Príprava pôdy k oziminám
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia dochádzalo k postupným zmenám v našom agrárnom sektore. Výrazne sa menila štruktúra rastlinnej aj živočíšnej výroby. Toto viedlo k zmenám v konkurencieschopnosti poľnohospodárstva na Slovensku. Zníženie rentability a strata istoty z umiestnenia niektorých dovtedy pestovaných komodít viedli k redukcii osevných postupov. Pestovatelia sa postupne zamerali iba na pestovanie plodín, v ktorých bol ekonomický potenciál. Ruka v ruke s poklesom hnojenia priemyselnými hnojivami klesala i produkcia hospodárskych hnojív, vďaka významnému zníženiu stavov hospodárskych zvierat. Tieto fakty spolu s „vyradením“ z osevných postupov tzv. zlepšujúcich plodín, hospodárenie na úkor starej pôdnej sily v dlhšom časovom slede negatívne vplývajú na pôdnu úrodnosť. Z týchto dôvodov je nevyhnutne potrebné, aby sa dôsledné a vhodné obrábanie pôdy znovu vrátil medzi rozhodujúce agrotechnická opatrenia v konkurencieschopnej rastlinnej výrobe.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite.
V tomto čase sú na poliach i mechanizmy pripravujúce pôdu na sejbu ozimín. Jesenná základná príprava pôdy úzko súvisí so zakladaním porastov je veľmi významným kritériom pre ich úspešné vzchádzanie a ďalší vývoj porastov ozimín. Z našich sledovaní vykonávaných v rámci monitoringov stavov porastov ozimných obilnín pred prezimovaním často pozorujeme výrazné nedostatky v príprave pôdy pred sejbou, ktoré sa do značnej miery následne prejavujú vo vývine porastov a ich pripravenosti na prezimovanie. Možno vidieť ťažné mechanizmy rôznych výkonov a za nimi zapojené rôzne náradie. Záleží od viacerých faktorov, či sa ten ktorý pestovateľ rozhodne na jeseň pre konvenčné, či konzervačné obrábanie pôdy. Úspešnosť používania týchto spôsobov obrábania je v dominantnej miere závislá od viacerých faktorov, pričom jedným z nich je základná príprava pôdy na jeseň. Nedostatky v príprave pôdy majú vplyv predovšetkým na kondíciu porastov a v mnohých prípadoch pri extrémnejších podmienkach v období prezimovania spôsobujú problémy. S nimi sa potom musia porasty popasovať počas jarnej vegetácie a neraz vedú v konečnom dôsledku aj k redukcii úrod v porovnaní s plochami, pri ktorých boli dodržané správne postupy v rámci predsejbovej agrotechniky. Nedostatky pozorujeme väčšinou na plochách, kde sú oziminy vysievané po neskôr zberaných predplodinách, čím dochádza v rámci prípravy pôdy k istému časovému stresu.
Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy k oziminám sa pokladá dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršom obrábaní, primeraným utláčaním oráčiny najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stave pôdy.
Postupný nárast úrod i produkcie súvisí aj so zvyšovaním spotreby (žiaľ len) priemyselných hnojív. Je pravdou, že výraznejší nárast pozorujeme len pri dusíkatých hnojivách, ale pozorovateľný je aj nárast spotreby fosforečných i draselných hnojív.
V priemere za ostatné obdobie došlo aj k nárastu spotreby chemických ochranných látok, i keď táto je závislá predovšetkým od priebehu poveternosti a s tým spojeného infekčného tlaku chorôb, škodcov a burín.
Za posledných pätnásť rokov, i vďaka zmenám v príprave pôdy pod oziminy, zaznamenávame priaznivý trend hektárových úrod. Tieto sú najvýraznejšie ovplyvňované poveternostnými podmienkami, ktoré sa v posledných rokoch výrazne regionálne líšia. Aj preto, v extrémnejších rokoch, sledujeme vyrovnávanie, resp. zotieranie donedávna bežných rozdielov v dosiahnutých úrodách medzi jednotlivými regiónmi.
Konzervačné technológie prípravy pôdy vo vzťahu k ozimným obilninám a možnosti ich využitia
Už pred štyridsiatimi rokmi sa i v Československu začali hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav, pričom orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. Snahou bolo minimalizovať náklady formou šetrenia nafty a času.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“. Je to aj preto, že nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale aj problémy so zhutnením pôd, následne s ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú takúto diskusiu.
I preto konzervačné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze.
Podmietka - súčasť základnej prípravy pôdy
Podmietka je jedna z prvých operácií po zbere obilnín. Jej úlohou je plytké prekyprenie pôdy. Poľnohospodár chce pomocou podmietky zapracovať rastlinné zvyšky i priemyselné a organické hnojivá, podporiť vyklíčenie semien burín a výmrvu semien kultúrnych rastlín predplodiny, obmedziť výpar vody z pôdy...
Podmietka je významnou pracovnou operáciou, nakoľko zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy. Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania. Podmietka po zbere obilnín a ďalších plodín vytvára základ jej prípravy pre následnú plodinu. Kvalitná a načas vykonaná podmietka má pre ďalšie úspešné pestovanie poľných plodín mnoho benefitov, najmä v oblasti manažmentu vody v pôde. Pri podmietke sa má prerušiť pôdna kapilarita aby sa voda zbytočne neodparovala, ba práve naopak – bola zadržiavaná v podpovrchovej vrstve pôdy pod oblasťou jej obrábania. To má umožniť rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien kultúrnych rastlín, čím možno dosiahnuť pozitívny efekt odburinenia pozemku. Dôležitou požiadavkou pri podmietke je, aby semená rastlín boli čo najlepšie premiešané s pôdou a predovšetkým aby mali s ňou dobrý kontakt.
Podmietku robíme po zbere plodín, ktoré zanechávajú strnisko. Pri podmietke pôdu plytko obrábame, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa touto operáciou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka musí byť uskutočnená ihneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (100 - 120 mm), vo vlhších oblastiach plytšie (60 - 80 mm) s následným ošetrením. Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako 4 týždne, zlučuje sa podmietka s predsejbovou orbou, ktorú robíme plytko, nie viac ako 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku. „Za kosou pluh“ stále platí.
Osivové lôžko - významný predsejbový prvok
Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje. Nesprávnym, alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj úroda.
Vlastná príprava lôžka pre osivo sa často vykonávala sústavou smykov a brán. Pri konvenčnom obrábaní pôdy moderné spôsoby prípravy lôžka však vylučujú smyky a brány, pole sa urovná orbou s otočnými pluhmi, takže bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé), za ktorými nasleduje valec utužujúci lôžko a za touto súpravou sa pripája sejačka. Hĺbka lôžka by mala byť o 10 - 20 mm väčšia než optimálna hĺbka sejby.
Lôžko pre osivo je vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu osivu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých.
Vlhkosť sejbového lôžka má byť 55 - 65% poľnej vodnej kapacity, spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3, dobrý kontakt osiva s pôdou, prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka.
Vrchná vrstva nad osivom má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, pórovitosť pôdy celková 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. V krátkosti to znamená staré známe tvrdé lôžko, mäkká perinka!
Vhodne pripravené osivové lôžko je charakterizované mierne utuženou vrstvou pôdy, na ktorú má byť osivo ozimín uložené a na druhej strane kyprou vrstvou pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kontakt s kapilárnou vodou, kyprá pôda nad osivom umožňuje prístup vzduchu a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie uľahnutie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korene klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín.
Príprava pôdy
Cieľom prípravy pôdy pred sejbou je urovnať povrch pôdy a pripraviť podmienky pre uloženie osiva do požadovanej hĺbky tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra).
Pri príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
Pokiaľ by sme však pripravili pôdu príliš najemno môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Erózia, či už vodná, alebo veterná, je veľmi nebezpečná.
Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.
Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.
Ako uvádzajú kolegovia z NPPC – VÚPOP, vodná erózia spôsobuje celkovú degradáciu pôdy, ktorá sa prejavuje zmenšovaním pôdneho profilu, stratou jemnozeme a živín, zhoršovaním textúry a štruktúry pôdy a vodného režimu, znižovaním prirodzenej úrodnosti, poškodzovaním rastlinnej pokrývky najmä pri nesprávnej orbe a výsadbe plodín), zanášaním vodných tokov, nádrží a priekop, chemickým znečisťovaním povrchovej a podzemnej vody a v neposlednom rade zvyšovaním nákladov na nevyhnutnú asanáciu pôdneho fondu.
Vodná erózia býva vyvolaná kinetickou energiou dažďových kvapiek padajúcich na pôdny povrch a mechanickou silou povrchovo stekajúcej vody. Povrchový odtok spojený s eróziou vzniká aj pri jarnom topení snehovej pokrývky.
Maximálna hodnota straty pôdy vodnou eróziou, ktorá dovoľuje trvale a ekonomicky udržiavať úrodnosť pôdy sa označuje ako prípustná strata pôdy. Jej hodnota sa mení v závislosti od hĺbky pôdy. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. sú limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii nasledovné:
Ohrozenosť pôdy potenciálnou vodnou eróziou vyjadruje stratu pôdy, ku ktorej by došlo v prípade jej nepokrytia vegetačnou pokrývkou a súčasne bez aplikácie nejakých protieróznych opatrení. Pri stanovení potenciálnej vodnej erózie pôdy boli využité údaje z informačného systému BPEJ (Jambor, Ilavská, 1998).
Nemožno opomenúť ani odburinenie pôdy ničením vzchádzajúcich burín, či v prípade potreby zapraviť do pôdy hnojivá či pesticídy. Treba ale zvládnuť manažment burín, nakoľko sú často obmedzené možnosti ich regulácie (najmä jednoročných burín).
Z hľadiska mechanického pôsobenia dochádza pri predsejbovej príprave pôdy k plytkému kypreniu, drobeniu a podľa potreby aj k jej primeranému utuženiu. V dnešnej dobe je treba redukovať prejazdy po nakyprenej pôde. Preto sa poľnohospodári snažia pri jednom prejazde (často ešte aj v spojení so sejbou) zvládnuť viac operácií. Tiež treba počítať i s úsporou nafty a pracovného času. Výhoda včasnej sejby spolu so šetrením pôdnej vlahy (ale aj nákladov na spotrebované energie) je však argumentom pre spájanie operácií predsejbovej prípravy pôdy so sejbou. Po viacročných krmovinách na ornej pôde, ktoré už nie sú pri súčasnej štruktúre RV najrozšírenejšou predplodinou ozimnej pšenice, orbu po predplodine lucerne vykonávame po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 180 - 220 mm. Orať je vhodné 5 - 6 týždňov pred sejbou oziminy pri použití pluhu s predplúžkom aby sa zabezpečili vhodné vlhkostné podmienky a podporila činnosť mikroorganizmov, upravil pomer C : N a rozložili inhibičné látky, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Kukurica na zrno zanecháva veľké množstvo koreňových a pozberových zvyškov. Ak sa zberá za mokra a po častých prejazdoch sa vytvárajú koľaje, je lepšie použiť viacradlicové pluhy a orať do hĺbky 200 - 240 mm, v závese za pluhom použiť hviezdicové brány. Ak sú priaznivé podmienky orieme plytko podmietacím pluhom do hĺbky 150 mm, potom sa pôda ihneď obrobí tanierovým náradím.
Zhrnutie
Obrábanie pôdy má v histórii ľudstva významné postavenie v agrotechnike pre svoje mnohé benefity i preto, že rastlinná výroba v počas svojho rozvoja smerovala ku koncentrácii a špecializácii plôch plodín. V čoraz väčšej miere sa uplatňovala tak chemizácia (vysoké dávky priemyselných hnojív a pesticídov) ako i energeticky náročné spôsoby obrábania pôdy. Napriek tomu začali úrody po istej dobe stagnovať a na pestovateľských plochách dochádzalo k rozširovaniu chorôb, škodcov a burín.
