Trávna fytomasa ako alternatívny zdroj energie
Fytomasa nevyužívaných trávnych porastov predstavuje značný energetický potenciál. V roku 2004 sa uskutočnil prieskum nevyužívaných TTP na 5 poľnohospodárskych podnikoch v Zvolenskej a Liptovskej kotline a v Nízkych Tatrách. Podľa prieskumu, TTP tvorili v priemere 60 % poľnohospodárskej pôdy (Tabuľka 1), pričom sa 23 % TTP nevyužívalo na produkčné účely a boli vystavené sekundárnej sukcesii.
Tabuľka 1: Zastúpenie TTP na 5 poľnohospodárskych podnikoch
|
Súčasťou prieskumu bolo stanovenie produkcie fytomasy a dendromasy a následne výpočet potencionálnej produkcie energie z nevyužívaných TTP v monitorovaných podnikoch. Z výsledkov laboratórnych rozborov a prepočtov sa zistilo, že z nevyužívaných TTP sa v danom roku mohlo využiť 561 497 GJ tepelnej energie, čo predstavuje približne ročnú spotrebu tepla v 500 domácnostiach.
Tabuľka 2: Potenciálne energetické zhodnotenie produkčne nevyužívaných plôch TTP
|
Energetický potenciál trávnej fytomasy a sa môže premeniť na energiu nielen vo forme bioplynu, ale aj na výrobu tuhých biopalív. Biopalivá však musia spĺňať fyzikálno-chemické a mechanické ukazovatele kvality definované normami DIN 51731 a ÖNORM M 7135.
Hodnoteniu chemických a fyzikálno-technických vlastností tuhých biopalív vyrobených z fytomasy nevyužívaných trávnych porastov sa venoval CVRV - VÚTPHP Banská Bystrica v rámci projektu APVV "Analýza materiálových tokov v manažmente prírodných zdrojov so zameraním na využitie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely", v ktorom okrem hlavných partnerov: Slovenskej agentúry životného prostredia a Výskumného ústavu pôdoznalectva a výskumu pôdy, spolupracoval s Výzkumním ústavem zemědělské techniky Praha a Technickou univerzitou vo Zvolene.
Fytomasa z trávnych porastov, v ktorých dominovala krmovinársky nehodnotná metlica trstnatá bola spracovaná na pelety a brikety, a tie boli následne podrobené hodnoteniu fyzikálno-mechanických vlastností a porovnávaniu týchto vlastností s ďalšími tuhými biopalivami.
Pelety vyrobené zo sena metlice trsnatej nedosahovali hodnoty požadované normou ÖNORM M 7135. Hustota bola nižšia ako 1 kg/dm3 a oter naopak prekračoval maximálne dovolenú hodnotu 2,3 % (Tabuľka 3). Pri použití ďalších rastlinných materiálov sa hodnoty sledovaných parametrov zmenili a lepšie hodnoty hustoty boli zaznamenané pri peletách vyrobených zmiešaním sena metlice trsnatej s repkovou slamou v pomere 1:1.
Tabuľka 3: Fyzikálno-mechanické vlastnosti peliet
|
Zdroj: VÚZT Praha
Podobne ako pri peletách, aj pri hodnotení fyzikálno-mechanických vlastností brikiet sa potvrdilo, že brikety vyrobené výlučne zo sena metlice trsnatej nedosahujú hodnoty stanovené normou ÖNORM M 7135, kde hustota by mala byť vyššia ako 1 kg/dm3 a odrol po 24 hodinách by nemal presiahnuť 10%. Ukazovatele kvality sa zlepšili kombinovaním sena metlica s amarantovvou rezankou v pomere 1:1 (Tabuľka 4). Takéto zmesné biopalivo preukazovalo po briketách vyrobených z konopného pazderia takmer najlepšie hodnoty hustoty (925 (kg/dm3) a odrolu po 24 hodinách (7 %).
Tabuľka 4: Fyzikálno-mechanické vlastnosti brikiet
|
Zdroj: VÚZT Praha
Z výsledkov hodnotenia fyzikálno-mechanických vlastností tuhých biopalív vyrobených z fytomasy nevyužívaného TTP je zreteľný výrazný vplyv kombinovaných biomateriálov na hodnotené parametre. Výsledky súčasne naznačujú, že aj fytomasu z krmovinársky nehodnotných trávnych porastov je možné využiť na energetické účely a súčasne takýmto "energetickým využívaním" podporiť mimoprodukčné funkcie trávnych porastov.
Použitá literatúra:
Gonda, Ľ. a kol. 2010. Poľnohospodárska biomasa - obnoviteľný prírodný zdroj. Banská Bystrica : CVRV - VÚTPHP Banská Bystrica. 2010. ISBN: 978-80-89417-21-6, 126s.
Hutla, P. 2010. Využitie rastlinnej biomasy pre produkciu štandardizovaných tuhých palív. In Agrobioenergia, 2010, ISSN 1336-9660, roč. 5, č. 3. s. 8-9.
Rusňák, P., Šmidová, E. 2010. Laboratórne analýzy biomasy a biopalív v Technickom a skúšobnom ústave pôdohospodárskom. In Agrobioenergia, 2010, ISSN 1336-9660, roč. 5, č. 3. s. 23 -25.
Poďakovanie. Príspevok bol podporený z projektu APVV-0174-07 Analýza materiálových tokov v manažmente prírodných zdrojov so zameraním na využitie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely.
Vystavené 13.9.2011