Agrotechnický termín obnovy trávnych porastov
Nízky podiel produkčných druhov v prírodných trávnych porastoch je hlavnou príčinou toho, že účinnosť ich hnojenia je nízka a produkcia biomasy a živín nemôže efektívne zhodnotiť vynaložené energetické, pracovné a materiálové vstupy.
Úplná obnova trávnych porastov (TP) znamená odstránenie pôvodného porastu a založenie porastu nového. Nové porasty sa môžu založiť bezprostredne po zničení pôvodných porastov (rýchloobnova) alebo po určitom období, keď sa pozemok zaradí do krmovinárskeho osevného postupu. Odstránenie pôvodného porastu možno uskutočniť:- orbou( na orateľných stanovištiach) - diskami a rotavátormi (na neorateľných stanovištiach). Najvhodnejšie je zaorať trávny porast pluhom s predplúžkom v jeseni. Nasledujúce roky je možné spracovanú pôdu využiť na pestovanie poľných plodín, alebo tiež založiť nový trávny porast na jar do krycej plodiny na zeleno. Po zbere krycej plodiny sa aplikuje 50 kg N.ha-1 a o 5 – 6 týždňov sa vykoná prvá kosba. Ďalšia kosba sa urobí na jeseň, alebo sa porasty spasú.
Siate trávne porasty zaisťujú úrodu na 3 – 5 rokov. Za toto obdobie dochádza k zmenám vo floristickom zložení, ustupujú niektoré vysiate druhy. Nasleduje preriednutie porastov, pokles produkcie, rozšírenie dvojklíčnolistých rastlín a zníženie nutričnej hodnoty. Na udržanie produkcie treba siate porasty hnojiť minerálnymi hnojivami, alebo prísevom do mačiny prisiať produkčné druhy, najmä ďatelinoviny a trávy s rýchlym vývojom, ktoré z porastov ustúpili.
Technológia bezorbových prísevov je vhodná aj pre obnovu trvalých trávnych porastov najmä na produkčne chudobných porastoch. Pri jej použití totiž nehrozí oslabenie protieróznych a infiltračných schopností TP. Prísevy realizujeme buď technológiou pre plytké spracovanie mačiny, alebo pásovými prísevmi. Podstatou technológie pre plytké spracovanie mačiny je vytvorenie ryhy či úzkej štrbiny v trávnom poraste, do ktorej sú uložené osivá, prikryté pôdou, prípadne utužené prítlačným valcom. Tieto prísevy sa robia špeciálnymi sejačkami domácej i zahraničnej výroby. Pracovné a výsevné ústrojenstvo môže byť diskové, hviezdicové a rotačné.
| Obr. 1 Bezorbový prísev do trávneho porastu |
Vhodné termíny uskutočnenia prísevu:
- na začiatku vegetácie (nie na zamrznutú pôdu)
- po prvej kosbe
Porasty po prvej kosbe pred prísevom treba dokonale spásť alebo skosiť na nízke strnisko a všetku trávnu hmotu zhrabať a odviesť z trávneho porastu. Trávne porasty pred prísevom netreba hnojiť, aby sa nezvyšovala konkurencia pôvodného porastu voči prísevu. Pre prísevy do trávnych porastov sú vhodné najmä rýchlo rastúce druhy ďatelinovín a tráv, ktoré lepšie prekonávajú konkurenčné a alelopatické pôsobenie trávnych porastov voči prisiatym druhom. Z prisievaných ďatelinovín je najvhodnejšia ďatelina lúčna (kultivary Margot, Kvarta, Beskyd, Sigort). Na pasienkoch prisievame ďatelinu plazivú (kultivary Ovčák, Hájek, Rivendel). Na stanovištiach s priaznivými ekologickými podmienkami je možné prisievať lucernu siatu (kultivary Magda, Zuzana, Vali). Prisievať možno aj ďalšie druhy ďatelinovín, ktoré sú vhodným doplnkom trávnych porastov, hlavne vičenec, ľadenec rožkatý a bôľhoj lekársky.
Prisiate trávne porasty ošetrujeme prekosením trávneho porastu, hlavne pri jarnom termíne prísevu, kedy pôvodný trávny porast je silne konkurenčný. Prisiate ďatelinoviny sa môžu kosiť, keď rastliny majú 3 – 5 trojlístkov. U mladších rastlín je riziko zlého obrastania, prípadne odumretia rastlín. Na prisiatych pasienkoch je potrebné citlivo posudzovať prvé pasenie, pretože je riziko vytrhávania mladých, málo zakorenených rastlín. Dobre zapojené prísevy s podielom ďatelinovín nad 40% nie je potrebné v úžitkových rokoch hnojiť N hnojivami, pretože ďateliny majú schopnosť fixácie atmosferického dusíka (účinok rhizobiálneho dusíka sa rovná cca 110 kg.ha-1). Po ústupe ďateliny je potrebné plné NPK hnojenie (120 N kg.ha-1 + 30 P kg.ha-1 + 60 K kg.ha-1) za predpokladu, že v porastoch je dostatok kultúrnych tráv.
| Obr.2: Stav porastu po príseve |
Proti požerovým škodcom a hubovým chorobám z rodu Fusárium odporúčame moriť osivo insektofungicídnymi prípravkami, najmä pri neskorých jarných a letných prísevoch.
Z prisievaných trávnych porastov sú vhodné rýchlorastúce trávy v roku výsevu, t.j. hlavne mätonohy a lolioidné rodové hybridy. Sú však menej trváce a z porastov po 1-3 rokoch ustupujú. Uvedené druhy sa skôr uplatnia na prísev siatych trávnych porastov (napr. preriednuté ďatelinoviny, resp. ďatelinotrávne porasty, dočasné trávne porasty a pod).
V rokoch 2007 – 2009 bol založený pokus, ktorého cieľom bolo sledovanie vplyvu termínu prísevu na produkciu, kvalitu a floristické zloženie poloprírodného trávneho porastu. Na stanovišti Banská Bystrica v nadmorskej výške 480m sa vysiali bezorbovým sejacím strojom priamo do trávnej mačiny monokultúry tráv a ďateliny podľa variantného riešenia pokusu (tab.1).
Hnojilo sa v prvom a druhom užitkovom roku na jar (v období zazelenania sa porastov) dávkou 50 kg dusíka, 30 kg fosforu a 60 kg draslíka na hektár. Porasty sa využívali trojkosným systémom (lúčne využitie).
Tabuľka 1: Schéma pokusu
Úrody sušiny boli na všetkých prisievaných variantoch preukazne vyššie ako na neprisievanej kontrole (tab.2). Preukazne vyššie úrody sme zaznamenali na variantoch prisiatych ďatelinou v porovnaní s trávnymi druhmi. Rast a vývoj prisiatej odrody ďateliny bol dobrý vytvárala husté trsy zdravého vzhľadu. Z prisievaných tráv mali rýchlejší vývoj Dactylis glomerata a Lolium perene. Štatisticky preukazné rozdiely v úrode sušiny boli medzi prisiatymi druhmi. Preukazné rozdiely boli aj medzi kosbami.
Tabuľka 2: Priemerné úrody sušiny vysiatych druhov (t.ha-1)
Už v prvom roku prísevu sa zmenila pokryvnosť jednotlivých floristických skupín a to ako pri skorom jarnom príseve, tak aj po príseve v máji. Prísevom Trifolium pratense sa v roku prísevu podiel leguminóz zvýšil na 45 - 50% (varianty 4 a 8). Na variantoch s prísevom tráv sa tiež zmenila pokryvnosť. Na variantoch 1 a 2 s prísevom Lolium perenne a Festuca pratensis sa zvýšil podiel týchto druhov na 8 až 16%.V druhom užitkovom roku nadobudli v trávnej fytocenóze prioritné postavenie prisiate druhy. Na variantoch 4 a 8 sa zvýšila pokryvnosť leguminóz na 55 a 42% (z toho Trifolium pratense 53 a 40%). Na variantoch 1, 2 a 3 s prisievanými trávami bol podiel trávnej zložky 70% - 71 % - 84%. Z toho prisiate druhy Lolium perenne, Festuca pratensis, Dactylis glomerata mali pokryvnosť 25% - 15% - 30%.
Prisiatím ďateliny a jej zapojením v trávnom spoločenstve (tab.3) sa zvýšil obsah N- látok v sušine ďatelinotrávy (171,4 g.kg-1) v porovnaní s prisiatymi trávami (160,7 g.kg-1) a s kontrolou (153,8 g.kg-1).
Tabuľka 3: Obsah organických látok a minerálnych prvkov v sušine fytomasy (g.kg-1)
Rozdiely medzi variantami a termínmi prísevu neboli štatisticky preukazné. Z hľadiska výživy zvierat sledované porasty v našom pokuse spĺňajú tieto požiadavky. Kvalitu krmív výrazne ovplyvňuje obsah vlákniny (tab.3). Sušina ďatelinotrávy a trávy obsahovala196,0 g.kg-1 vlákniny, sušina kontroly 231,4 g.kg-1. Trávny porast neprisievanej kontroly dorástol skôr do senokosnej zrelosti, teda mal preukazne vyšší obsah vlákniny v porovnaní s prisievanými variantami. Variabilita hodnôt vlákniny v rozdielnych termínoch prísevu je veľmi malá, rozdiely sú nepreukazné. Prísev nemal výraznejší vplyv na obsah fosforu v dopestovanom krme, aj keď badať mierne zvýšenie jeho hladiny na prisievaných variantoch, ale v priebehu rokov mal klesajúcu tendenciu. Z hľadiska výživy zvierat sa za optimálny považuje obsah fosforu 2,8 – 3,0 g.kg-1. Táto hodnota je na prisievaných variantoch prekročená. Prísev výraznejšie neovplyvnil ani hladinu draslíka. Jeho obsah v sušine zberaného porastu však výraznejšie kolísal len v rokoch, pričom najvyšší obsah bol v krme z druhého roku. Prísevy tráv a ďateliny mali výraznejší vplyv na obsah vápnika v sušine krmu. Dávame to do súvislosti predovšetkým s podielom ďateliny v ďatelinotrávnej miešanke. Priemerný obsah vápnika v krme na neprisievanej kontrole bol 11,6 g.kg-1 na variantoch s prisiatou ďatelinou 14,5 g.kg-1 a na variantoch s prisiatymi trávami 12,0 g.kg-1. Zvýšenie obsahu vápnika v ďatelinotrávnej miešanke bolo štatisticky preukazné v porovnaní s čistými trávnymi porastami i v porovnaní s kontrolou. Termíny prísevu nemali výraznejší vplyv na obsah prvku v sušine krmu.
Z doteraz získaných výsledkov je zrejmé, že pásový prísev produkčných druhov tráv a ďatelinovín vyvoláva rad zmien v trávnom spoločenstve. Prisiate druhy sa zapojili a dobre rozšírili v poraste. Zmenila sa floristická skladba (zapojením prisiatych druhov), v dôsledku čoho sa zvýšila produkcia sušiny s vyšším obsahom dusíkatých a minerálnych látok a so znížením obsahom vlákniny.
Dosiahnutie úrod trávnej hmoty prostredníctvom technológií rýchloobnovy je možné pri rešpektovaní nasledovných podmienok:
- úrodu trávnej biomasy zaistiť predovšetkým využitím rhizobiálneho dusíka ďatelinovín a uvoľnených živín pri riadenom kolobehu tvorby a rozkladu organickej hmoty.
- vlastný proces rýchloobnovy robiť takými mechanickými zásahmi, aby sa na svahovitých pozemkoch zabránilo vodnej erózii a vylúčil sa povrchový zmyv použitých priemyselných hnojív.
- realizovať takú technológiu, aby sa obnova trávneho porastu urobila s čo najnižším počtom pracovných operácií a počas celého vegetačného obdobia.
- na obnovu porastov použiť trávne miešanky, ktoré by spĺňali podmienky úrod a vytrvalosti po dobu cca 5 rokov.
