Je v súčasnosti reálne dopestovať dostatok potravín bez použitia pesticídov?
Výraz „pesticíd“ používaný v dnešnej dobe už ako nadávka sa často zamieňa s výrazom prípravok na ochranu rastlín (ďalej len POR); pesticídy sú však širším pojmom, ktorý taktiež zahŕňa biocídy, čo sú prípravky na ničenie organizmov škodlivých pre zdravie ľudí a zvierat. POR sú prípravky, ktorými sa počas pestovania alebo skladovania chránia rastliny alebo rastlinné produkty a ide teda v prenesenom význame a liečivá pre rastliny. Medzi POR patria syntetické POR, ktoré sú produktom chemickej syntézy a biopesticídy, pochádzajúce z materiálu biologického pôvodu (zvieratá, rastliny, baktérie, niektoré minerály a podobne).
Prečo poľnohospodári ešte stále používajú prípravky na ochranu rastlín? Používajú ich, pretože sú poistením a stabilizačným prvkom ich celoročnej snahy o dosiahnutie plánovaných úrod a pri súčasnej úrovni vedeckého pokroku neexistuje adekvátna alternatíva. Podľa Hĺbkovej Analýzy, Panelu pre budúcnosť vedy a techniky pri EÚ parlamente by sa bez používania POR úrody v závislosti od plodiny znížili, medzi 19 % (pšenica) a 42 % (zemiaky) pričom pri kukurici a sóji zvyšuje použitie prípravkov úrody o približne 30 %. Zníži sa úroda aj kvalita. Hmyzom alebo chorobami poškodené rastlinné produkty majú skrátenú dobu skladovateľnosti a sú napádané hubami, produktami metabolizmu ktorých sú nebezpečné mykotoxíny. Tie sú už pri nízkych koncentráciách mutagénne a karcinogénne. Pre „nepoľnohospodárov“ je neuchopiteľný prvok neistoty, ktorému musia poľnohospodári hospodáriaci pod holým nebom dennodenne čeliť. Každý, kto má čo len malú záhradku vie, ako nepredvídateľné počasie, choroby, škodcovia alebo buriny dokážu potrápiť. Hobby záhradkárčenie je fajn – keď máte pár stromov a nezáleží na tom, či dopestujete košík alebo dva. Ale keby na tých jabloniach záviselo vaše živobytie na vec by ste zrazu nazerali z iného pohľadu a chránili ich všetkými dostupnými možnosťami a tak aby ste dosiahli aj kladný hospodársky výsledok. Prípravky pre poľnohospodárov nie sú zadarmo – tvoria významnú časť nákladov spojených s rastlinnou výrobou, preto s nimi farmár neplytvá, neaplikuje ich zbytočne a 2 x si overí a zváži, či daný škodlivý činiteľ prekročil prah škodlivosti a či je potrebné zasiahnuť.
Prípravky sú dnes bezpečnejšie ako kedykoľvek pred tým. Ako vo všetkých oblastiach nášho života výskum postupuje rýchlo dopredu. Postupne sú z trhu sťahované najrizikovejšie účinné látky a nahrádzané sú rýchlejšie degradovateľnými a bezpečnejšími pre zdravie človeka a životné prostredie. POR vďaka prísnej legislatíve EÚ patria k najlepšie preštudovaným druhom výrobkov v našom živote. Riziko vyplývajúce z použitia nie je nulové, je ale prijateľné a je v súlade so súčasnými vedeckými náhľadmi. Opätovné prehodnocovanie účinných látok každých 10 rokov zabezpečuje pravidelné aktualizovanie hodnotenia rizika. Na ochranu spotrebiteľa sa musia vykonávať štúdie rezíduí v konzumných častiach ošetrených plodín ako aj živočíšnych produktov zvierat (ktoré sú potenciálne kŕmené ošetrovanými rastlinami) určených na konzum. Na základe týchto štúdií sa stanovuje európska maximálna hladina rezíduí (MRL) a predzberová ochranná doba. Žiadny produkt s obsahom rezíduí nad touto maximálnou hodnotou MRL sa nesmie predávať, dovážať, ani ponúkať spotrebiteľovi. V EÚ sa žiadne POR nemôžu používať, ak sa predtým vedecky nedokázalo, že (1) nemajú škodlivý účinok na spotrebiteľov, poľnohospodárov, miestne obyvateľstvo a okolo stojace osoby; (2) nemajú neprijateľné účinky na životné prostredie; a (3) sú dostatočne účinné proti škodlivým činiteľom. Preto vývoj novej účinnej látky trvá od jej prvej syntézy po predaj finálneho prípravku približne 11 rokov.
[Textové pole: Spotreba POR v kg/ha podľa využitej výmery poľnohospodárskej pôdy v roku 2014. Zdroj údajov: Eurostat, predaje POR a využitie pôdy.] Aký faktor bezpečnosti sa aplikuje pri hodnotení rizika prípravkov? Na stanovenie MRL sa používa základný bezpečnostný faktor 100. To znamená, že aj keď by hladina účinnej látky nájdená v potravine bola 100-krát vyššia ako limit MRL, neočakáva sa chronický efekt. Mohli by sme to porovnávať s inými bezpečnostnými faktormi používanými v našom každodennom živote. (1) potom, ako stavební inžinieri vypočítajú pevnosť strechy budovy, pri výbere konštrukčného materiálu (oceľ, betón,…) sa použije bezpečnostný faktor najviac 1,5;
(2) odporúčaná vzdialenosť medzi 2 autami jazdiacimi po diaľnici rýchlosťou 120 km/h je 60 m. Bezpečnostný faktor 100 by si nevyhnutne medzi autami na diaľnici vyžadoval vzdialenosť 6 km!
Aká je v skutočnosti spotreba prípravkov v EÚ a na Slovensku? Rozdiel medzi jednotlivými členskými krajinami je značný. V SR sa spotrebuje len približne 50 % priemernej spotreby EU 28 na hektár a napr. o 65 % menej ako v Nemecku, alebo 80 % menej ako v Holandsku a na približne rovnakej úrovni ako náš sused Rakúsko.
Sú biopesticídy lepšie pre zdravie človeka a životné prostredie ako syntetické POR? Niet jasných vedeckých náznakov, že biopesticídy sú pre biologickú rozmanitosť alebo pre životné prostredie lepšie. Všeobecne povedané, pri všetkých POR možno očakávať, že budú mať viac alebo menej závažný vedľajší účinok ak budú necieľové organizmy vystavené relevantným koncentráciám. Inými slovami povedané, žiaden účinok (t.j. ochrana rastlín) bez vedľajších účinkov (t.j. na necieľové organizmy v životnom prostredí) nie je možný ak má prípravok fungovať. Vedecké poznanie a moderné bio-prípravky bohužiaľ nie sú na takej úrovni, aby dosiahli vždy a všade biologickú účinnosť na úrovni chemických POR. To je podobné ako keď idete do lekárne s bolesťou zuba. Najprv si zoberiete liečivo, ktoré menej zaťaží váš organizmus, avšak keď je váš stav vážnejší a nezaberie, tak na odporúčanie lekára použijete efektívnejšie syntetické liečivo. Biopesticídy možno využiť v skleníkoch, kde je ich účinnosť vyššia ako v klasickej poľnej výrobe a taktiež čas pestovateľa investovaný do ich častejšej aplikácie a vyšších vstupných nákladov sa vďaka vyššej rentabilite vráti.
Nepomohol by znížiť dopad poľnohospodárstva na životné prostredie prechod z intenzívneho na extenzívne systémy hospodárenia? Nemôžeme si dovoliť znižovať úrody plodín, pretože ak by sme tak spravili potrebovali by sme pre pokrytie svetového dopytu po potravinách dramaticky rozšíriť plochy určené pre poľnohospodárstvo. Odpoveď na súčasné výzvy sveta, kde rastie svetová populácia, prebieha klimatická zmena, či postupuje záber pôdy na účely priemyslu a bývania – nie je návrat ku extenzívnej výrobe. Podľa vedeckej literatúry na zaistenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti už niet žiadnej inej možnosti, len celosvetovo zvyšovať úrody a znižovať straty na úrode. V roku 2100 bude vo svete v priemere dostupných len 0,16 ha na hlavu v porovnaní 0,43 ha/hlavu pred zelenou revolúciou. Preto je jedným z najdôležitejších riešení preklenutie tzv. úrodovej medzery, ktorá je vážnym problémom taktiež vo východnej Európe. Na jej preklenutie je potrebná trvalo udržateľná zelená revolúcia.
Pomohlo by zvýšenie zastúpenia Ekologického poľnohospodárstva (ďalej len EP)? Nižšie úrody v EP sú čiastočne zapríčinené neadekvátnou ochranou rastlín, vrátane používania POR. Čo sa týka toxicity alebo účinnosti, používanie biopesticídov nemá v porovnaní s chemickými pesticídmi, jasné prednosti. Nie je jasné, či vyššia biologická rozmanitosť v EP je dôsledkom používania biopesticídov alebo nižších úrod. Na úrovni poľa má EP o 30 % vyššiu biologickú rozmanitosť ako poľnohospodárstvo konvenčné; na úrovni farmy je tento efekt nižší. Prírastok však veľmi závisí na súvislostiach a z dôvodu znížených úrod o 20 až 25 % v EP je na globálnej úrovni prevýšený. V EP je vo väčšine prípadov nižšia stabilita úrod. Za predpokladu, že na nasýtenie obyvateľstva sveta by sa malo dorobiť pevne stanovené množstvo potravín, na celosvetovej úrovni by malo rozšírenie uplatňovania EP na biologickú rozmanitosť nepriaznivý dopad.
Moderné technológie prichádzajú aj do poľnohospodárstva. Tzv. precízne poľnohospodárstvo je cesta, ktorou sa bude toto odvetvie uberať. Už dnes majú ekonomicky silné podniky k dispozícii postrekovače, ktoré dokážu počas jazdy vypínať jednotlivé sekcie aby nedochádzalo k prestrekom na úvratiach, ba dokážu rekuperovať časť postrekovej kvapaliny, čím znižujú náklady a dopad na životné prostredie bez toho aby znížili kvalitu ochrany danej plodiny. Najsľubnejšou cestou zlepšovania trvalej udržateľnosti rastlinnej výroby je trvale udržateľná intenzifikácia systému – Integrovanej ochrany. Sem patria podľa vedeckého panelu: obmedzenie používania POR novými technológiami, presným poľnohospodárstvom a vývojom odolných odrôd ako klasickými, tak aj novými šľachtiteľskými technikami ako pre niekoho kontroverznými GMO a novým nástrojom na editovanie genómu CRISPR/CAS9. Z tohto hľadiska majú ekologická rastlinná výroba, agroekológia a agrolesníctvo v priemere menší potenciál; môžu však byť prospešné v obmedzenom počte špecifických situácií, ako sú ochranné zóny okolo prírodných rezervácií obklopených intenzívnou poľnohospodárskou výrobou.
Na záver otázka – je v súčasnosti reálne uskutočniteľná rastlinná výroba bez použitia POR? Rastlinná výroba v EÚ bez POR nie je v súčasnosti uskutočniteľná; sú však určité náznaky možného obmedzenia používania POR bez alebo len pri malom poklese úrod; dôležitým činiteľom na zváženie je však finančné riziko pre pestovateľa. Prevažne v západnej Európe kde je vysoká spotreba POR/ha sú náznaky, že pri zavádzaní vhodných opatrení na lepšie predpovedné modely výskytu škodlivých činiteľov, či zavádzaní precíznych aplikačných metód a odolnejších odrôd bude v budúcnosti možné postupne znižovať spotrebu POR. Vedci z panelu pre budúcnosť vedy a techniky vo svojej štúdii prichádzajú k záveru, že poľnohospodárstvo bez POR, vrátane biopesticídov môže značne znížiť úrody plodín a zvýšiť nestabilitu výšky úrod. Ako kvalita, tak aj bezpečnosť potravín sa znížia. Všetky tieto hľadiská budú mať na príjem pestovateľov a potravinovú bezpečnosť nepriaznivý dopad a zákaz používania POR je preto nerealistický. Keď ku koncu tohto storočia budeme musieť nasýtiť viac ako 11 miliárd ľudí, zníženie výroby potravín je neprijateľné.
Viac informácií získate na portáli Agrobiznis.sk
Použité zdroje: Hĺbková Analýza, Panelu pre budúcnosť vedy a techniky pri Európskom parlamente, EPRS | Parlamentná výskumná služba PE 634.416 – z marca 2019 na tému „Možno pestovať poľnohospodárske plodiny bez použitia herbicídov, fungicídov a insekticídov?
