Silážovanie bielkovinových krmív
Výroba siláže z bielkovinových krmív je kráľovskou disciplínou výroby objemových krmív. Je tomu tak z toho dôvodu, že obsah vo vode rozpustných cukrov je u väčšiny veľmi nízky, často až pod 15 g cukru v 1 kilograme hmoty. Pufrovacia kapacita bielkovinových krmív je významne vyššia ako pufrovacia kapacita sacharidových krmovín.
V tomto článku sme si nedali za cieľ objasniť mikrobiológiu alebo biochémiu silážovania. Našim cieľom je zrekapitulovať si základné zásady výroby bielkovinových siláží, lebo ich dodržanie je kľúčom k výrobe kvalitných siláží. Sú to zásady, ktoré poznali už aj naši pradedovia.
Konzervačné prostriedky nám neurobia dobrú siláž, tak ako si to ešte často myslíme. Tie nám pomôžu urobiť z dobrej siláže ešte lepšiu, takú ktorá má vyššie hodnoty potrebných živín, lepšie chemické, dietetické a tiež technologické vlastnosti. Dobrú siláž musíme vedieť urobiť aj bez konzervačných prostriedkov.
Pod pojmom silážovanie bielkovinových krmív rozumieme technológiu konzervovania v zavädnutom stave, bez prístupu vzduchu, pri ktorej kvasením vznikajú organické kyseliny. Kvalita konzervovaných krmív ale závisí od viacerých faktorov.
- Faktory biologické
- druh krmoviny (odroda, hybrid)
- zloženie krmoviny (chemické, mikroflóra na rastline- epifytná)
- fenologická fáza počas zberu
- Faktory technologické
- správna agrotechnika
- technológia zberu (uvädanie, delený)
- úprava krmiva (rezanie, drvenie, miaganie)
- ošetrenie (stimulátory, inhibítory, konzervačné látky)
- skladovanie (konštrukcia skladovacích priestorov, technika naskladňovania a vyskladňovania)
- Faktory klimatické
- počasie
Zo všetkých hore uvedených faktorov vplývajúcich na proces silážovania sa chcem zamerať na technologické faktory a rozličné problémy s nimi spojené.
Výživa a hnojenie porastov má zásadný vplyv na úrody objemových krmív z jedného hektára, dlhovekosť porastu a kvalitu konzervovanej hmoty. Je to faktor ktorý musíme brať do úvahy, lebo živiny odoberané úrodami krmív je treba nahradzovať hnojením. Potreba hnojenia je závislá od ekologických podmienok stanovíšť, od druhového zloženia porastu, obsahu prístupných živín v pôde a od spôsobu a intenzity využívania. Hlavné pôdne živiny majú vplyv aj na druhové zloženie porastov. Na hnojenie porastov je možné použiť organické hnojivá (močovka, hnojovica,...) alebo hnojivá priemyselné. Tento faktor je veľmi často podceňovaný a porasty nebývajú v mnohých prípadoch vôbec hnojené. Nesmie sa zabudnúť na vyhovujúci vodný režim, ktorý je treba chápať tak, že v nížinných oblastiach je problém z nedostatkom vlahy ale máme aj polohy podmáčané, kde musíme zabezpečiť meliorácie na odvodnenie. K agrotechnickým zásahom patrí aj základná povrchová úprava pôdy, odstraňovanie stromov a kríkov, bránenie, valcovanie a tiež prísev. Boj proti burinám v porastoch možno robiť dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je správnym využívaním porastov a druhý spôsob je správne použitie herbicídnych látok.
Pri bielkovinových krmivách sa musí pred zberom robiť proces uvädnutie pokosenej hmoty, kde je našim cieľom vädnutím zvýšiť koncentráciu vo vode rozpustných cukrov v hmote.
Po zavädnutí bielkovinových krmív (lucerna, ďatelina,...) sa krmovina z poľa pozbiera a poreže na žiadanú dĺžku rezačkou. Úspešný a žiadaný priebeh fermentačného procesu, pri silážovaní hlavne viacročných (bielkovinových) krmovín s nižším obsahom sušiny, je možný len s prídavkom vhodných konzervačných prípravkov. Používajú sa chemické konzervačné prostriedky (kyseliny a ich soli) a mikrobiologické konzervačné látky, ktoré využívajú rôzne kmene baktérií.
Čo sa týka skladovania siláží, poznáme povrchové silážne žľaby (odokryté a zakryté), silážne veže, silážne vaky a silážované baly obmotané fóliou.
Konzervačné prípravky majú predovšetkým inhibičný (potláčajúci) účinok na rozvoj nežiaducich mikroorganizmov- najmä klostrídií. Ďalší účinok je veľmi rýchle zníženie pH hmoty až na pH 4,2 a tým usmerniť rozvoj žiadúcej mikroflóry. Musíme si ale uvedomiť, že nedodržaním niektorých základných pravidiel silážovania, prídeme do situácie, keď nám k výrobe kvalitnej siláže nepomôže žiadny konzervačný prostriedok. Preto by sme chceli tieto pravidlá pripomenúť a zrekapitulovať si ich.
Rozhodujúci vplyv na následnú kvalitu našej siláže má doba zberu konkrétnej krmoviny. Pri lucerne je to obdobie keď je porast vo fáze tvorby kvetných pukov. Prakticky to znamená, že keď zoberieme medzi prsty vrchol rastliny cítime medzi prstami malú hrčku.
Zavädnutie pokoseného porastu má pri bielkovinových krmivách zásadný vplyv na budúcu kvalitu silážovaného krmiva. Priaznivý vplyv vyššieho obsahu sušiny na kvalitu konzervovaného krmiva je daný vyšším osmotickým tlakom v bunkách (pútanie vody v rastlinných bunkách, ktoré sa stáva nedostupným pre väčšinu nežiaducich baktérií), koncentráciou živín a zvýšením obsahu sacharidov. Dĺžka doby vädnutia je závislá od počasia, druhu krmoviny, poradím kosby a tiež od použitej techniky. Zásadný vplyv na kvalitu budúcej siláže má rozdiel percenta sušiny na povrchu zberaného riadku a na spodku zberaného riadku. Rozdiel medzi vrchom a spodkom by nemal byť väčší ako štyri percentá, lebo silážovaná hmota má potom veľmi rozdielnu kvalitu. Tu musím zo skúsenosti povedať, že po kosačke musí ísť rozhrňovač, ktorý dokáže pokosenú hmotu rozhodiť na tenkú vrstvu. Pred rezaním hmoty, musí riadkovač zhrnúť rozhodenú hmotu na riadky. Takto sa dá dosiahnuť rovnomerná sušina hmoty pri vädnutí. Najnovšie kosačky už rozvrstvujú skosenú hmotu po ploche rovnomerne, takže môžeme vynechať pracovný postup rozhŕňania hmoty na plochu.
Často diskutovanou témou je správna dĺžka rezanky jednotlivých krmovín. Pri zavädnutej lucerne, ďateline a ostatných bielkovinových krmivách je optimálna dĺžka rezanky okolo 40- 50 mm. Čím je silážovaná hmota suchšia, tým má byť rezanka kratšia.
Ďalším krokom v rámci silážneho procesu je pridávanie konzervačného prostriedku do rezanky, či už sypkého alebo tekutého. Prídavok konzervačného prostriedku je dôležitý z dôvodu rýchleho zníženia pH hmoty a tým zlepšenia fermentačného procesu, ktorý vedie k lepšej stabilite siláže.
Dĺžka rezanky má vplyv na správne utláčanie silážovanej hmoty. Cieľom tohto procesu je, čo najlepšie vytesnenie vzduchu zo silážovanej hmoty, aby silážny proces prebiehal v najoptimálnejších ( anaeróbnych ) podmienkach. Tu odporúčame také dopravné prostriedky, ktoré vedia dosiahnuť čo najväčšie zaťaženie v kg na centimeter štvorcový styčnej plochy kolesa a siláže. Navážaná hmota v silážnom žľabe sa má na úvod rovnomerne rozhrnúť vo vrstve 20 centimetrov hrubej. Ak je vrstva hrubšia nedokážeme hmotu riadne utlačiť a nami vyrobená siláž riadne nesfermentuje, ale práve naopak. Pri navážaní rezanky do žľabu treba dávať pozor na to, aby sa nenavážalo rýchlejšie ako stíhame utláčať.
Neoddeliteľnou súčasťou kvalitne urobenej siláže je záverečné ošetrenie povrchu siláže produktom na báze kyseliny propiónovej a následné prikrytie siláže silážnou fóliou. Fóliu je treba vzduchotesne uzavrieť po okrajoch úzkymi vreckami naplnenými pieskom alebo gumami z osobných aut. Tak isto treba vzduchotesne zaťažiť všetky spojovacie plochy fólií. Po celej ploche fólie rozložíme vedľa seba záťaže tak, aby sa navzájom dotýkali. Toto je potrebné urobiť z toho dôvodu, aby nám fóliu počas roka neroztrhal vietor. Aby sme mali absolútnu istotu hermetického uzavretia silážneho žľabu, odporúčame dať na vrch ešte špeciálnu silážnu sieť.
Vyššie opísaný spôsob prípravy siláže je pre nás garanciou toho, že takto vyrobená siláž bude mať tie najvyššie parametre kvality. Nedodržanie ktoréhokoľvek kroku z uvedených má za následok dramatické zhoršenie kvality siláže. Ak nedodržíme ktorýkoľvek bod, nepomôže nám žiadny konzervačný prostriedok na svete. Konzervačné prostriedky nám pomáhajú robiť z dobrých siláží ešte lepšie, stráviteľnejšie a stabilnejšie.
Aj kvalita tej najlepšej siláže sa dá ale pokaziť nesprávnym odberom. Ak sa nevyberá siláž frézou alebo vyrezávačom, ale naopak, drapákom alebo HON- om, dochádza k vytrhávaniu siláže a narušíme stenu siláže často až do hĺbky 50 cm. Tu dochádza následne k jej zvetrávaniu a zahrievaniu. Takto sa potom energia uvoľňuje do prostredia a nie v bachore dojníc, kde je to očakávané. Je veľmi dôležité aj to, aby sa odber siláže robil tak, aby sa odberová stena posúvala vpred aspoň o 80 cm za týždeň. V opačnom prípade dochádza tiež k zvetrávaniu a zahrievaniu odberovej plochy.
Toto sú naše niekoľkoročné skúsenosti z výroby siláží o ktoré sme sa chceli s čitateľmi podeliť. Na záver chceme zdôrazniť ten fakt, že len siláže excelentnej kvality sú kľúčom k lacnejšej a rentabilnejšej výrobe mlieka nie len vo svete ale aj na Slovensku.
Vystavené 26.6.2013