Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Invázne dreviny - Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)

02-05-2016
Ing. Alena Škuciová | [email protected]
ÚKSÚP OOR Topoľčany

Javorovec jaseňolistý  Negundo aceroides

Patrí do čeľade javorovitých Aceraceae.

Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, druhotne sa vyskytuje aj v Južnej Amerike. Do Európy bol dovezený koncom 17. storočia ako okrasná drevina.

V Čechách sa objavil v roku 1835, kedy bol vysadený v Kráľovskej obore v Prahe. V súčasnosti je u nás bežne pestovaný strom. Vo svojej domovine rastie v listnatých lesoch, často v lužných lesoch a pobrežných porastoch, spoločne s jaseňom Fraxinus pennsylvanica, topoľmi Populus angustifolia, P. tremuloides, dubom Quercus macrocarpa a vŕbami.

Javorovec jaseňolistý (Acer negundo) dorastá do výšky 20 metrov. Má široko rozloženú korunu. Borka je pozdĺžne brázdená, koruna riedka, letorasty sú zelené, šedo modro matné. Listy sú protistojné, nepárne perovito zložené s 3 - 7 tvarovo veľmi premenlivými lístkami – vajcovitými až kopijovitými, hrubo pílkovitými. Ozdobou stromu sú kvety, dvojdomé, jednopohlavné, žltozelené či ružovkasté. Vyrastajú v marci až apríli, buď pred, alebo súčasne s rozvíjaním listov. Samičie kvety sú zoskupené do chocholíkov visiacich na dlhých stopkách a samčie vytvárajú dlhostopkaté strapce. Plodom je krídlatá dvojnažka.

Javorovec jaseňolistý - Negundo aceroides

Javorovec jaseňolistý - Negundo aceroides
foto: www.sopsr.sk

Strom je nenáročný na obsah živín v pôde, odolný voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia, a preto sa často vysádza v parkoch alebo v zeleni sídiel. Pre tieto účely boli vyšľachtené aj rôzne farebné kultivary. Využíva sa ako vetrolam, alebo ako cestná zeleň. Veľmi často splaňuje do svojho okolia – ako v meste, tak aj mimo mesta. Druh je nenáročný ako na pôdu, tak aj na stanovište. Je to krátkoveká, ale rýchle rastúca drevina.

Nebezpečenstvo predstavuje jeho agresívne správanie vo voľnej prírode, kde sa šíri najmä pozdĺž tokov a zapríčiňuje zaburinenie nielen sprievodnej vegetácie tokov, ale i lužných lesov. Pri likvidácii tohto druhu z prirodzených spoločenstiev nebude stačiť iba jeho výrub. Rekonštrukcia druhovej skladby porastov bude veľmi náročná.