Úvod / Informácie / Pôda

Zmeny v objemovej hmotnosti pôdy redukovanej a výkonnosti kapusty repkovej pravej f. ozimnej pestovanej rôznymi technológiami obrábania pôdy

16-10-2015
Štefan Žák | zak@vurv.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

Pôda predstavuje významný prírodný zdroj, plniaci pre človeka nenahraditeľné funkcie. Vznik pôdy je podmienený viacerými faktormi: materskou horninou, klímou, organizmami, spodnou vodou. Osobitným faktorom pôsobiacim na pôdu a jej stav je činnosť človeka. Táto činnosť sa neprejavuje len v pozitívnom zmysle, ale často prispieva k nežiaducim prejavom degradácie pôd.

Pôda predstavuje významný prírodný zdroj. Správne využívanie a obhospodarovanie pôdy vytvára priaznivé podmienky pre poľnohospodársku produkciu, ochranu pôdy a jej vlastností. Rôzne plodiny zanechávajú pôdu v rôznom fyzikálnom stave závisiacom ako na koreňovom systéme tak aj od spôsobov a intenzity obrábania pôdy. Obrábanie pôdy reguluje nielen jej fyzikálne, ale aj chemické a biologické vlastnosti. Obrábaním pôdy sa mení jej fyzikálny stav, od ktorého bezprostredne závisí vodný, vzdušný, biologický a tepelný režim pôdy vytvárajúci optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín.

Objemová hmotnosť je hmotnosť objemovej jednotky pôdy (1 m3) v prirodzenom uložení. Jej hodnoty sú vždy nižšie ako hodnoty mernej hmotnosti, pretože vyjadrujú hmotnosť nielen pevných častíc, ale i kvapalnej a plynnej fázy pôdy, ktorá vyplňuje pôdne póry. Objemová hmotnosť vyjadrená v t.m-3, alebo v kg.m-3 závisí predovšetkým od priestorového usporiadania pôdnych častíc, od zrnitostného zloženia, štruktúry a momentálneho obsahu vody a vzduchu v pôde.

Význam repky vidíme predovšetkým v potravinárstve, krmovinárstve, bioenergetike, v chemickom priemysle a pod. Z agronomického hľadiska je veľmi dobrou predplodinou pre obilniny, je prerušovačom osevných postupov s vyšším zastúpením obilnín, zvyšuje úrodnosť pôdy, je alternatívnym zdrojom organických hnojív, obmedzuje eróziu pôdy a má aj ďalšie kladné vlastnosti.

Plodiny osevného postupu (kapusta repková pravá f. ozimná – tritikale f. ozimná – kukurica na siláž – pšenica f. ozimná) sme pestovali rôznymi spôsobmi a to:

  • konvenčnou technológiou - (podmietka s ošetrením), orba (180-200 mm), predsejbová príprava pôdy, sejba, vyššia istota založenia, vyššia energetická náročnosť,
  • minimalizačnou technológiou - plytké kyprenie pôdy (50 - 100 mm), ak je potrebný kyprič s horizontálnou osou rotácie pre intenzívnejšie spracovanie pôdy, ďalej po predsejbovej príprave sejba bežnou sejačkou, alebo použitie sejacieho exaktoru (napr. Horsch)
  • bezorbovou technológiou – priama sejba do nespracovanej pôdy.

Pôdne vzorky na zistenie objemovej hmotnosti pôdy (t.m3) sme odoberali v rokoch 2006-2012 počas vegetácie tri krát (jar - T1, leto - T2, jeseň - T3) z hĺbky do 0,40 m v 0,1 m intervaloch.

Cieľom príspevku je porovnať zmeny objemovej hmotnosti pôdy (redukovanej) a jej vplyv na výkonnosť kapusty repkovej pravej f. ozimnej vyjadrenú úrodou semena (t.ha2) , úrodou slamy a pozberových zvyškov (t.ha2) a produkciou biomasy (t.ha2) v rôznych technológiách obrábania pôdy.

Na obrázku č. 1 vidíme priemerné hodnoty úrody semena repky (t.ha-1) a objemovej hmotnosti pôdy (t.ha3). Vidíme, že najvyššia úroda semena repky bola pri použití konvenčnej technológie (najnižšia hodnota objemovej hmotnosti pôdy), nasledovala bezorbová technológa (najvyššia hodnota objemovej hmotnosti pôdy) a najnižšiu úrodu semena repky sme zistili pri použití minimalizačnej technológie (priemerná hodnota objemovej hmotnosti pôdy).

Obr. 1: Objemová hmotnosť pôdy a úroda semena repky

Na obrázku č. 2 vidíme priemerné hodnoty produkcie slamy a pozberových zvyškov repky (t.ha-1) a objemovej hmotnosti pôdy (t.ha3). Pri produkcii slamy už je závislosť výšky produkcie slamy a objemovej hmotnosti pôdy pôdy (t.ha3) jednoznačnejšia, keď so stúpajúcou hodnotou objemovej hmotnosti pôdy pôdy klesala výška produkcie slamy repky. Pri najvyššej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy (t.ha3) bola najnižšia produkcia slamy (bezorbová technológia), pri priemernej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy (t.ha3) bola produkcia slamy priemerná (minimalizačná technológia) a pri najnižšej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy (t.ha3) bola produkcia slamy repky najvyššia (konvenčná technológia).

Obr. 2: Objemová hmotnosť pôdy a úroda slamy repky

Na obrázku č. 3 vidíme priemerné hodnoty množstva biomasy repky (t.ha-1) a objemovej hmotnosti pôdy. Vzhľadom na skutočnosť, že produkcia slamy bola vyššia ako úroda semena repky, množstvo biomasy korešponduje viac s produkciou slamy, čo znamená že pri najvyššej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy bola najnižšia produkcia biomasy (bezorbová technológia), pri priemernej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy bola produkcia biomasy repky priemerná (minimalizačná technológia) a pri najnižšej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy bola produkcia biomasy najvyššia (konvenčná technológia).

Obr. 3: Objemová hmotnosť pôdy a produkcia biomasy repky

Na obrázku č. 4 vidíme trendy priebehu objemovej hmotnosti pôdy v jednotlivých technológiách obrábania pôdy. Najvyššia hodnota objemovej hmotnosti pôdy pôdy v priemere rokov 2006 – 2012 bola zistená v bezorbovej technológii, nasledovala konvenčná a minimalizačná technológia, pričom rozdiel medzi technológiami je 0,034 t.ha3 (iba 2,3% relatívnych). Trend znižovania objemovej hmotnosti pôdy pôdy za roky 2006-2012 sme pozorovali pri minimalizačnej technológii. V konvenčnej technológii bol priebeh trendovej krivky vyrovnaný a pri bezorbovej technológii sme pozorovali trend mierneho narastania objemovej hmotnosti pôdy pôdy. Treba zdôrazniť, že vlahové aj teplotné pomery v jednotlivých rokoch boli vo všetkých technológiách obrábania pôdy rovnaké, takže rozdiely boli spôsobené technológiami obrábania pôdy.

Obr. 4:  Objemová hmotnosť pôdy v rokoch 2006-2012 v repke podľa technológií spracovania pôdy

V tabuľke 1 sú uvedené hodnoty korelačných koeficietov medzi hodnotenými znakmi v jednotlivých technológiách obrábania pôdy. Medzi úrodou semena repky a objemovou hmotnosťou pôdy sme nezistili štatisticky významný vzťah, ale najvyššia hodnota korelačného koeficientu bola pri bezorbovej technológii, nižšia pri minimalizačnej technológii a najnižšia hodnota korelačného koeficientu bola pri konvenčnej technológii.

Tabuľka 1: Prehľad korelačných koeficientov hodnotených znakov

Korelačné koeficienty (N = n – 2 = 5)
BT
MT
KT
Úroda semena
OHR
0,7072
0,5380
0,2981
Úroda slamy
OHR
0,9232++
0,4675
-0,0285
Produkcia biomasy
OHR
0,9085++
0,4922
0,0060
Úroda semena
Úroda slamy
0,8473+
0,6030
0,7236
Úroda semena
Produkcia biomasy
0,8851++
0,6672
0,7725+
Úroda slamy
Produkcia biomasy
0,9971++
0,9965++
0,9973++

Medzi úrodou slamy a objemovou hmotnosťou pôdy sme zistili štatisticky významný vzťah (vysoko preukazný) iba v bezorbovej technológii. Vyššia hodnota korelačného koeficientu bola pri minimalizačnej technológii ako pri konvenčnej technológii, ale v oboch prípadoch nebol vzťah významný.

Podobne ako pri úrode slamy repky aj medzi množstvom biomasy a objemovou hmotnosťou pôdy sme zistili štatisticky významný vzťah (vysoko preukazný) iba v bezorbovej technológii. Vyššia hodnota korelačného koeficientu bola pri minimalizačnej technológii ako pri konvenčnej technológii, ale v oboch prípadoch nebol vzťah významný.

Medzi úrodou semena a produkciu slamy repky sme zistili štatisticky významný vzťah (preukazný) iba v bezorbovej technológii. Vyššia hodnota korelačného koeficientu bola pri konvenčnej technológii ako pri minimalizačnej technológii, ale v oboch prípadoch nebol vzťah významný, aj keď sa hodnoty približovali k hranici významnosti.

Medzi úrodou semena repky a produkciu biomasy sme zistili štatisticky významný (vysoko preukazný) vzťah v bezorbovej technológii, preukazný vzťah v konvenčnej technológii a iba v minimalizačnej technológii nebol vzťah významný, hoci sa hodnota približovala k hranici významnosti.

Medzi produkciou slamy a produkciou biomasy sme tiež zistili štatisticky významný vzťah, vo všetkých troch technológiách obrábania pôdy, keď vo všetkých troch porovnávaných technológiách bola hodnota korelačného koeficientu medzi produkciou slamy a produkciou biomasy vysoko preukazná.

Záver:

Z dosiahnutých výsledkov vidíme, že úroda semena repky bola najvyššia v konvenčnej technológii, nasledovala bezorbová a minimalizačná technológia, pričom objemová hmotnosť pôdy nekorešpondovala s úrodou semena. Pri produkcii slamy a množstve biomasy repky boli najvyššie hodnoty v konvenčnej technológii, nasledovala minimalizačná technológia a bezorbová technológia, pričom objemová hmotnosť pôdy bola v opačnom slede, teda pri najvyššej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy bola najnižšia úroda slamy aj produkcia biomasy (bezorbová technológia), pri priemernej hodnote objemovej hmotnosti pôdy pôdy bola úroda slamy aj produkcia biomasy repky priemerná (minimalizačná technológia) a pri najnižšej hodnote objemovej hmotnosti pôdy bola úroda slamy aj produkcia biomasy najvyššia (konvenčná technológia).

Priemerná hodnota objemovej hmotnosti pôdy za roky 2006-2012 bola zistená najnižšia v minimalizačnej technológii, nasledovala konvenčná technológia a bezorbová technológia. Trend znižovania objemovej hmotnosti pôdy pôdy za roky 2006-2012 sme pozorovali pri minimalizačnej technológii. V konvenčnej technológii bol priebeh trendovej krivky vyrovnaný a pri bezorbovej technológii sme pozorovali trend mierneho narastania objemovej hmotnosti pôdy pôdy.

Preukaznú hodnotu korelačného koeficientu sme zistili vo všetkých technológiách pri závislosti úrady slamy a produkcii biomasy (vysoko preukazný vzťah), v závislosti úrody semena a produkcie biomasy bol význymný vzťah v bezorbovej a konvenčnej technológii a v bezorbovej technológii bol významný vzťah aj medzi objemovou hmotnosťou pôdy a úrodou slamy, objemovou hmotnosťou pôdy a produkciou biomasy a úrodou semena a úrodou slamy.