Koncepcia a priority aplikovaného výskumu pôdy s výhľadom do roku 2020
Na 68. Valnom zhromaždení OSN bola prijatá rezolúcia, ktorou je rok 2015 vyhlásený za Medzinárodný rok pôdy a 5. december je každoročne Svetovým dňom pôdy (Uznesenie Valného zhromaždenia OSN (A/RES/68/232). Nestalo sa tak náhodou, pôd na našej planéte neustále hrozivo ubúda. Značný úbytok zaznamenávame aj na Slovensku, a to v priemere 8 ha denne. Ak by mal takýto trend pokračovať, o 800 - 1000 rokov by sme tak prišli o všetku pôdu a potom by už nebolo čo chrániť. Preto najmä tento rok využívame na zvýšenie povedomia o pôde a hlavne uvedomenie si faktu, že pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj. Samozrejme nestačí len povedomie, je potrebné mať aj účinnú pôdnu legislatívu na zvýšenie ochrany pôdy a správneho využívania pôd. Často nepriaznivé zásahy človeka do pôdy (zábery najkvalitnejších pôd, pustnutie pôd, ktoré sa pôvodne poľnohospodársky využívali, nedostatok kvalitných organických hnojív, pestovanie monokultúr s čím je často spôsobovaná únava pôdy, rozvoj chorôb a škodcov najmä v podmienkach postupného otepľovania klímy). Podľa dlhodobých scenárov sa predpokladá oteplenie klímy do konca 21. storočia priemerne o 3,5 – 4,5 C. To znamená postupné otepľovanie pôdy a atmosféry, vyššiu kondenzáciu vodných pár a väčší úhrn zrážok. Tieto zrážky však budú nerovnomerne rozložené, to znamená, že obdobia záplav sa budú striedať s obdobiami sucha. Vplyvom zvýšenia intenzívnych často prívalových zrážok môže dochádzať k akcelerácii erózie pôdy. S tým súvisí aj problém úbytku pôdnej organickej hmoty a zhutňovania pôd. V teplejších oblastiach sa bude zvyšovať výpar pôd, kde pri vysokej mineralizácii podzemných vôd a ich hladín môže dochádzať k postupnému rozširovaniu zasolených pôd.
Na základe doterajších poznatkov z monitorovania pôd Slovenska, ktorý sa u nás permanentne realizuje od roku 1993, zisťujeme najvýraznejší proces degradácie pôdy pri erózii, ako aj pri jej zhutňovaní. V súčasnosti evidujeme takmer 700 tis. ha zhutnených pôd a takmer 950 tis. ha poľnohospodárskych pôd ohrozených potenciálnou vodnou eróziou. Pôdy, ktoré boli v minulosti kontaminované, sú kontaminované aj v súčasnosti (do 20 tis. ha) a to aj napriek tomu, že emisná situácia po roku 1990 sa u nás výrazne zlepšila. Taktiež evidujeme u nás celkovo do 3 tis. ha zasolených pôd. Pozorujeme tiež mierny úbytok pôdnej organickej hmoty, i keď na niektorých pôdach zisťujeme v poslednom období jej stagnáciu. Po roku 1990 zisťujeme úbytok prístupných živín – najmä fosforu a draslíka priemerne o 10 – 30 %.
| Obr. 1: Vplyv mechanizmov na utláčanie pôd |
| Obr. 2: Erózia – výrazný degradačný fenomén |
Ide o varovné signály, aby sme si pôdu zodpovedne chránili v snahe zabezpečiť jej udržateľný stav aj pre budúce generácie.
Ochrana pôdy na európskej úrovni nebola v 20. storočí zabezpečená na dostatočnej úrovni. Postavenie pôdy a potreba jej ochrany bolo oproti ostatným zložkám životného prostredia, ako je ovzdušie, voda a biota, nedocenené a jej ochrana bola zabezpečená nepriamo alebo sekundárne, hlavne formou legislatívnych opatrení zameraných na ochranu ovzdušia, vody, opatrení prijatých pri nakladaní s odpadom, či týkajúcich sa pesticídov a ekologického poľnohospodárstva. Podobná situácia pretrvávala aj v ochrane pôdy na národnej úrovni jednotlivých členských štátov.
Vstupom do spoločenstva krajín EÚ sa vnáša viac svetla aj do pôdnej politiky našej krajiny, ktorá sa tak stáva súčasťou Európskej pôdnej politiky. Jej úsilím je mobilizovať a akcelerovať všetky európske výskumné a vedecké kapacity zaoberajúce sa pôdou a jej udržateľnom stave aj pre budúce generácie. To znamená na jednej strane maximálne využiť existujúce poznatky o pôdach, na druhej strane zabezpečiť ich kompatibilitu a integráciu v rámci európskeho spoločenstva. Tá druhá požiadavka je práve úlohou v súčasnosti pracujúcich Európskych komisií pre rôzne oblasti pôdnej politiky, ktorá zahŕňa aj výkon ochrany pôdy.
Štátna pôdna politika SR deklaruje, že pôda je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, a preto musí byť starostlivo chránená pred poškodením. Najnovším nástrojom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu je Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý by mal viesť ku skvalitneniu a zjednoteniu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu s cieľom chrániť poľnohospodársky pôdny fond pred degradáciou. Na základe tohto zákona bola následne v r. 2004 zriadená pri Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave tzv. Pôdna služba, ktorá zabezpečuje nepretržite výkon tohto zákona. Podobne bol ustanovený zákon o lesoch č. 326/2005 Z.z., kde sa definujú podmienky pre ochranu lesných pozemkov.
Treba si uvedomiť, že 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru s vidieckym obyvateľstvom, kde práve pôda bola vždy jeho obživou a životným priestorom. Chrániť a správne využívať pôdu znamená chrániť vidiecku krajinu aj ľudí. Multifunkčné využívanie pôdy sa musí opierať o výskum jej multifunkcionalít aj za účasti príbuzných vedných disciplín a moderných databáz s presnosťou na každé pole príslušného územného celku.
Ochrana a správne využívanie pôdy je v prvom rade odborným problémom. Preto aktivity musia byť usmerňované cielene s podporou odborného zázemia, len tak môžu byť získané a na vysokej odbornej úrovni vyhodnocované informácie o pôde jednak pre decíznu sféru, ako aj pre užívateľskú sféru a prax.
V slovenskom pôdohospodárstve, podobne ako v celej ekonomike, prebiehajú rozsiahle zmeny, ktoré ho postavili pred nové výzvy. Integrácia do Európskej únie vystavila slovenských pôdohospodárov väčšej konkurencii na domácom trhu, ale aj rozšírila možnosti našich podnikov jednoduchšie realizovať výsledky svojej produkcie na spoločnom európskom trhu. Túto výhodu však môže využiť iba inovatívna a konkurencieschopná domáca výroba s pridanou hodnotou, podporovaná výsledkami výskumu.
V kontexte Stratégie EÚ Európa 2020 pre oblasť poľnohospodárstvo v súvislosti s ďaľším výskumom pôdy pôjde o nasledovné priority:
Ďalšie smerovanie pôdoznaleckého výskumu v najbližšom období bude venovať zvýšenú pozornosť týmto okruhom:
1. Význam a hodnotenie funkcií pôdy a jej degradácie vo väzbe na rozvoj spoločnosti
- tvorba komplexných prístupov a metód pre hodnotenie produkčných a mimoprodukčných funkcií pôdy (ekosystémové služby) a ich prínosov (komoditných a nekomoditných) pre spoločnosť
- vývoj metód oceňovania ekosystémových služieb pôdy vo vzťahu k oceňovaniu pôdy a prírodných zdrojov v poľnohospodárskej krajine
- hodnotenie parametrov pôdy a ich zmien vo väzbe na vývoj kvality pôdy s využitím metód moderného pôdneho prieskumu a metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ)
- identifikácia a hodnotenie poľnohospodársky deficitných území SR s ohľadom na potenciál ich využívania.
2. Kapacita pôdy a krajiny vo väzbe na kvalitnú produkciu potravín, na výrobu bioenergie, recykláciu odpadov a ekonomický rozvoj regiónov SR
- vývoj a harmonizácia metód detekcie pedosféry pre tvorbu informácií ohľadom udržateľného využívania
- vývoj nových metód a prístupov pre hodnotenie vlastností pôdy vo vzťahu k efektívnemu pestovaniu plodín a využitia pôdy v krajine
- tvorba zásad a algoritmov pre poľnohospodárske a nepoľnohospodárske využívanie pôdy.
3. Kapacita pôdy a krajiny pri zmierňovaní globálnych a regionálnych environmentálnych fenoménov (napr. sucho, záplavy, znečisťovanie vodných zdrojov)
- zisťovanie a hodnotenie biofyzikálnych veličín potrebných pre pochopenie časového a priestorového vývoja ekosystémov ovplyvnených globálnymi zmenami
- analýza a hodnotenie potenciálov využitia pôdy v krajine s ohľadom na súčasný stav a predpokladané zmeny jej kvality
- tvorba metód a algoritmov pre hodnotenie kapacít pôdy vo vzťahu k retencii vody a uhlíka v pôde
- optimalizácia využitia pôdy v krajine pre zlepšenie retenčnej kapacity pôdy a zlepšenie kvality vodných zdrojov
4. Tvorba informácií a informačných systémov na podporu rozhodovania ohľadom udržateľného využívania pôdy a krajiny
- pasportizácia vlastností pôdy na úrovni referenčných parciel registra pôdy ako podklad pre realizáciu spoločenských aktivít súvisiacich s pôdou (napr. zmena spôsobu využívania pôdy, predaj pôdy, emisné kvóty)
- tvorba optimalizačných programov multifunkčného využívania pôdy pre udržanie podmienok rozvoja poľnohospodárstva, rozvoja regiónov a tvorbu priaznivých podmienok života ľudí
- tvorba informačných nástrojov pre všestranný funkčný rozvoj využívania pôdy a jej cielenú ochranu.
Tvorbu poznatkov k uvedeným odborným problémom treba realizovať ako všeobecný štátny záujem z prostriedkov štátneho rozpočtu podobne ako je to aj v ostatných členských krajinách EÚ.
Medzinárodné záväzky a nevyhnutnosť ich ďalšieho plnenia
Vyplývajú z nášho členstva v EÚ za účelom:
- zvýšiť kvalitu a prístupnosť informácií potrebných pre navrhovanie a uplatňovanie pôdnej a environmentálnej politiky v Európe
- podporiť rozvoj informačných služieb a aplikácií v rámci krajín EÚ
- podieľať sa na spoločných výstupoch EÚ s cieľom odpovedať na aktuálne a dôležité globálne nepriaznivé dopady a ich zmierňovanie v Európe
- podieľať sa na príprave technických dokumentov v rámci Tematickej stratégie o pôde pre podporu Pôdnej direktívy
- vytvoriť odborné východiská pre zmiernenie a nápravu dôsledkov klimatickej zmeny
- vytvoriť rámec praktických aktivít, podporných opatrení a rozhodovacích nástrojov a pripraviť SR pre zvládnutie možných medzinárodných záväzkov určujúcich kvóty a prípadné obchodovanie s emisiami z pôdy a z pôdohospodárstva
- v zmysle medzinárodnej Konvencie k dezertifikácii spracovať stratégiu boja proti dezertifikácii (vysušovaniu) krajiny a následnej degradácii pôdy
Na základe uvedeného zámeru, ako aj konkrétnych aktivít v oblasti ďalšieho výskumu pôdy možno tieto v rámci rezortu MPRV SR označiť za originálne a medzinárodne záväzné s priamym dopadom ako pre decíznu sféru, tak aj pre poľnohospodársku prax.
Závery a odporúčania
Stratégia aplikovaného výskumu v pôdohospodárstve na Slovensku vychádza z predpokladu zvýšenia celosvetového dopytu po potravinách i prudkého nárastu dopytu po krmivách, vláknine, biomase a biologických surovinách, čo pri súčasných postupoch môže viesť k ďalšiemu poškodzovaniu prírodných zdrojov, životného prostredia, ohrozia sa biotopy, biodiverzita, funkčnosť pôd a vodné zdroje. Na základe toho sú v stratégii stanovené ciele a priority pôdohospodárskeho výskumu, ktoré pokrývajú súčasné domáce potreby a rešpektujú svetové a európske trendy. Ich naplnenie si vyžaduje:
- Presadiť, aby aktuálne problémy pôdohospodárstva boli považované za výzvu celej spoločnosti a v nadväznosti na to vytvoriť štátny program pre riešenie úloh výskumu a inovácií v pôdohospodárstve.
- Najnaliehavejšie problémy pôdohospodárstva riešiť formou krátkodobých „štátnych objednávok“ pre výskum a inovácie.
- V novom Operačnom programe Výskum a inovácie (2014–2020) otvoriť výzvy špecificky orientované na odvetvie pôdohospodárstva, jeho priority a zvýšiť podiel bežných prostriedkov a tým podporiť kontinuitu pôdohospodárskeho výskumu a jeho praktickú realizáciu v nadväznosti na minulé programovacie obdobie Operačného programu Výskum a vývoj (2007-2013), v rámci ktorého si pôdohospodárske výskumné pracoviská modernizovali infraštruktúru, vytvorili sa tam centrá excelentnosti a centrá kompetentnosti, kde sa kumulovala kritická masa výskumných pracovníkov.
- V novom Programe rozvoja vidieka na roky 2014–2020 a Integrovanom regionálnom operačnom programe na roky 2014–2020 vytvoriť vhodné nástroje na zapojenie pôdohospodárskych výskumných inštitúcií a inovačných pôdohospodárskych podnikateľských subjektov a na ich vzájomnú spoluprácu pre uplatnenie najnovších poznatkov a inovácií v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
- Zastaviť znižovanie objemu finančných prostriedkov pre rezortný pôdohospodársky výskum a vytvoriť nástroje pre stabilizáciu, prípadne rast finančného zabezpečenia.
- Vzhľadom na to, že pôdohospodárstvo a životné prostredie sa stali jednými z priorít, Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3), ktorú schválila Vláda SR, bude potrebné zapojiť pôdohospodársku výskumnú komunitu a prax aj do realizácie Akčného plánu implementácie RIS 3 pre roky 2014–2016, hlavne ich členstvom vo Vedeckej rade Výskumnej agentúry a Vedeckej Rade Technologickej agentúry, ktoré sa budú v zmysle akčného plánu konštituovať.
- Presadiť, aby sa v Agentúre pre podporu výskumu a vývoja v oblasti pôdohospodárstva vyhlasovali aj cielené výzvy zamerané na priority uvedené v tejto stratégii.
- Urýchliť implementáciu finančných pravidiel, ktoré budú stimulovať výrobu, aby investovala do výskumu.
- Vytvoriť platformy pre spoluprácu pôdohospodárskej výskumnej komunity a praxe bez ohľadu na sektorovú príslušnosť.
