Pestovanie moháru talianskeho (Setaria italica (L.) P. Beauv.) a ekonomika jeho pestovania na zrno
Mohár je jednou z najstarších kultúrnych rastlín. Jeho génové centrum sa nachádza v severnej Číne (v Mandžusku). Mohár sa tu pestoval už viac ako 2700 rokov pred našim letopočtom. Využívali ho ako obilninu na ľudskú výživu. Odtiaľ sa pestovanie moháru rozšírilo do Indie, na Stredný a Blízky východ a do Európy. V súčasnosti sú najvyššie pestovateľské výmery moháru v Číne a to okolo 800 tisíc hektárov. V porovnaní s obdobím po druhej svetovej vojne, kedy sa tu mohár pestoval na výmere takmer 10 miliónov hektárov je to významný pokles. V Číne bol mohár v produkčných oblastiach nahradzovaný kukuricou a tak jeho pestovanie sa sústredilo do arídnych a semiarídnych oblastí na severe. Okrem Číny sú významné pestovateľské plochy moháru sústredené v Indii, Indonézii, na Kórejskom polostrove, v Afrike, ale pestuje sa aj v južných častiach Európy. V Ázii sa využíva hlavne ako obilnina pre ľudskú výživu. Z obiliek sa melie múka, z ktorej sa pripravujú rôzne pokrmy ako sú napr. placky a kaša. Naklíčené obilky sú náhradou jačmenného sladu a využívajú ich na výrobu piva. Kvasením z nich pripravujú vína, ocot a viacpercentné alkoholické nápoje. Mohár sa v Ázii využíva aj ako liečivá rastlina. Naklíčené obilky majú priaznivý účinok na trávenie. Bielozrné obilky sa využívajú k liečbe horúčky. Zelené semená majú močopudný účinok a podporujú mužnosť.
Na Slovensku je mohár taliansky vnímaný ako alternatívna plodina s malými pestovateľskými výmerami. Významnejšie postavenie má v južnejších častiach Európy. Napr. v Maďarsku savýmery talianskeho moháru podľa rokov pohybujú od 6 do 14 tisíc hektárov. Majú vyšľachtené vlastné odrody, ktoré sú vhodné aj do našich najteplejších oblastí. Kým v minulom storočí šľachtiteľským cieľom bola produkcia nadzemnej hmoty, v posledných desaťročiach sa ich šľachtenie uberá smerom k vyššej produkcii semena.
Kvetenstvo má nepravý klas, ktorý je hustý, valcovitý. Podľa jeho veľkosti a tvaru Scheibe (1959) mohár rozdelil do 3 poddruhov:
- Setariaitalica (L.) ssp. moharia - je žltosemenný menší poddruh moháru.
- Setariaitalica (L.) ssp. media - je červenosemenný stredný až väčší poddruh moháru.
- Setariaitalica (L.) ssp. maxima – čumíza, alebo mohár obrovský je mohutný poddruh moháru s vyššími úrodami.
Moháre typu moharia sa veľmi dobre rozkonárujú a pestujú sa najmä na produkciu zelenej hmoty, siláže a sena. Typy čumíza majú menej bočných výhonkov, ale poskytujú podstatne vyššie úrody semena. Moháre typu media z morfologického hľadiska predstavujú prechod medzi spomenutými poddruhmi.
Pri pestovaní moháru je potrebné vziať do úvahy jeho nároky na prostredie. Mohár neznáša chlad a mráz. Ku klíčeniu a k počiatočnému vývoju potrebuje aby teplota pôdy dosahovala aspoň 8 - 10 až 12oC. Rozhodne sa nemá siať do studenej pôdy. Nízke teploty spomaľujú jeho vývoj. Porast sa preriedi a zaburiní. Môže sa pestovať na všetkých pôdnych typoch okrem extrémne piesčitých a extrémne ťažkých studených pôd. Najvyššie úrody dosahuje na stredne ťažkých živinami dobre zásobených pôdach s priaznivou pôdnou reakciou. Najvhodnejšou predplodinou pre mohár sú strukoviny. Môže sa siať aj po viacročných krmovinách, okopaninách a obilninách.Pri pestovaní na zrno má na živiny podobné, alebo aj vyššie nároky ako jarné obilniny. Na úrodu 1 tony zrna potrebuje na hektár 35-45 kg dusíka, 15-20 kg fosforu a 35-45 kg draslíka. Pri dobrej zásobe pôdnych živín je možné počas vegetácie aplikovať dusík v dávke 30 až 50 kg na hektár.
Vzhľadom k drobnému semenu je mohár náročný na kvalitne pripravené osivové lôžko. Pri pestovaní ako hlavnej plodiny sa v jeseni urobí orba.Na jar sa pôda nahrubo pripraví.Pretože sa seje neskôr,pôda sa do termínu sejby stále udržiava v nezaburinenom stave. Základom pre úspešné pestovanie moháru je teda príprava pôdy do sejby. Pri príprave pôdy je potrebné vziať do úvahy potrebu porastu moháru na utužené osivové lôžko, ktoré zabezpečí rýchle a kompletné vzchádzanie porastu. Rýchlym počiatočným vývojom porast unikne zaburineniu. Mohár sa seje v prvej polovici mája. Skoršie sejby sú rizikové. V prípade sejby ako následnej plodiny sa môže siať do polovice júla. V tom prípade je jeho využitie obmedzené na výrobu objemového krmiva. Seje sa do hĺbky 10-20 mm, pri čumíze až do 30 mm.Optimálna šírka riadkov je 450-500 mm. Seje sa však aj do užších riadkov 250-360 mm. Výsevok moháru pri pestovaní na semeno je závislí od veľkosti semien a pohybuje sa od 8 do 15 kg.ha-1. Pri pestovaní na objemový krm 15-20 kg.ha-1 (5 až 6 miliónov klíčivých semien). Pri mohári na semeno je dôležitá aj herbicídna ochrana. Proti dvojklíčnolistovým burinám je možné aplikovať bežné prípravky ako u obilnín (napr. prípravky na báze MCPA, bentazon, 2,4-D, dicamba, bromoxinil ap.). Na pôdach zaburinených jednoklíčnolistovými burinami, by sa mohár nemal pestovať.
Vegetačná doba moháru podľa poddruhov je 90 až 130 dní a dozrieva na zelenom steble. Desikáciou sa dosiahne rovnomerné dozrievanie, zjednoduší sa zber a znížia sa straty. Po zbere je zrno potrebné neodkladne vyčistiť a vysušiť pri teplote do 40oC. Úrody sa pohybujú od 1,5 do 4 t.ha-1 podľa poddruhov. Pri pestovaní moháru na zelenú hmotu sa môže zberať od začiatku metania do plného metania. Neskôr už rastlina obsahuje veľké množstvo vlákniny. Dosahuje 40 až 50 t.ha-1 zelenej hmoty, čo predstavuje asi 10-12 t.ha-1 sena. Mohár na zeleno, alebo na seno je vhodné využiť ako objemové krmivo pre kone a ovce, ale aj hovädzí dobytok. Novšie výskumy sa uberajú v smere jeho overovania na energetické účely.
Mohár je typická alternatívna plodina, ktorej zrno si medzi funkčnými potravinami nachádza čoraz väčšie uplatnenie aj na Slovensku. Lúpané zrno moháru môže prispieť k rozšíreniu spektra bezlepkových potravín. Potraviny vyrobené zo zrna moháru sú považované za ideálne pre diabetikov. Na Slovensku sa mohár v najvyššej miere pestuje na zrno pre exotické vtáctvo, zriedkavo aj pre iné kategórie zvierat.
Ekonomika pestovania mohárov na semeno bola hodnotená na základe pokusov na experimentálnom pracovisku NPPC-VÚA v Milhostove. V pokuse bol mohár typu moharia zakladaný pri dvoch technológiách prípravy pôdy a to konvenčnou technológiou s orbou a minimalizáciou. U oboch technológií zakladania porastov boli uplatnené 2 varianty výživy. Prvým variantom bola aplikácia NPK (15:15:15) v dávke 200 kg.ha-1, v druhom variante sa okrem NPK aplikovalpočas vegetácie dusík vo forme LAD (27%) v dávke 100 kg.ha-1.
Konvenčná technológia s orbou si vyžaduje vyššie náklady. V našich podmienkach prekračovali sumu 500 €.ha-1 (tabuľka 1).Pri samotnom NPK hnojení v roku 2016 boli náklady vo výške 530 €.ha-1 a v roku 2017 sa mierne zvýšili na 540 €.ha-1. Na variante s NPK hnojením a prihnojením s LAD boli náklady vyššie od 580 až 582 €.ha-1. Na minimalizácii s dvoma prejazdami radličkového kypriča boli náklady podľa hnojenia a rokov cca o 100 € na hektár nižšie a neprekračovali hranicu 450 €.ha-1.
|
Tab. 1: Náklady na pestovanie moháru siateho na zrno v € na 1 ha |
V tabuľkách 2 a 3 sú uvedené úrody, ktoré sa dosiahli v pokusoch. V roku 2016 pri realizačnej cene 400 €.t-1 boli všetky varianty pokusu ziskové. Vyšší zisk sa dosiahol na variantoch, pri ktorých sa využila minimalizácia. Zisk na týchto variantoch prekročil sumu 280 €.ha-1 a hektárová rentabilita prekročila 60 %. Pri konvenčnom obrábaní pôdy na základnom variante so samotným NPK hnojením sa dosiahol najnižší zisk 49,73 €.ha-1. Po prihnojení tohto variantu liadkom amónnym sa zvýšila úroda a zvýšila sa aj ziskovosť nad 150 €.ha-1 pri hektárovej rentabilite 26 %. V roku 2017 vplyvom nepriaznivých meteorologických faktorov sa dosiahli veľmi nízke úrody od 0,92 do 1,24 t.ha-1. Pri takýchto úrodách a realizačnej cene 400 €.t-1 bolo pestovanie moháru na všetkých variantoch stratové a nerentabilné. Strata sa pohybovala od -68,48€.ha-1 do -128,34 €.ha-1. Na dosiahnutie zisku bolo potrebné dosiahnuť úrody pri konvenčnej agrotechnike presahujúce 1,35 t.ha-1 (NPK),resp. 1,46 t.ha-1 (NPK+LAD) a pri minimalizácii 1,09 t.ha-1 (NPK), resp. 1,20 t.ha-1 (NPK+LAD).
|
Tab. 2: Ekonomika pestovania moháru siateho na zrno v roku 2016 pri trhovej cene 400 € za tonu |
|
Tab. 3: Ekonomika pestovania moháru siateho na zrno v roku 2017 pri trhovej cene 400 € za tonu |
Trhová cena semena moháru je otázkou ponuky a dopytu. V našom regióne nie sú dostupné relevantné údaje o cene moháru pri pestovaní na väčšej výmere.V grafe 1 je preto vypočítaná cena,za ktorú by bolo potrebné zrno moháru zrealizovať na trhu, aby pri vynaložených nákladoch (v tabuľke 1) a pri úrode dosiahnutej v pokusochnebolo pestovanie moháru stratové. Aby nevznikla strata, pri realizácii zrna z konvenčného variantu pri samotnom NPK hnojení v roku 2016, bolo potrebné zrno predať za cenu aspoň 366 €.t-1. Pri minimalizácii stačilo zrno zrealizovať zacenu 242 €.t-1. V roku 2017 pri nízkych úrodách bolo potrebné zrno moháru zrealizovať pri cene nad 467 €.t-1. Na konvenčnom variante so samotným NPK hnojením dokonca za sumu nad 525 €.t-1.
|
Graf 1: Vypočítaná realizačná cena v pokuse na dosiahnutie bezstratového hospodárenia v roku 2016 |
|
Graf 2: Vypočítaná realizačná cena v pokuse na dosiahnutie bezstratového hospodárenia v roku 2017 |
Záver
Mohár siaty je perspektívna alternatívna plodina, ktorej zrno rozširuje sortiment bezlepkových potravín na Slovensku. Okrem toho, že je to funkčná potravina, zrno sa využíva pri chove exotického vtáctva. Veľmi dobre znáša sucho a vyššie teploty a tým jeho význam vzrastá pri klimatických zmenách, ktoré majú dopad aj na náš región. Jeho pestovanie nie je náročné, len je potrebné zvládnuť herbicídnu ochranu. V pokusoch boli overované poddruhy moháru typu moharia, ktoré majú nižšiu produkciu semena. Pri úrodách dosiahnutých v roku 2016 bolo ich pestovanie ziskové. Pri pestovaní mohárov typov media a maxima je preto predpoklad dosahovania vyšších úrod a tým pádom aj vyšších ziskov z hektára. V pokuse sa potvrdila možnosť využitia minimalizácie pri pestovaní moháru a efektívnosť prihnojenia dusíkom počas vegetácie.
