Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Liečivé rastliny

Liečivé rastliny z priamej sejby

31-03-2014
prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.; Ing. Josef Balík, PhD.; Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD. | magdalena.valsikova@uniag.sk

Liečivé rastliny vyžadujú pôdy prevažne dobre spracované a bohaté na živiny. Druhy pestované pre list a vňať vyžadujú okrem hnojenia fosforečného a draselného aj dostatok dusíkatých látok. Rastliny pestované pre kvet a semeno podľa druhov rastlín potrebujú hnojenie zvlášť fosforečnými a čiastočne draselnými hnojivami. Tie, ktoré sú pestované pre koreň vyžadujú okrem hlbokých pôd hnojenie draselnými hnojivami.

Väčšinou platí zásada, že semeno jednoročných rastlín vysievame na pozemok na jar. Semeno dvojročných vysievame už na jeseň, aby do zimy zakorenili. Trváce rastliny rozmnožujeme semenami alebo vegetatívne a to na jar, prípadne na jeseň, podľa druhu, pôdnych a klimatických podmienok.

Drobné semená je vhodné miešať pred výsevom so suchým pieskom alebo pilinami, aby sa dali ľahšie vysievať. Niektoré semená potrebujú na klíčenie dlhšiu dobu. Preto sa často k takýmto pridáva malá prímes semien iných rýchlejšie klíčiacich rastlín. Tým sa označia riadky a umožní sa rozrušovať prísušok a ničiť buriny kôr, ako vysiate rastliny vzídu.

Každý druh rastlín vyžaduje určitý spon podľa veľkosti dospelých rastlín. Vysiate políčka podľa potreby jemne zavlažíme. Po vzídení porast ošetrujeme častým kyprením, odstraňovaním burín, polievaním a prípadným prihnojovaním. Z priameho výsevu môžeme pestovať napr.: aníz, borák lekársky, fenikel obyčajný, koriander siaty, nechtík lekársky, palina dračia, rumanček pravý, yzop lekársky a iné.

Aníz (Pimpinella anisum L.) sa vysieva od druhej polovice apríla, keď teplota vzduchu dosiahne okolo 7-8 oC a pôda je dostatočne vlhká. Klíčenie je pomalé, ale začína už pri 4-5 oC. Neškodia mu ani menšie jarné mrazy. Seje sa do hĺbky 10-20 mm do riadkov vzdialených 0,25 až 0,35 m. Aníz má pomalý začiatočný rast. Semená dozrievajú 6-8 týždňov po kvitnutí, väčšinou v auguste až septembri. Dozrievanie je nerovnomerné a zrelé semená veľmi ľahko vypadávajú. Vhodný čas na zber anízových semien je vtedy, keď je porast žltkastohnedý a väčšina plodov majú šedozelenú farbu. Zbierajú sa celé rastliny, ktoré necháme asi tri dni sušiť na plachte. Potom sa semeno ľahko vymláti. Získané semená sa používajú celé alebo mleté. Aníz sa uchováva v dobre uzavretých nádobách. Aníz, podobne ako fenikel, podporuje trávenie. Pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco. Pridáva sa aj do likérov.

Borák lekársky (Borago officinalis L.) je jednoročná rastlina. Vysieva sa na jar priamo na záhon do riadkov na vzdialenosť 0,40-0,50 m. Porast sa počas vegetácie udržuje bez buriny, stálym okopávaním. Vňať sa zbiera celá, alebo tiež osobitne listy a kvety. Droga vonia a chutí uhorkou. Má močopudný, potopudný a protizápalový účinok. Mladé listy obsahujú veľa vitamínu C a spolu s cibuľou a kôprom sa pridávajú do čerstvých šalátov.

Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare Mill.) je dvojročná rastlina. Pochádza z oblasti Stredozemného mora. Vysieva sa na jar priamo na záhon do riadkov vzdialených od seba 0,50-0,70 m. Zbierajú sa zrelé okolíky. Vonia korenisto, má sladkastú a slabo štipľavú chuť. Má odhlieňovací a dezinfekčný účinok. Pôsobí proti nadúvaniu. Ako korenina sa používa pri výrobe likérov, cukrárenských výrobkov, najmä pri príprave pečiva a koláčov.

Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročný a pestuje sa pre semená. Priama sejba sa robí na jar do riadkov vzdialených od seba 0,30 m. Počas vegetácie sa porast udržuje čistý bez buriny. Zbierajú sa okolíky. Rastliny sa nechajú presušiť, plody sa vymlátia a usušia. Semeno má príjemnú aromatickú vôňu a spočiatku lahodnú, neskôr ostrú korenistú chuť. Je vhodnou koreninou do vianočného pečiva. Na čaj sa používa samostatne alebo v čajovinových zmesiach. Pôsobí na povzbudenie chuti do jedla, na posilnenie tráviacej činnosti žalúdka, čriev a na obmedzenie vetrov.

Nechtík lekársky (Calendula officinalis L.) pochádza z južnej Európy a je jednoročnou rastlinou. Vysieva sa v marci až apríli priamo na záhon do riadkov vzdialených od seba 0,40-0,50 m. Počas vegetácie sa porast okopáva. Zbierajú sa buď celé súkvetia alebo len jazykovité kvety. Požíva sa vnútorne na podporenie činnosti pečene a na zmiernenie žalúdočných a črevných kŕčov. Zvonka slúži ako odvar, tinktúra alebo masť na ošetrovanie ťažko sa hojacich rán, preležaním a kožných vyrážok.

Palina dračia - estragón (Artemisia dracunculus L.) patrí medzi trváce rastliny. Vysieva sa v apríli až máji na záhon do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 0,50-0,60 m. Počas vegetácie sa porast udržuje v kyprom a čistom stave, bez buriny. Na liečebné účely sa zbiera vňať. Droga sa používa ako čaj na zvýšenie chuti do jedla. Je to cenná kuchynská bylina s korenistou vôňou a trochu horkastou štipľavou chuťou. Používa sa čerstvá v zelenom stave i sušená.

Medovka lekárska (Melissa officinalis L.) sa rozmnožuje a pestuje priamym výsevom do pôdy, predpestovaním priesad i menej výhodným delením starších trsov.. Priamu sejbu robíme na jar po období mrazov. Sejeme do riadkov vzdialených od seba 0,60 m. Pri jednotení dodržujeme väčšiu vzdialenosť jedincov, 0,30-0,40 m, pretože husté porasty trpia plesňovými chorobami. Medovka obyčajne nevymrzne a vydrží na stanovišti viac rokov. Zbierame listy alebo celú vňať v čase začiatku kvitnutia. Ak odrežeme nadzemnú časť vo výške 5-8 cm nad zemou, rýchlo obrastie a v tom istom roku môžeme zbierať druhý raz. Vňať má príjemnú citrónovú vôňu, ktorá sa využíva v kozmetickom a liehovarníckom priemysle. Pitie medovkového čaju pomáha pri kolikách, črevných a brušných kataroch. Podporuje chuť do jedla.

Rumanček pravý (Matricaria chamomilla L. (syn. Chamomilla recutita L) je jednoročná bylina s rozkonárenou stonkou vysokou do 0,50 m. Kvetné úbory sa nachádzajú na hlavnej a vedľajších stonkách. Kvetný úbor má na okraji veniec bielych jazykovitých kvetov. Plod je podlhovastá hnedá nažka. Rastliny často prezimujú v prízemnej ružici. Rumanček možno vysievať na jeseň i na jar. Na jar vysievame čo najskôr, už v marci až apríli. do riadkov 0,45 - 0,6 m od seba vzdialených. Semeno rumančeka potrebuje na klíčenie svetlo, preto ho musíme vysievať na pevný povrch pôdy. Dosiahneme ho tak, že kvalitne pripravená pôda sa pred výsevom povalcuje.
Z rumančeka sa zberajú vyvinuté kvetné úbory a to skoro po rozvinutí. Úbory, v ktorých sa vytvorili semená sa rýchlo rozpadávajú. Preto musíme zber urobiť čo najskôr dať sušiť, aby sa nezaparili. Najlepšie je sušiť pri teplote 30-35oC. Pri pomalom sušení sa znižuje kvalita drogy. Pri sušení rumanček nikdy neobraciame. Vysušené úbory majú mať biele lístky, stopku a kalich zelený. Silica rumančeka má protizápalový pri ochoreniach tráviaceho ústrojenstva, kolikách žalúdka, čriev a pri zápaloch dýchacích ciest. Zvonka sa používa vo forme obkladov, kúpeľov, mastí pri kožných ochoreniach a pri zápaloch nosnej a ústnej dutiny.

Yzop lekársky (Hyssopus officinalis L.) je trváci a husto rozkonárený poloker, vysoký 0,20 - 0,60 m. Na priamych, štvorhranných stonkách vyrastajú úzke, čiarkovité, jemne ochlpené voňavé listy. V pazuchách listov sa tvoria sýtomodré až modrofialové kvety. Plody sú vajcovité, asi 3 mm dlhé, hnedé tvrdky. Yzop lekársky sa pestuje ako viacročná rastlina asi 4-5 rokov. Yzop sa môže pestovať z predpestovaných priesad alebo z priamej sejby. Priamy výsev na voľnú plochu SA vykonáva v apríli do riadkov vzdialených 0,40 - 0,50 m a do hĺbky 20 mm. Pri dostatočnej pôdnej vlahe a teplote semená vyklíčia za 20-25 dní. Ak je suchá pôdy, je potrebné zasiatu plochu poliať. Po vzídení porast opatrne okopávame a jednotíme na vzdialenosť 0,3-0,5 m. Zbiera sa dobre olistená vňať na začiatku kvitnutia, zvyčajne dvakrát do roka, a to začiatkom júla a v septembri. Kosí sa tak, že na koreni sa ponecháva asi 0,05-0,10 m vysoké drevnaté strnisko. Vysušená droga má sivú farbu, korenistú, gáfrovú vôňu a príjemne horkú, korenistú chuť. V domácnosti sa uchováva v dobre uzatvorených nádobách, v suchu a tieni.
Používa sa na zmiernenie potenia, pôsobí na uľahčenie odkašlávania a na odhlienenie pri zápaloch horných dýchacích ciest a pri astme. V ľudovom liečiteľstve sa droga používa pri bolestiach žalúdka, zlom trávení, a ako slabé preháňadlo. V kuchyni sa ako korenina používajú sušené i aromatickejšie čerstvé mladé listy do surových šalátov do polievok, bylinkového masla a tvarohu. Slúži ako prísada do likérov a v kozmetike sa používa pri výrobe ústnych vôd.

Vystavené: 13. 4. 2010