Jarné ošetrovanie trvalých trávnych porastov
V podmienkach Slovenska sú trvalé trávne porasty (TTP) významnou zložkou krmovinovej základne. Na výmere obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy sa podieľajú viac ako jednou ¼ (cca 513 tis. ha), t.j. 26,6 %. Sú súčasťou leso-poľnohospodárskej krajiny, tvoriacich vyššou biodiverzitou zložku ekologickej stability. Prevažná časť TTP sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach s horším pôdno-geologickým substrátom, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál. Terénne a taktiež vlahové podmienky sú veľmi rozmanité a sú faktorom, ktorý limituje ich obhospodarovanie.
Najefektívnejšou a najekonomickejšou formou obhospodarovania trvalých trávnych porastov sa z dlhodobého hľadiska ukazuje poľnohospodárske využívanie. Narušenie kontinuity exploatácie vyvoláva vážne krajinotvorné problémy, ktoré sa v prvej fáze prejavujú zmenou botanického zloženia v prospech menejhodnotných tráv a bylín a v druhej fáze nástupom náletu drevín. Následkom extenzívneho využívania a nedostatočnej starostlivosti nastáva postupná degradácia porastov. Z uvedených dôvodov sa má preto klásť dôraz na diferencovanú intenzitu ich obhospodarovania pre udržanie zonálnej, reliéfovej, expozičnej a porastovej diverzity.
V rámci tohto systému je potrebné primerane využívať náležité pratotechnické opatrenia – bežná povrchová úprava, usmernená výživa minerálnymi, resp. animálnymi hnojivami, prísevy ďatelinovín, tráv a ďatelinovinotrávnych miešaniek, šetrná chemická regulácia botanického zloženia v kombinácii s výživou, prísevom, využitím a pod.
Pri diferencovanom prístupe, v závislosti od špecifík jednotlivých typov porastov a uplatňovaním týchto opatrení možno trávne porasty chápať ako zdroj biodiverzity rastlín a živočíchov. Ako zdroj polointenzívnej až intenzívnej výroby si zachovávajú ekologickú stabilitu porastu s vyššou produkčnou schopnosťou. Podmienkou je však systematická starostlivosť o lúky a pasienky.
Bežná povrchová úprava
Cieľom je trvalo udržať rovný povrch trávnych porastov a eliminovať vytváranie prekážok pri použití mechanizácie a znehodnocovanie porastov. K tomuto účelu sú skonštruované rozličné mechanizmy, spravidla odvodené od mechanizmov používaných na ornej pôde. Ak ich vhodne skombinujeme s ostatnými pratotechnickými zásahmi, môžu mať na trávny porast pozitívny účinok. Do bežnej povrchovej úpravy zaraďujeme povrchové mechanické zásahy: smykovanie, bránenie a valcovanie, prípadne kosenie nedopaskov.
Smykovanie
V jarnom období pri obhospodarovaní trávnych porastov je smykovanie nutným a najdôležitejším povrchovým mechanickým zásahom. Smykovaním urovnávame povrch, odstraňujeme starinu, rozhŕňame krtince a mraveniská, resp. rozotierame pevné výkaly zvierat na pasienkoch. Na neošetrených porastoch sa v krmive zvyšuje podiel zeminy, ktorý je nevhodný pri silážovaní, pretože spôsobuje neželateľné kvasné procesy. Na smykovanie sú vhodné širokozáberové lúčno-pasienkové smyky. Pri smykovaní sa vyžaduje pomalá jazda, ktorá nepoškodzuje mladé rastliny. Ak je v poraste väčší výskyt prázdnych miest, možno ho po smykovaní zlepšiť prísevom.
Valcovanie
Zvyšuje kapilárnu vodivosť pôdneho profilu a podporuje vzlínavosť podzemnej vody, čím sa zlepšuje zásobovanie koreňovej zóny vodou. Tento pratotechnický zásah sa neodporúča nasadzovať celoplošne, ale iba v špecifických prípadoch, napr.:
- upevnenie a utlačenie ľahkej pôdy pre vytvorenie kontaktu medzi koreňmi rastlín a pôdou (napr. rašelinové pôdy po zimnom období),
- valcovanie po smykovaní a nasledujúcom príseve,
- valcovanie proti burinám citlivým na tlak (napr. trebuľka lesná),
- zavalcovanie kameňov,
- spevnenie osivového lôžka (obnova porastov) hladkými alebo kambridžskými valcami.
Pozitívny účinok sa môže prejaviť na piesočnatých, humóznejších pôdach, ale i kyprých a rašelinových, kde sú povrchové časti často suché, zatiaľ čo v spodine je vlahy nadbytok. Kapilárna vodivosť kyprej pôdy je malá, takže podzemná voda nevzlína dostatočne do rizosféry trávneho porastu. Na ílovitých pôdach s nevyhovujúcou hladinou podzemnej vody alebo pôdach vlhších, prípadne za mokra nevalcujeme, pretože by sa prevlhčila mačinová vrstva a znížil by sa obsah vzduchu, čo negatívne ovplyvňuje floristické zloženie trávneho porastu. Príliš suché pôdy tiež nie je účelné valcovať, pretože jeho efekt neovplyvní vzlínanie, skôr spôsobuje ďalšie vysúšanie a poškodenie porastu.
Valcovanie má väčší význam na novozaložených porastoch ďatelinovinotrávnych miešaniek v prvých úžitkových rokoch.
Na valcovanie trávnych porastov sú najvhodnejšie duté kovové lúčne valce, ktorých hmotnosť môžeme regulovať podľa pôdnych podmienok rôznym množstvom vody.
Bránenie
Tento zásah najviac prežíva v podvedomí poľnohospodárskej praxe a v rámci bežných povrchových opatrení je na trávnych porastoch najrozšírenejší. Bránenie však výrazne poškodzuje mačinu a pôdu kyprí iba nepatrne. Trávne porasty nepotrebujú byť v povrchovej vrstve kypré. Intenzívne jarné bránenie ťažkými bránami spomaľuje obrastanie poranených rastlín a oneskoruje zber. Nepriaznivo pôsobí na druhové zloženie a úrodu. Bránenie trávnych porastov má opodstatnenie iba v určitých situáciách:
- pri rozhrabaní „nevrasteného“ hnoja do mačiny,
- pri veľkom výskyte machu a burín pred prísevom kultúrnych odrôd tráv a leguminóz,
- pri rozrušení prísušku z naplavených ílovitých častí pôdy na aluviálnych lúkach.
Ak sa niekedy nevyhneme použitiu lúčnych brán, musíme brániť čo najskôr na jar. Neskoré bránenie je škodlivé na jar i na jeseň.
Na bránenie sú vhodné lúčne článkované brány dobre kopírujúce povrch porastu. Nevhodné sú poľné brány, ktoré silne poškodzujú povrch mačiny.
Prísev do trávnych porastov
Prísevy do trávnych porastov sú bezorbovou alebo minimalizujúcou technológiou ekologicky šetrného obhospodarovania trávnych porastov s použitím výkonných kultúrnych druhov ďatelinovín, tráv, prípadne bylín do trávnych porastov. Prísevy sú vhodné pre všetky typy trávnych porastov (od extenzívnych až po intenzívne) s výnimkou veľmi kamenistých a skeletových pôd. Na jar môžeme túto technológiu použiť hlavne na stanovištiach s menšou konkurenčnou silou pôvodného trávneho porastu. V prípade výskytu konkurenčne silných druhov ošetríme pôvodný porast pred prísevom chemicky, retardačnou dávkou a zvýšime výsevok prisievaných druhov. Túto technológiu odporúčame iba na dobre vykosených alebo vypasených (už v jeseni) pôvodných porastoch. Všeobecne väčšia úspešnosť prísevu sa dosahuje u tetraploidných odrôd ďateliny lúčnej a rýchlo rastúcich trávnych druhov (mätonohy, lolioidné hybridy tráv). Pre prísev tráv, ďatelinovín, prípadne ďatelinovinotrávnych miešaniek do pôvodných trávnych porastov bez predchádzajúceho použitia chemických prípravkov sú vhodnejšie rotačné bezorbové sejačky ako diskové.
Regulácia zaburinenosti
Termín „burina“ definujeme iným spôsobom pre plochy s trávnymi porastmi. Definícia závisí od danej situácie, kde intenzita manažmentu, požiadavky dobytka, ako aj dôležitosť pasenia dotýkajúceho sa ochrany prírody a prostredia zohráva dôležitú úlohu.
Štúdie v tomto smere, ukázali veľkú rozmanitosť spásania rastlinných druhov nielen podľa rastových fáz, ale aj podľa ich podielu v poraste, počasia a ročného obdobia. Chuť zvierat sa dokonca mení aj v priebehu dňa, a k tomu ešte pristupuje aj rôzna obľúbenosť rastlín podľa druhov zvierat. Čo nespása hovädzí dobytok, spásajú ovce alebo kozy či kone. Okrem toho treba brať do úvahy skutočnosť, že na dobrom stanovišti, kde sa môžu uplatniť kvalitné a produkčné druhy, určitý druh označujeme za burinový, ale ten istý druh na zlom stanovišti, kde sa produkčné druhy neuplatňujú, nemožno označiť za burinový druh.
Na trvácich porastoch zaburinenosť podmieňujú predovšetkým nepriaznivé vplyvy stanovišťa a chyby v obhospodarovaní.
Vysoká hladina podzemnej vody podmieňuje výskyt druhov typických pre zamokrené stanovištia. Na stanovištiach s malým obsahom živín, nízkou kyslosťou pôdy a vysokým obsahom surového humusu rastú druhy málo produkčné a nekvalitné. Na suchých stanovištiach sa vyskytujú suchomilné buriny. Nedostatok svetla na strmších severných svahoch, okrajoch porastov susediacich s lesom, trávnych porastoch porastených kríkmi a stromami sa formuje spoločenstvo rastlín nenáročných na svetlo.
Prebytok dusíka a draslíka podporuje rozšírenie tzv. močovkových burín (štiavec tupolistý a kučeravý, lopúch, žihľava, boľševník boršč a i.).
Vysoké dávky dusíka s malou frekvenciou využívania spôsobujú prerednutie porastu a prienik burín na voľné miesta.
Veľké utláčanie mechanizmami, nedostatočne dlhé obdobie odpočinku – narastania porastu po využití, voľné pasenie a neošetrovanie porastu po spasení sú príčinou postupného prenikania burín do porastu (sitiny, ostrice, hustotrsnaté trávy).
Na lúčnych porastoch spočívajú chyby odburiňovania v skorej, neskorej a veľmi hlbokej kosbe.
Prvoradým predpokladom regulácie zaburinenosti trávnych porastov je dokonalé poznanie biológie vyskytujúcich sa burinových druhov. V regulácii burinových druhov na trávnych porastoch treba použiť odlišné spôsoby ako v porastoch na ornej pôde.
Regulácia zaburinenosti sa má sústreďovať na tieto smery:
- úprava stanovištných podmienok vyvolávajúcich zaburinenosť,
- regulácia zaburinenosti správnym využívaním a hnojením,
- chemickými prípravkami (chemická kosba, chemická orba).
Základom regulácie zaburinenosti musí byť predovšetkým odstránenie nedostatkov pri obhospodarovaní, nepriaznivých vplyvov stanovišťa a až potom možno posúdiť potrebu chemického zásahu do biológie trávneho porastu. Chemický zásah je len doplnkovým opatrením v celom komplexe pratotechniky.
Hnojenie a využívanie trávnych porastov
Pre udržanie alebo zlepšenie hustoty a kompletnosti porastov, ktoré sú viackrát za vegetáciu využívané, je nevyhnutná aplikácia minerálnych, príp. animálnych hnojív. V zásade hnojivá aplikujeme tesne pred začiatkom vegetačného obdobia. Rozhodujúca je aplikácia N‑hnojív, ktorú je schopný trávny porast prijať vo veľmi krátkom období. Dávky živín budú kolísať podľa jednotlivých typov trávnych porastov. Na poloprírodné lúky a pasienky pravidelne dlhodobo obhospodarované odporúčame nízke až stredné dávky živín (50 – 60 kg.ha‑1 N, 20 kg.ha‑1 P a 20 kg.ha‑1 K) pri dvojkosnom využití a jesennom dopásaní hlavne na mezofytných a svahových porastoch.
Produkčné lúky a pasienky možno hnojiť celoročne dávkou dusíka od 100 do 150 kg.ha‑1 s delením pri dvoch kosbách: 2 x 60, 2 x 75 kg.ha‑1; pri troch kosbách: 3 x 40, 3 x 50 kg.ha‑1 + hnojenie 30 kg.ha‑1 P a 60 kg.ha‑1 K.
S aplikáciou všetkých živín (N, P, K) treba skutočne počítať len na najprodukčnejších lúkach a pasienkoch. Na menej produkčných porastoch (extenzívne a poloextenzívne trávne porasty) odporúčame iba košarovanie a doplnkové hnojenie fosforom (cca do 20 kg.ha‑1). Neefektívnosť vysokých dávok na porastoch s nižším produkčným potenciálom dokumentujeme aj na pasienkovom poraste Lolio-Cynosuretum typicum R. Tx. 1937 so zväzu Cynosurion R. Tx. 1937 (tab. 1).
Tabuľka 1: Produkčná účinnosť dodaných NPK živín /kg.kg-1/
|
Variant
|
2
|
3
|
4
|
5
|
|
1997
|
5,02
|
12,48
|
12,68
|
11,61
|
|
1998
|
6,52
|
15,93
|
12,30
|
12,35
|
|
1999
|
8,47
|
16,02
|
14,84
|
11,02
|
|
2000
|
6,04
|
5,66
|
5,18
|
2,99
|
|
2001
|
6,07
|
16,05
|
16,26
|
14,83
|
|
2002
|
9,00
|
16,35
|
16,53
|
14,70
|
|
Priemer
|
6,85
|
13,75
|
12,97
|
11,25
|
Varianty hnojenia v poradí rokov (1997 – 1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2003); 2- (PK – PK – PK – PK – PK – PK), 3 – (N60PK – N60PK – N60PK – N60PK – N60PK – N60PK), 4 – (N120PK – N120PK – N120PK – N120PK – N120PK – N120PK), 5 – (N240PK – N240PK – N240PK – N240PK – N240PK – N240PK)
V súčasnosti, ale i nedávnej minulosti sa u nás TTP hodnotili ako extenzívna zložka rastlinnej výroby s prívlastkom „málo úrodné“. Napriek tomu sú TTP rovnocenné svojimi produkčnými a ekologickými funkciami ostatným kultúram či plodinám pestovaným na ornej pôde. Vyžadujú však primeranú starostlivosť počas celého vegetačného obdobia, pričom v jarnom období treba venovať najväčšiu pozornosť bežnej povrchovej úprave a diferencovanej výžive a využitiu s prihliadnutím na ich typológiu.
