V uplynulom pestovateľskom ročníku nám príroda pripomenula, že fuzarióza klasov (FHB) je stále nebezpečnou chorobou. Po sérií rokov s priemerným infekčným potenciálom spôsobila vlani fuzarióza klasov vo viacerých lokalitách problémy. Okrem viditeľného výskytu vybielených klasov bol nepríjemným prekvapením zvýšený obsah mykotoxínov v úrode. Nebolo vzácnosťou, keď obsah prevyšoval zákonom stanovený limit a problém s realizáciou úrody bol na svete. Tieto problémy sa často vyskytli aj tam, kde bola použitá chemická ochrana. Je preto namieste si pripomenúť dôležité aspekty tejto choroby a najmä to, že efektívna ochrana musí byť komplexom opatrení. Spoliehanie sa iba na chemickú ochranu totiž môže viesť ku sklamaniu.

V priemerných rokoch sa fuzarióza klasu na pšenici vyskytuje v nižšej alebo strednej intenzite. Celoplošná epifytócia sa vyskytuje iba v niektorých výnimočných daždivých rokoch. Fuzarióza klasu sa preto stáva skôr lokálnou chorobou, k čomu prispieva aj nerovnomerné rozloženie zrážok. Okrem klasickej fuzariózy sa najmä v rokoch s nižším infekčným tlakom vyskytuje často tzv. klásková fuzarióza, ktorá je v praxi menej známa.

Pre vznik fuzariózy klasov je rozhodujúca rastová fáza kvitnutia, kedy sú klasy najcitlivejšie na infekciu. Optimálne podmienky pre vznik infekcie nastávajú ak sa v období kvitnutia vyskytnú zrážky vyššie ako 5 mm. Najväčšie percento úspešných infekcií vzniká, ak je minimálne po dobu 24 hodín teplota vzduchu 20 - 25 ˚C a relatívna vlhkosť vzduchu 100 %. S dozrievaním rastliny citlivosť klasu voči fuzariózam klesá.

Symptómy fuzariózy klasu sú najlepšie viditeľné v mliečnej až voskovej zrelosti. V tom období sú zdravé klasy sýto-zelenej farby a s fuzarióznymi klasmi (vybielenými kláskami alebo zbelenými časťami klasu) farebne veľmi dobre kontrastujú. Toto obdobie je na posúdenie napadnutia alebo na hodnotenie pokusov ideálne. Fáza zreteľných symptómov ale trvá iba 5-10 dní. Pri vlhkom počasí je dlhšia a naopak pri extrémne suchom počasí môže trvať iba niekoľko dní. Neskôr sa klasy začínajú sfarbovať do žlta, čím sa stráca kontrast zdravých a napadnutých klasov. Potom je fuzarióza klasu už len veľmi ťažko pozorovateľná a napadnuté klasy sa dajú rozoznať už len podľa oranžovej sporulácie. Rozsah zbelenia-napadnutia klasu však už nie je spoľahlivo hodnotiteľný.

Všeobecne sa fuzarióza klasov uvádza ako choroba spôsobujúca zbelenie klasov s oranžovými povlakmi. V staršej literatúre sa popisovala často ružová sporulácia, no na základe praktických skúseností ide skôr o oranžové sfarbenie. Pri detailnejšej analýze symptomatiky fuzariózy klasov v praxi a na základe skúseností a výsledkov z ostatných rokov, najmä zo SR, sa fuzarióza klasu vyskytuje buď vo forme klasickej fuzariózy klasov alebo vo forme tzv. hnedej  kláskovej fuzariózy.

Klasická fuzarióza klasu sa prejavuje zbelením kláskov alebo celých klasov, s následnou oranžovou sporuláciou patogénov. K zbeleniu celého klasu dochádza v prípade, ak mycélium primárne napadne vreteno klasu. Časť klasu nad miestom infekcie alebo celý klas odumrie. Za priaznivých podmienok sa neskôr na báze pliev a najmä okolo klasového vretena vytvárajú oranžové povlaky sporulácie. Ojedinele, pri veľmi vlhkom počasí, môžu byť napadnuté klasy celé pokryté oranžovo-bielym mycéliom. Niekedy sa na vybielených kláskoch môžu objaviť aj drobné čierne bodky - peritéciá F. graminearum. Tento symptóm sa v SR vyskytuje iba veľmi vzácne a môže sa zamieňať za sporuláciu sekundárnej saprofytickej huby Epicoccum nigrum, ktorá na klasoch vytvára taktiež tvorbu čiernych bodiek. Klasickú fuzariózu klasu v Európe najčastejšie spôsobuje 5 druhov húb: F. graminearum, F. avenaceum, F. culmorum, F. poae a Microdochium nivale.

Hnedá klásková fuzarióza je v praxi málo známa, mnohí pestovatelia ju nepoznajú vôbec alebo symptómy pripisujú iným chorobám. Pri tejto forme sa prvé symptómy objavujú už 5 - 7 dní po infekcii. Na klasoch je neskôr možné pozorovať malé hnedasté škvrny na okraji alebo v strede plevy, ktoré sa už nezväčšujú. V SR sa s hnedou kláskovou fuzariózou možno stretnúť najmä v rokoch s nižším infekčným potenciálom. Pri analýze druhového spektra bolo zistené, že medzi najfrekventovaneších pôvodcov tejto formy fuzariózy v SR patrí F. poae, menej M. nivale, ktoré tvorí na plevách škvrny s tmavohnedým okrajom. Pre F. poae sú skôr typické svetlé, ostro ohraničené škvrny v pletivách. Z hospodárskeho hľadiska je hnedá klásková fuzarióza menej škodlivá, oproti klasickej fuzarióze je takmer zanedbateľná.

Z hľadiska redukcie úrody klasickou fuzariózou klasu bývajú straty presahujúce 20% úrody skôr výnimočné. Napriek tomu sa vyskytujú prípady s vysokým výskytom a škodlivosťou fuzariózy klasu, no väčšinou sa spájajú s horšou agrotechnikou, minimalizačnými technológiami, zlým striedaním plodín, citlivými odrodami a vhodným (daždivým) počasím v kľúčovom období kvitnutia obilnín. Najčastejšie ide o kombináciu viacerých rizikových faktorov.

Napadnutie klasov fuzariózou sa okrem vyššie popísaných negatívnych dopadov môže prejaviť aj vo forme zvýšeného obsahu mykotoxínov. Mykotoxíny sa tvoria v zrnách v rôznych koncentráciách. Sú to termostabilné zlúčeniny, ktoré s nezmenenou štruktúrou prežijú všetky formy spracovania zrna, takže prechádzajú do krmív, múky a ďalších produktov. Fuzária produkujú celú škálu mykotoxínov, k najvýznamnejším patrí  deoxynivalenol (DON), T-2 toxín, nivalenol (NIV), moniliformín (MON) a zearalenon (ZEA). Vo vyspelých krajinách sú v súčasnosti negatívnym účinkom mykotoxínov fuzárií vystavené skôr zvieratá ako človek. Systém kontroly kvality surovín pre výrobu krmív nie je taký prísny ako v prípade potravín. Preto je ďaleko pravdepodobnejšie, že v krmivách (na rozdiel od potravín) môže byť obsah mykotoxínov v nadlimitných koncentráciách. Ich negatívny vplyv v rámci živočíšnej výroby býva niekedy prehliadaný, pretože chronická expozícia nízkymi dávkami sa prejavuje skôr nešpecificky, najčastejšie zníženou telesnou kondíciou a menšími prírastkami.

Ochrana proti fuzarióze klasu

V poľnohospodárskej praxi je v súčasnosti k dispozícii dostatok informačných zdrojov o ochrane proti fuzarióze klasu. Napriek tomu sa v praxi často nevenuje dostatočná pozornosť preventívnym opatreniam a ochrana je vnímaná iba ako záležitosť fungicídov. To sa však môže vypomstiť, ako sa viacerí pestovatelia presvedčili aj v minulom roku.

V rokoch s vyšším infekčným tlakom patogénov sa účinnosť všetkých fungicídov znižuje a v prípade listových chorôb sa používajú opakované fungicídne ošetrenia. Pri fuzarióze klasu však rozhoduje iba jeden jediný termín – začiatok kvitnutia. V rokoch s vysokým výskytom FHB býva počas kvitnutia chladnejšie a vlhké počasie, ktoré predlžuje najcitlivejšiu rastovú fázu – kvitnutie, vďaka čomu sa predlžuje obdobie kvitnutia a teda aj vzniku infekcií. Nakoľko fungicídy už po 48 hodinách po aplikácii výrazne strácajú účinnosť, je toto jeden z podstatných dôvodov ich nižšej účinnosti v daždivých a chladných rokoch.

V podmienkach maloparcelkových pokusov sa používa umelá inokulácia spórami F. culmorum alebo F. graminearum. V praxi však infekcie spôsobuje zmes patogénov, spektrum býva premenlivé podľa lokalít, roku a iných faktorov. Fungicídy však neúčinkujú rovnako proti všetkým druhom fuzárií, čo je ďalší dôvod variabilnej účinnosti fungicídov v poľných podmienkach.

Na základe uvedeného vyplýva, že v praxi býva pomerne frekventovaná situácia, keď fungicídy proti fuzarióze klasu nedosahujú želaný účinok. Ak pestovateľ očakáva, že po fungicídnom ošetrení proti FHB nebude v poraste ani jeden napadnutý klas, jeho očakávania sú nereálne. V rokoch s nižším výskytom FHB síce účinnosť fungicídov dosahuje 80-90%, ale v rokoch epifytócie aj najúčinnejšie fungicídy dosahujú účinnosť iba 50-60%. Očakávať zázraky od fungicídov proti FHB preto nie je namieste.

Pre pestovateľov je preto dôležité venovať pozornosť správnej agrotechnike, hlbokej orbe, striedaniu plodín, harmonickej výžive a najmä odolným odrodám, ktoré v podmienkach častého výskytu choroby preukážu väčšiu službu ako hoci aj špičkový fungicíd v prehnojenom poraste náchylnej odrody v extrémne daždivom roku.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti