí, ale len pri ľahkých pôdach, toto následne zlepší klíčenie a vzchádzanie.
Pri priaznivom počasí a dodržaní vyššie uvedených zásad, sú nároky ovsa na chemické ošetrenie počas vegetácie veľmi malé. Preto je ovos aj zaraďovaný mezi low input plodiny. V počiatočných fázach rastu je potrebné sledovať výskyt I.generácie zunčavky jačmennej (Oscinela frit), hlavne počas teplej jari a pri neskorých výsevoch. Ak je potrebné toto ošetrenie realizuje sa najlepšie na základe signalizácie vo fáze 11-15 BBCH. Ošetrenie sa v tejto fáze realizuje najčastejšie prípravkami na báze pyretroidov. Na ošetrenie proti dvojklíčnolistovým burinám sa nám najlepšie osvedčil prípravok Mustang v dávke 0,5l/ha do fázy 32 BBCH, je ale možná aplikácia aj iných odporúčaných prípravkov zo Zoznamu registrovaných prípravkov na ochranu rastlín. Pri pestovaní v ekologickom poľnohospodárstve je možná aj mechanická regulácia burín ľahkými bránami, nakoľko dobre založený porast ovsa má pomerne silnú konkurenčnú schopnosť. Chemická ochrana ovsa proti chorobám nie je nutná nakoľko všetky súčasné registrované odrody ovsa majú dostatočnú odolnosť proti septorióze (Stagonospora avenae), hnedej škvrnitosti ovsa (Pyrenophora avenae) a hrdzi ovsenej (Puccinia coronata) a trávnej (Puccinia graminis) a metodiky pestovania ovsa ju ani neodporúčajú. V súčasnosti je pri ovse nevyhnutná hlavne insekticídna ochrana, pretože často je potrebná regulácia kohútikov, strapiek a najmä vošiek. Hlavne regulácia vošiek býva dôležitá, pretože tieto sú často prenášačmi žltej vírusovej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV), ktorá sa prejavuje zvýšeným odnožovaním, načervenalým až purpurovým sfarbením stebiel a listov, niekedy nedokonalým vyklasením a v niektorých ročníkoch znížením úrody až o 30%. Často kľúčovým hlavne v osivárstve ovsa, ale aj vplyvu na úrodu býva ošetrenie proti druhej generácii zunčavky jačmennej. Druhá generácia nalietava najčastejšie v priebehu júna. Postrek je potrebné aplikovať na začiatku klasenia a podľa potreby po 14 dňoch opakovať. Aplikácia morforegulátora pri nahých ovsoch je nepotrebná, pri potravinárskych ovsoch zakázaná a pri väčšine súčasných nových odrodách plevnatého ovsa aj zbytočná.
Zber
Zber ovsa sa realizuje na začiatku plnej zrelosti. Optimálna vlhkosť pri zbere je 14 až 15 %. Pri vyšších vlhkostiach a nepriaznivých ročníkoch je zber možný až do vlhkosti 18%, pri následnom vyčistení a dosušení zrna. Treba si ale uvedomiť, že pri vyšších vlhkostiach mikropoškodenia výrazne narastajú, klíčivosť osiva môže klesať pod 80 % vplyvom nevyzretých zŕn, narastajú straty pri čistení a pri nahom ovse sa zrno horšie oddeľuje od pliev. Pri zbere ovsa z podsevom ďateliny, je nutné zvýšiť pokiaľ je to možné na čo najvyššiu mieru výšku strniska a podsev pozbierať rezačkou zvlášť. Pri zbere na zeleno ovos zberáme od konca steblovania až do začiatku kvitnutia (70-80 dní od sejby). Ovos na siláž zberáme v mliečnej až mliečnovoskovej zrelosti, keď je priaznivejší pomer dusíkatých látok k vodorozpustným sacharidom.
Pozberové ošetrenie
Okamžite po zbere je potrebné čistenie, dôležité hlavne pri nahom ovse. Pri plevnatom ovse sa odporúča maximálna skladovacia vlhkosť do 15 %, pričom optimálna je 12-14%. Pri nahom ovse potravinárskom, by skladovacia vlhkosť nemala prekročiť 12 %. Pri vyššej skladovacej vlhkosti dochádza pri nahom ovse rýchlejšie k žltnutiu a horknutiu obiliek. Prípadné vlhké zrno je potrebné okamžite po zbere dosušiť.
Skladovovanie
Skladovanie plevnatého ovsa býva pri dodržaní vlhkosti bezproblémové. Pri nahom ovse, hlavne pre potravinárske účely sa odporúča uloženie do výšky 1,0 až 1,5 m v skladoch s možnosťou prevetrávania počas skladovania. Pri dodržaní optimálnych podmienok je možné nahý ovos skladovať až 1 rok, bez zhoršenia senzorických vlastností. Uloženie nahého ovsa do výškových sil alebo vyšších vrstiev (nad 2 m) v plošných skladech je menej vhodné. Je možné len pri znížení vlhkosti pod 12 %.
| Porast odrody Detvan |
Literatúra:
MOUDRÝ, J: Tvorba výnosu a kvalita ovsa. Vedecká monografie, České Budejovice 2003. ISBN 80-7040-659-3
Vystavené 12.6.2013
