Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Najvýznamnejšie stonkové a klasové choroby kukurice na Slovensku

03-02-2022
prof. Ing. Kamil Hudec, PhD. | kamil.hudec@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra ochrany rastlín

Kukuricu môže napádať celá škála chorôb a škodcov, ktorí sú na túto plodinu špecializovaní alebo sa jedná o polyfágne druhy, ktoré sa na kukurici vyskytujú príležitostne. Vo svojej domovine má kukurica ešte viacej chorôb a škodcov ako na Slovensku, ekonomicky významných je však iba niekoľko z nich. Medzi najfrekventovanejšie a najnebezpečnejšie určite patrí sneť kukuričná, ktorá potrápila viacerých pestovateľov aj v roku 2021. Nakoľko sa v ostatnom období objavili aj niektoré "nové" resp. nepoznané choroby kukurice, je užitočné ich pestovateľom pripomenúť. Tento článok je zameraný na stonkové a klasové choroby kukurice. Na kukurici sa vyskytuje aj viacero dôležitých a ekonomicky významných listových chorôb, ktorú sú však nad rámec zamerania tohto článku.

Fuzariózy kukurice

Fuzariózy kukurice sú na Slovensku rozšírené a každoročne sa vyskytujúce choroby. Počas vegetácie ich šírenie podporujú škodcovia (najmä vijačka, mory a kukuričiar), počas jesene skôr daždivé počasie pri dozrievaní kukurice na zrno.

Fuzariózu kukurice spôsobuje viacero húb (Fusarium moniliforme, F. graminearum, F. proliferatum, F. subglutinans a.i.) z ktorých niektoré sa vyskytujú aj na obilninách. Fuzarióza môže napadnúť kukuricu vo všetkých rastových fázach. V štádiu klíčenia napáda mladé rastliny a spôsobuje ich odumieranie. Infekcia sa po vzídení môže vyskytovať na internódiách, najmä na prvom a druhom, kde môže dochádzať k postupnému rozrušovaniu parenchymatických a sklerenchymatických pletív, takže pri silnom napadnutí môže dôjsť k predčasnému dozrievaniu alebo k lámaniu stebla.

Obr. 1

Obr. 1: Symptómy fuzariózy na šúľkoch

Charakteristickým znakom fuzariózy je oranžové až ružové sfarbenie napadnutých pletív. Neskôr huby prechádzajú do generatívnych orgánov, kde pri napadnutí šúľkov a jednotlivých zŕn možno dobre pozorovať povlak ružového mycélia. Niekedy sa začiatok napadnutia zŕn môže prejavovať aj strácaním lesku a postupným žltnutím praskajúcich zŕn. Huba prerastá jednotlivými zrnami, pričom môže dochádzať k obnaženiu múčnatého endospermu.

Najdôležitejším zdrojom infekcie sú nezaorané alebo plytko zaorané rastlinné zvyšky, samotné osivo, príp. napadnuté porasty obilnín, na ktorých sa vyskytuje najmä druh F. graminearum. Vznik infekcie priamo podporuje aj poškodenie rastlín húsenicami vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a iných škodcov. Priama škodlivosť fuzárií spočíva v redukcii úrody, nepriamo spôsobujú zníženie kvality úrody kontamináciou mykotoxínmi. Známe sú vážne otravy zvierat ale i ľudí po konzumácii napadnutých (plesnivých) šúľkov, ktoré sa z tohto hľadiska nehodia na konzumáciu, ani na kŕmenie.

Ochranné opatrenia: Profylaxia spočíva v dôslednom dodržiavaní zásad striedania plodín a pestovania odolných hybridov. Dôležitým opatrením je dôkladné zaoranie rastlinných zvyškov najmä po kukurici, čím sa urýchli ich rozklad.

Z hľadiska chemickej ochrany sú pre kukuricu registrované moridlá s pomerne širokým účinkom na patogénov vzchádzajúcich rastlín, ktoré však eliminujú iba primárne infekcie prenosné osivom.

Na foliárnu aplikáciu sú v kukurici na rok 2021 autorizované fungicídy na báze prothioconazole + tebuconazole, proti fuzarióze šúľkov a stoniek. Aplikujú sa podobne ako pri obilninách, v období kvitnutia (najneskôr na konci kvitnutia) kukurice. Z hľadiska ochrany proti fuzariózam je pri kukurici zvlášť dôležitá insekticídna ochrana proti vijačke kukuričnej a iným húseniciam, ktoré svojimi požerkami na stonkách a šúľkoch v podstate otvárajú bránu infekciám fuzariózy. Účinná ochrana proti škodcom kukurice je tak v praxi nezriedka najúčinnejšou ochranou proti fuzarióze.

Sneť kukuričná

Sneť kukurice spôsobuje huba Ustilago maydis. Je to choroba ktorá je na kukurici najnápadnejšia a preto aj najznámejšia, vrátane laickej verejnosti. Tvorba odpudzujúco vyzerajúcich nádorov je totiž neprehliadnuteľná.

Obr. 2

Obr. 2: Hálka (nádor) snete kukuričnej na šúľku

Choroba je typická tvorbou sneťových hálok - nádorov na nadzemných častiach kukurice. Sneťové hálky sú najskôr pokryté bielou blanou, ktorá časom praská a masa chlamydospór, ktorá je spočiatku mazľavá, postupne vysychá, hnedne a rozprašuje sa do okolitého prostredia. Veľmi zhubne sa prejavujú infekcie aj na mladých rastlinách kukurice. Vznik nádorov často podporuje predchádzajúce mechanické poškodenie rastlín, napr. ohryz zverou.
Patogén prežíva na povrchu pôdy alebo na rastlinných zvyškoch vo forme chlamydospór, kontaminované môže byť aj osivo kukurice. Infekcia môže vzniknúť v priebehu celej vegetačnej doby. Krátko po infekcii sa v miestach napadnutia rastliny objavujú sneťové hálky s chlamydospórami. Počas vegetácie sa môže vytvoriť 3-5 generácií patogéna, čo zvyšuje napadnutie rastlín pred zberom. Infekciu podporuje teplé počasie v júni a v júli. Intenzitu výskytu choroby zvyšuje aj hnojenie čerstvým maštaľným hnojom a kompostom.

Obr. 3

Obr. 3: Vznik hálky po poškodení zverou – frekventovaný jav v praxi

Sneť kukuričná je všeobecne rozšírenou chorobou vo všetkých oblastiach pestovania kukurice. V porastoch býva obyčajne napadnutých približne 3% rastlín, straty na úrode ale obvykle nepresahujú 5%.

Pri masívnom rozšírení choroby sa natíska otázka, či táto huba neprodukuje mykotoxíny škodlivé pre človeka a hospodárske zvieratá. Vedeckých prác o škodlivosti U. maydis je málo a údaje o mykotoxikózach spôsobených touto hubou nie sú dostupné. O relatívne nízkej škodlivosti môže napovedať aj známy fakt, že v Mexiku a iných okolitých krajinách sú hálky spôsobené sneťou kukuričnou vyhľadávanou delikatesou. Tú si odpradávna pripravovali už domorodí indiáni. Z hľadiska nutričného obsahu sneťové hálky dokonca poskytujú väčšie množstvo proteínov ako samotná kukurica. Vyznačujú sa aj vysokým obsahom esenciálneho lyzínu. Pre ľudskú konzumáciu sa hálky uchovávajú mrazením, zaváraním alebo sa predávajú v plechových konzervách. Najčastejšie sa hálka U. maydis pripravuje a servíruje v podobne omáčok k rôznym druhom syra, k mäsitým jedlám, podobne ako naše jedlé huby. Najčastejšie sa však podáva ako plnka v tortile. Mimo Mexika a v Európe je táto delikatesa väčšinou neznáma.

Ochranné opatrenia: Z preventívnych ochranných opatrení je dôležité najmä hlboké zaoranie pozberových zvyškov, dodržanie osevného postupu a pestovanie odrôd s vyšším stupňom rezistencie. Na morenie osiva sa môžu použiť rôzne prípravky účinné aj proti iným hubovým patogénom, ktoré zamedzujú prenosu infekcie osivom. Špeciálna foliárna fungicídna ochrana nie je dostupná, ťažisko ochranných opatrení spočíva v prevencii.

Pyrenochaeta terrestris

Oficiálny Slovenský názov tejto choroby neexistuje, najvhodnejší sa zdá byť priamy preklad z angličtiny – Červená hniloba koreňov kukurice (Red Root Rot). Pre širokú pestovateľskú verejnosť je táto choroba neznáma, vyskytuje sa ojedinelo v zeleninárskych osevných postupoch. Tam však jej škodlivosť môže dosiahnuť extrémne rozmery, ako napr. v roku 2015 na južnom Slovensku. Huba (pôvodca ochorenia) je v staršej literatúre skôr známa pod menami konídiového štádia - Phoma terrestris, resp. Setophoma terrestris.

Vo svete je huba známejšia skôr ako pôvodca ružovej hniloby cibule. Ide o patogéna, ktorý je súčasťou pôdnej mikroflóry a teda aj infekcie vznikajú z pôdy. Škodlivosť choroby na kukurici sa napr. v USA pohybuje obvykle na úrovni 15-20%. Okruh hostiteľských rastlín zahŕňa desiatky rodov, vrátane obilnín, zeleniny, strukovín, kukurice, tráv ai..

Symptómy na kukurici bývajú pozorované väčšinou až v pokročilom štádiu choroby, v druhej polovici vegetácie, najčastejšie v období tvorby zrna. Napadnuté rastliny začnú vädnúť a veľmi rýchlo usychajú. Dochádza k lámavosti stebla a rastlina sa dá ľahko nielen zlomiť, ale aj vytrhnúť z pôdy spolu s časťou uschnutého koreňového systému. Najtypickejšia je nápadná pigmentácia napadnutých koreňov. Môžu byť ružové až hlboko karmínovo červené, v závislosti od hostiteľa, podmienok a kmeňa patogéna. Na začiatku rozvoja infekcie obvykle prevládajú ružové odtiene farieb a s postupom choroby pletivá tmavnú. Napadnutie z podzemných častí postupuje aj na nižšie položené internódiá (najmä prvé tri) a postupne dochádza k nekróze pletív, k redukcii tvorby a biomasy koreňov a tým aj k redukcii rastu celých rastlín a samotnej úrody. Na napadnutých pigmentovaných častiach rastlín, najmä na koreňoch, sa časom tvoria malé tmavé až čierne útvary – pyknidy patogéna. Foliárne symptómy na kukurici zahŕňajú sivo-zelené dekolorácie internódií stebla, listy rýchlo vädnú a usychajú. Po objavení vädnutia listov dochádza k totálnemu odumretiu celej rastliny veľmi rýchlo, do 5-7 dní. Červená hniloba koreňov kukurice je "neskorou" chorobou druhej polovice sezóny, preto spôsobuje predčasné a núdzové dozrievanie porastu. Vplyvom straty mechanickej pevnosti sú rastliny vysoko náchylné na lámanie stebla a poliehanie porastu, ktoré je veľmi frekventované. Koreňový systém napadnutých rastlín je slabo vyvinutý a predčasne usychá. Škody spôsobené chorobu stúpajú najmä v suchých rokoch, kedy napadnutý koreňový systém nestíha rastlinu dostatočne zásobovať vodou, v dôsledku čoho odumiera rýchlejšie ako v rokoch bez vlahového stresu.

Obr. 4

Obr. 4: Symptómy Pyrenochaeta terrestris na koreňoch

Patogén prezimuje vo forme mikrosklerócií v pôde, kde môže prežívať aj niekoľko rokov. Infekčnými štruktúrami sú skleróciá a pyknospóry. Na hyfálnu infekciu pletív hostiteľa huba vyžaduje pomerne vysoké teploty (optimum leží v rozmedzí 25-28°C), kvôli čomu škodí najmä v letných mesiacoch. Napadnutie pletív je podporované súčasnými infekciami inými hubami, najmä z rodu Fusarium a Pythium. Pýtiá obvykle korene napadnú ako prvé, spôsobia ich oslabenie a následne pokračuje agresívnejšia invázia pletív hýfami Phoma terrestris.

Možnosti ochrany

Z hľadiska všeobecnej prevencie je dôležitý osevný postup, najmä treba obmedziť vzájomné striedanie cibule a kukurice. Ideálne je min. 5 ročný odstup týchto plodín, čo už zabezpečuje významné zníženie hladiny infekcií. Niektoré práce uvádzajú ako nevhodné medziplodiny aj obilniny, ktoré infekčný potenciál môžu zvyšovať. Veľmi vhodnou medziplodinou je podľa viacerých zdrojov sója.

Ďalej je dôležitá harmonická výživa a správna agrotechnika, ktorá však dokáže infekcie iba čiastočne obmedziť. Bolo dokázané, že prehustený porast, veľmi intenzívna výživa s intenzívnymi závlahami podstatne zvyšujú napadnutie rastlín a škodlivosť choroby, preto na rizikových plochách môže byť prílišná intenzifikácia skôr kontraproduktívna.

Najúčinnejšou ochranou v súčasnosti stále ostáva pestovanie odolných odrôd kukurice.