Posilnenie  konkurenčnej schopnosti poľných plodín voči burinám je možné dosiahnuť kvalitným zakladaním porastu s požadovaným počtom jedincov. Vyrovnaný porast a dynamický počiatočný rast umožnia vytvorenie silných rastlín vzdorujúcich konkurencii burín. Pri preemergentnej aplikácii herbicídov treba klásť dôraz na kvalitu spracovania pôdy, vlhkosť a typ pôdy. Z pôdnych vlastností najvýraznejšie ovplyvňujú účinnosť preemergentného herbicídneho ošetrenia zrnitostné zloženie a obsah organickej hmoty. Za účelom dosiahnutia žiadúcej herbicídnej účinnosti je potrebné, aby pozemok bol vyrovnaný a bez väčších hrúd a organických zbytkov na povrchu pôdy. Semená burín uložené pod hrudami nie sú dostatočne zasiahnuté herbicídom. Pozberové zbytky bránia prieniku herbicídov do pôdy, takže dochádza k zníženiu koncentrácie herbicídu a nevytvára sa kompaktný herbicídny film. K zníženiu účinnosti dochádza obvykle na ťažších pôdach s vyšším obsahom organickej hmoty. Je to spôsobené viazaním účinných látok na organických a ílovitých štruktúrach pôdy a následne sa herbicíd stáva ťažko prístupný pre vzchádzajúce buriny. Na druhej strane na ľahkých pôdach je herbicíd slabšie viazaný a môže dochádzať k jeho vyplavovaniu do hlbších vrstiev pôdy. Toto môže byť dôvodom k fytotoxicite plodín a kontaminácii podzemných vôd. Účinnosť pôdnych herbicídov je výrazne ovplyvňovaná pôdnymi a poveternostnými vplyvmi a preto v nepriaznivých podmienkach môže byť herbicídna účinnosť znížená alebo dokonca môže byť herbicídne ošetrenie neúčinné. Z poveternostných vplyvov má najväčší význam obsah vody v pôde. Účinok herbicídneho ošetrenia sa zvyšuje pri vyššej relatívnej vlhkosti pôdy. Pri preemergentnom herbicídnom ošetrení sa odporúča minimálne 400-500 l.ha^-1. Množstvo vody v nepriaznivých podmienkach je možné zvýšiť na 500-800 l.ha^-1. Slnečné žiarenie (najmä jeho UV zložka) môže znížiť účinnosť niektorých herbicídov (napr. s účinnou látkou pendimethalin), čo je spôsobené rozkladom ich molekúl. V technológii pestovania ľuľku zemiakového zostáva naďalej základným regulačným zásahom proti burinám preemergentné ošetrenie.

V roku 2015 bol na Výskumnom pracovisku v Borovciach (NPPC – VÚRV Piešťany) založený poľný pokus s ľuľkom zemiakovým, v ktorom sme aplikovali  prípravky s rôznymi účinnými látkami. Pokusné stanovište Borovce sa nachádza  v oblasti veľmi teplej a suchej. Územie má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým priemerným ročným úhrnom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer (1951 – 1980) ročnej teploty je 9,2 ^oC, za vegetáciu 15,5 °C. Nadmorská výška je 167 m n. m. Oblasť je zaradená do kukurično–jačmenného výrobného typu. Z hľadiska pôdnych vlastností ho možno charakterizovať nasledovne: pôdnym typom je černozem hnedozemná (ČMh). Ornica je stredne hlboká až hlboká (0,24–0,28 m). Humusový horizont je drobnohrudkovitej až hrudkovitej štruktúry, hlinitý, hlboký 0,40–0,55 m. V hĺbke 0,55 – 0,85 m prechádza humusový horizont do vápenatej spraše. Obsah humusu v ornici je 1,8–2,0 %. Pôda je hlinitá až ílovito-hlinitá. Poľný pokus bol založený v štyroch opakovaniach. Veľkosť pokusného políčka bola 21 m². Termín preemergentného ošetrenia ľuľku zemiakového bol 27. apríl 2015. V pokuse boli použité 4 varianty ošetrenia (tabuľka 2): variant 2 (účinná látka: pendimenthalin), variant 3 (účinná látka: mertibuzin), variant 4 (účinné látky: linuron) a variant 5 (účinná látka flurochloridone). V tabuľke 1 sú uvedené teploty a zrážky 14 dni pred ošetrením a 14 dní po ošetrení. Ako vidieť z tabuľky 1, rok 2015 sa vyznačoval nepriaznivým počasím. Pôda bola v čase aplikácie preemergentných prípravkov suchá, čo sa nepriaznivo odrazilo na účinnosti prípravkov. V pokuse bola použitá odroda ľuľku zemiakového Terka. Terka je skorá až poloskorá konzumná odroda určená pre priamy konzum v jesennom a zimnom období. Vyznačuje sa veľmi vysokým výnosom pekných stredne veľkých oválnych hľúz so žltou dužinou. Odolnosť voči mechanickému poškodeniu hľúz a chrastavitosti obyčajnej je na veľmi dobrej úrovni. Farba dužiny po uvarení je sýto žltá, hľuzy sú varného typu B. Terka sa vyznačuje vysokou odolnosťou voči vírusovým ochoreniam, odolnosť voči rakovine zemiakov patotypu D1 a háďatku zemiakovému patotypu RO1.

Tabuľka 1: Teploty a zrážky 14 dní pred a 14 dní po preemergentnom ošetrení ľuľka zemiakového na stanovišti Borovce v roku 2015

Tabuľka 2: Varianty preemergentného ľuľku zemiakového v Borovciach v roku 2015

Termín výsadby bol: 14.4.2015, vzchádzanie bolo 19.5.2015.  Vzdialenosť riadkov bola 70 cm. 29.5.2015 bola celá plocha pokusu bola ošetrená proti jednoročným trávam prípravkom Garland Forte v dávke 0,8 l.ha^-1. Porast bol napadnutý plesňou zemiakovou a preto 16.6.2015 bol ošetrený fungicídom Acrobat v dávke 2 kg.ha^-1. Proti pásavke zemiakovej bol aplikovaný insekticíd Biscaya v dávke 0,2 l.ha^-1 dňa 22.6.2015.

Prvé hodnotenie účinnosti preemergentného ošetrenia bolo vykonané 27.5.2015 (tabuľka 3). Pri prvom hodnotení bola pokryvnosť plodinou 25 %, burinami 10 % a voľná pôda tvorila 65 %. V poraste ľuľku zemiakového sa vyskytovali druhy burín: z jednoročných jarných neskorých - láskavec ohnutý, mrlík biely, mrlík hybridný, ojedinele sa vyskytovali horčiak broskyňolistý, horčiak štiavolistý a durman obyčajný. Keďže na pozemku, kde bol umiestnený poľný pokus s ľuľkom zemiakovým, bol značný výskyt ježatky kurej nohy, bol pozemok celoplošne ošetrený proti jednoročným trávam prípravkom Garland Forte  v dávke 0,8 l,ha^-1. V čase prvého hodnotenia sa burinné druhy nachádzali vo vývojových fázach: mrlík biely  a mrlík hybridný BBCH 12 -14, láskavec ohnutý  BBCH 12-14, horčiak broskyňolistý BBCH 12, horčiak štiavolistý BBCH 12, peniažtek roľný BBCH 12-15. V roku 2015 pri uvedenom priebehu počasia sme dosiahli pri mrlíkoch pri použití účinnej látky (ďalej ú. l.) pendimethalin účinnosť 65-70 %, pri láskavci ohnutom 45 – 50 %. Nepozorovali sme žiadny účinok na horčiaky a peniažtek roľný. Pri použití ú. l. metribuzin (variant 3) sme zaznamenali účinnosť na mrlíky 55 – 60 %,  na láskavec ohnutý  20 – 25 % na horčiaky 10 %. Pri mrlíkoch sme pri použití ú. l. linuron (variant 4) zistili účinnosť 35 – 40 %, pri láskavci ohnutom 35 – 40 %. Na horčiaky sme nezistili žiadny účinok a účinnosť na peniažtek roľný bola 95 %. Pri použití ú. l. flurochloridone sme zaznamenali účinnosť na mrlíky 40 – 45 %, na láskavec ohnutý 35 – 40 %. Horčiak štiavolistý a broskyňolisý sa vyskytoval len v prvom opakovaní a nepozorovali sme žiaden účinok. Nebol zaznamenaný žiaden účinok na peniažtek roľný.

Tabuľka 3:  Prvé hodnotenie – 27.5.2015

Druhé hodnotenie herbicídnej účinnosti bolo vykonané po dvoch týždňoch po prvom hodnotení (12.6.2015), v tomto termíne boli rastliny ľuľku zemiakového v riadkoch  zapojené (tabuľka 4).  V čase druhého hodnotenia sa burinné druhy nachádzali vo vývojových fázach: mrlíky  BBCH 14-16, láskavec ohnutý  BBCH 16-18, horčiak broskyňolistý  BBCH 22 - 23, horčiak štiavolistý BBCH 22 - 23, peniažtek roľný BBCH 51. Pokryvnosť plodinou bola 40 %, pokryvnosť burín 25 % a voľná pôda v políčku tvorila 35 %. Pri druhom hodnotení sme pozorovali na 2 variante (ú. l.: pendimethaline) účinnosť na mrlíky 60 – 65 %, na láskavec ohnutý 40 – 45. Nepozorovali sme žiadny účinok na horčiaky a peniažtek roľný. Pri použití ú. l. metribuzin (variant 3) sme zaznamenali účinnosť na mrlíky 50 – 55 %,  na láskavec ohnutý  15 – 20 %, na horčiaky 10 %. Pri mrlíkoch sme pri použití ú. l. linuron  (variant 4) zistili účinnosť 30 – 35 %, pri láskavci ohnutom 30 – 35 %. Na horčiaky sme nezistili žiadny účinok a účinnosť na peniažtek roľný bola 95 %. Pri použití ú. l. flurochloridone (variant 5) bola dosiahnutá účinnosť na mrlíky 30 – 35 %, na láskavec ohnutý 30 – 35 %. Horčiak štiavolistý a broskyňolisý sa vyskytoval len v prvom opakovaní a nepozorovali sme žiaden účinok. Nezistili sme žiaden účinok na peniažtek roľný.

Tabuľka 4: Druhé hodnotenie – 12.6.2015

Pri treťom hodnotení, ktoré bolo vykonané 14 dní po druhom hodnotení (26.6.2011), bola pokryvnosť plodinou 45 % , burinami 30 % a voľná pôda tvorila 25 %. Pri mrlíkoch, pri použití účinnej látky pendimethalin sme dosiahli účinnosť 50 - 55 %, pri láskavci ohnutom 30 – 35 % (tabuľka 5). Nepozorovali sme žiadny účinok na horčiaky a peniažtek roľný. Pri použití ú. l. metribuzin sme zaznamenali účinnosť na mrlíky 45 – 50 %,  na láskavec ohnutý  10 – 15 % a na  horčiaky 10 %. Pri mrlíkoch sme pri použití ú. l.  linuron zistili účinnosť 20 %, pri láskavci ohnutom 20 %. Na horčiaky sme nezistili žiadny účinok a účinnosť na peniažtek roľný bola 95 %. Pri použití ú. l. flurochloridone sme zaznamenali účinnosť na mrlíky 20 – 25 %, na láskavec ohnutý 20 – 25 %. Horčiak štiavolistý a broskyňolisý sa vyskytoval len v prvom opakovaní a nepozorovali sme žiaden účinok. Nebol zaznamenaný žiaden účinok na peniažtek roľný.

Tabuľka 5:  Tretie hodnotenie – 26.6.2015

Durman obyčajný sa vyskytoval len v treťom a vo štvrtom opakovaní a to len na niektorých políčkach, preto sme ho do hodnotení nezaradili. Nezistili sme žiaden účinok na durman obyčajný pri použití ú. l. pendimenthalin, metribuzin a linuron. Účinok látky flurochloridone na durman obyčajný bol 80 %.

Záver

Účinnosť preemergentných herbicídov s účinnou látkou penthimenthalin v priaznivých  podmienkach účinkuje veľmi dobre na láskavce, drchničku roľnú, rumany, mrlíky, portulaku zeleninovú a ďalšie burinné druhy. V našom poľnom pokuse boli prevládajúcim burinným druhom mrlíky (mrlík biely a mrlík hybridný). Priebeh počasia v mesiaci apríl, kedy bol nedostatok zrážok (14 dní pred preemergentným ošetrením spadol 1 mm) spôsobil zníženie účinnosti na mrlíky (mrlík biely a mrlík hybridný) a na láskavec ohnutý. Na variante 3 (ú.l. metribuzin) sme rovnako v dôsledku sucha v jarných mesiacoch zistili účinnosť na mrlíky pri poslednom hodnotení len 45 – 50 %. V priaznivých podmienkach má účinná látka metribuzin  na mrlík biely značne vyššiu účinnosť. Láskavce sú na metribuzin menej citlivé. Z hodnotených účinných látok (pendimenthalin, metribuzin, linuron a flurochloridone) sme v roku 2015 zaznamenali najslabšiu účinnosť na mrlíky na variante 4 (ú.l. linuron) a najvyššia účinnosť bola zistená na variante 3 (ú. l. metribuzin). V roku 2015 sa potvrdila skutočnosť, že účinnosť pôdnych herbicídov je významným spôsobom ovplyvnená pôdnymi a poveternostnými vplyvmi.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti