Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Pestovateľské systémy obrábania pôdy

01-06-2022
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | rastislav.buso@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

V zložitej situácii v agropotravinárskom komplexe u nás i vo svete je stimulom pre farmárov hľadať rezervy v znižovaní nákladov v rastlinnej výrobe. Najmä pri hustosiatych obilninách, kukurici, olejninách, strukovinách je jednou z možností zvýšenia konkurencieschopnosti, ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, diverzifikácie, či zvyšovania kvality života na vidieku i obrábanie pôdy.

Poľnohospodárstvo a najmä rastlinná produkcia je vysoko náročné odvetvie z hľadiska energetickej potreby. Ako uvádzajú výsledky zo sveta rastlinná výroba spotrebuje 40 – 43 % z celkovej potreby energie, z toho pestovanie obilnín 35 %. Pri obilninách je najvyššia spotreba energie na obrábanie pôdy (38 – 48 %) podľa charakteru podmienok. Na 1 ha sa spotrebuje približne 140 litrov pohonných hmôt s ohľadom na typ a druh pôdy, svahovitosť, vlhkosť pôdy, predplodinu, použitú technológiu..... Na 1 tonu vyprodukovaného zrna pšenice letnej f. ozimnej spotrebuje Slovensko 783 MJ energie,  Belgicko 543 MJ,  Dánsko 437 MJ a pod. Zvyšovanie energetických vstupov do rezortu poľnohospodárstva a najmä rastlinnej produkcie dosiahlo kritické hodnoty, čo trvalo spôsobuje zníženie ich účinnosti, devastáciu prostredia a zvýšenie výrobných nákladov. Okrem toho aj zníženie životnosti technických zariadení a ekonomickú stránku výrobných procesov. V týchto súvislostiach je nevyhnutné racionalizovať vstupy do výroby napr. konzervačnými (redukovanými, minimalizačnými a inými) spôsobmi obrábania pôdy.

Prehľad hodnôt vybraných technicko-ekonomických ukazovateľov pre porovnávané spôsoby obrábania pôdy (Líška et al., 2008)

Tab. 1

Obrábanie pôdy ako energeticky náročná operácia

Obrábanie pôdy patrí k energeticky najnáročnejším častiam poľnohospodárskej výroby. Vysoká energetická náročnosť vyplýva z veľkého objemu a hmotnosti pôdy, ktorú pri obrábaní pôdy treba mechanicky ovplyvniť. Pri orbe pôdy do hĺbky 0,24 m predstavuje objem obrobenej pôdy na 1 ha približne 2 400 m3 a jej celková hmotnosť predstavuje 3 600 t. To znamená, že moderným výkonným pluhom s výkonnosťou  1 ha.h-1 za každú sekundu prechádza 1 000 kg pôdy. Preto pri obrábaní pôdy dochádza i k vysokej spotrebe pohonných hmôt. Z prieskumu zisťovania energetickej náročnosti obrábania pôdy vyplýva, že na obrábanie pôdy sa v priemere spotrebováva 42,5 l nafty na každý hektár ornej pôdy, čo predstavuje 35 % z celkovej spotreby nafty v rastlinnej výrobe.

Napredujúci pokrok vo výskume a vývoji strojov pre základné a predsejbové obrábanie pôdy a pre sejbu rozšíril diapazón alternatívnych technológií, ktorými možno obrábať pôdu bez použitia pluhu.

V SR neexistujú presné čísla, na základe ktorých by sa dalo určiť akou technológiou sa koľko plôch obrába. Čiastočne možno vychádzať z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpoklad je, že v Slovenskej republike sa na približne 350 000 ha obrába pôda práve bezorbovo. V závislosti od pôdnych podmienok, tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmere až 550 000 hektárov.

Agrobiologická kontrola vo vzťahu k racionálnemu využívaniu intenzifikačných faktorov

Ak však chceme úspešne zavádzať konzervačné, aj iné technológie musíme počítať i s tzv. agrobiologickou kontrolou, keďže v ostatnom období rastlinná výroba smeruje k racionálnemu využívaniu intenzifikačných faktorov, čo súvisí s optimálnym využitím úrodového potenciálu  plodín a odrôd pri znížených materiálnych vstupoch so zreteľom na ochranu životného prostredia. Z uvedeného dôvodu si v rastlinnej výrobe nevystačíme už len so šablónovitým použitím pestovateľských technológií, ale je nutné mať hlbšie poznatky o biológii pestovaných plodín a ich požiadavkách na agroekologické podmienky. Tomuto slúži systém agrobiologickej kontroly, ktorej podstatou je kontrola rastu a vývinu rastlín v poraste na základe makrofenologických a mikrofenologických  pozorovaní. Ich sledovaním získava agronóm objektívnu informáciu pre proces rozhodovania o potrebných agrotechnických opatreniach, ktorými môže pozitívne ovplyvniť dynamiku tvorby úrodotvorných prvkov, a tým výslednú úrodu a jej kvalitu.

Celý systém agrobiologickej kontroly sa skladá zo:

a) vstupnej kontroly:

  • základné a predsejbové obrábanie pôdy, hrudkovitosť pôdy
  • zásoba živín v pôde
  • výber druhov a odrôd pre pestovanie na danom stanovišti
  • osivo, jeho biologická a semenárska hodnota – triedenie, čistenie, morenie

b) priebežnej kontroly: tu sledujeme a robíme

  • kvalitu sejby, práce sejačky, termín sejby
  • rastové fázy a etapy organogenézy
  • inventarizáciu porastu, kompletnosť porastu
  • inventarizáciu burín a ich reguláciu
  • zdravotný stav, najmä množiteľských, ale i produkčných porastov
  • tvorbu a ovplyvňovanie prvkov úrodnosti
  • výživný stav porastu
  • priebeh počasia
  • termín a spôsob zberu, kontrola kvality

c) výstupnej kontroly:

  • stav zrna po zbere
  • skladovanie a zdravotný stav uskladneného obilia
  • vyskladňovanie, expedícia a finalizácia produktu

Zber údajov

Základom pre zistenie variability na pozemku by mal byť odber dostatočného množstva pôdnych vzoriek, na základe ktorých sa dá zistiť pôdny druh a typ, hĺbka orničnej vrstvy, typ podorničia, ale taktiež zásoba živín v pôde a množstvo organickej hmoty. Pri zisťovaní mechanicko – fyzikálnych vlastností pôdy je potrebné odobrať neporušené vzorky pôdy. Odber vzoriek sa vykonáva pomocou špeciálnych valčekov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele, ktorých objem je presne určený (tzv. Kopeckého valčeky). Utlačenie pôdy je možné zistiť aj pomocou penetrometra, ktorý sa vertikálne zatláča do pôdy. Táto metóda je omnoho rýchlejšia ako odber neporušených vzoriek pôdy a taktiež je z nej možné zistiť utlačenú vrstvu pôdy v pôdnom profile. Takéto odbery pôdnych vzoriek a zisťovane utuženia pred založením pokusov, ale i počas priebehu pokusov vykonávame i na NPPC – VÚRV v Piešťanoch.

V súčasnosti najviac rozšíreným spôsobom zisťovania variability na obhospodarovaných pozemkoch sú tzv. úrodové mapy. Palubný počítač zberového prostriedku (obilný kombajn) zaznamenáva aktuálne zberané množstvo počas práce a priradí ho k presne určenej polohe. Na základe týchto údajov je možné potom vypracovať úrodovú mapu a zistiť variabilitu na danej parcele. Tieto údaje je možné kombinovať s ďalšími údajmi o variabilite a vytvoriť z nich aplikačnú mapu, ktorú možno využiť na variabilnú aplikáciu hnojív a pesticídov.

Podľa úrodovej mapy vieme zistiť, aká bola úroda na rôznych častiach pozemku už pozberanej plodiny. Existujú systémy, ktoré umožňujú zistiť aktuálny stav daného porastu a jeho variabilitu, s cieľom reagovať na rozdiely v poraste pestovanej plodiny. Tieto systémy využívajú väčšinou niekoľko optických snímačov schopných zmerať a zaznamenať multispektrálnu odrazivosť svetla od povrchu rastlín.

Variabilita faktorov

Vplyv jednotlivých faktorov, ktoré ovplyvňujú úrodu, sa historicky menil. Pred 50-timi rokmi prevládal vplyv stanovišťa a počasia asi 60 % na úrodu, v súčasnosti vplyv pestovateľa na úrodu dosiahol 80 %. Z uvedeného vyplýva tendencia, smerujúca k zníženiu vplyvu faktorov prírodných a posilneniu faktorov technologických, a tým nutnosť venovať väčšiu pozornosť technologickej disciplíne, čo v praxi znamená väčšiu pozornosť venovať výberu odrôd, kvalite agrotechnických opatrení, výžive a hnojeniu a iným faktorom. Jednotlivé faktory pôsobia buď pozitívne, keď úrody zvyšujú, alebo negatívne, keď úrody redukujú.

Prehľad hlavných faktorov ovplyvňujúcich úrodu rastlín (Líška et al., 2008)

Tab. 2

Skúsenosti vo svete a u nás

Aj v NPPC – VÚRV v Piešťanoch je problematika rôzneho obrábania pôdy riešená ako prioritná pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Posudzuje sa priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných podľa scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov sú hodnotené atmosféricko - klimatické, pôdno - edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM v konzervačných systémoch obrábania pôdy v porovnaní so systémom konvenčným a na technologickú kvalitu dopestovaného produktu.

V NPPC – VÚRV na Výskumnom pracovisku v Borovciach sa robil  výskum na poľnom pokuse s rôznymi technológiami obrábania pôdy počas 12 rokov pestovania poľných plodín.

Počas dvanástich rokov pozorovaní zistili pri pšenici ozimnej najvyššiu úrodu pri bezorbovej technológii. Pri kukurici siatej na zrno v priemere za 12 rokov dosiahla kukurica najvyššiu úrodu zrna pri konvenčnej technológii. Pri jačmeni jarnom opäť v priemere za 12 rokov dosiahol jačmeň jarný najvyššiu úrodu zrna pri minimalizačnej technológii.

Dostupné výsledky rozširujú poznatky o udržateľnej rastlinnej výrobe s cieľom umožniť vypracovanie agronomických a agrotechnických odporúčaní, umožňujúcich úsporu nákladov pri obrábaní pôdy a ďalších agrotechnických úkonoch. Cieľom bolo i následné zefektívnenie a ekologizácia poľnohospodárskej prvovýroby. Z ekonomického a environmentálneho hľadiska získané informácie prispievajú k optimalizácii vstupov (minerálne hnojivá, operácie obrábania pôdy a ďalšie agrotechnické opatrenia a zásahy) do pestovateľského systému a k štúdiu ich efektivity premietnutej cez získaný výstup (produkt) z agroekosystému v reálnom čase. Ďalej výsledky umožňujú skúmať vplyvy dôležitých faktorov prostredia, ktoré pôsobia na agroekosystém i z dlhodobého hľadiska a po určitom nevyhnutnom čase môžu vytvárať simulačné modely a prognózy vývoja do budúcnosti. Predikciou vplyvu zmien poveternostných podmienok na priebeh produkčného procesu a výslednú úrodu danej plodiny bude možné na základe dosiahnutých výsledkov optimalizovať potrebné opatrenia (technologické, výživové, ochrana rastlín a i.).

Veľa vie napovedať i energetická náročnosť (kW), spotreba paliva (l.ha-1) aj spotreba pracovného času (h.ha-1)

Ako zaujímavé sa ukazujú tzv. konzervačné technológie, najmä no-till a strip-till, pričom no-till (bezorbová) technológia sa zaraďuje ku konzervačným technológiám; jej základom je priama sejba, t.j. sejba do neobrobenej pôdy. Po sejbe by mala zostať pôda pokrytá rastlinnými zvyškami na viac ako 30 %.

Význam, ktorý je venovaný problematike no-tillu u nás i vo svete dokumentuje záujem farmárov a výrobcov techniky, ale i aktivita vedeckých a odborných pracovníkov. No-till (priama sejba) je spôsob ako pestovať a siať bez obrábania pôdy.

  • No-till je agronomická technológia ako zvyšovať množstvo vody v pôde, podporiť jej infiltráciu a podporovať prirodzený rozklad organickej hmoty v pôde.
  • V množstve agro regionov výrazne redukuje eróziu pôdy.
  • Najväčším benefitom no-till je zlepšenie pôdy z hľadiska biologickej aktivity, tvorby prirodzeného prostredia a zvyšovanie všeobecnej odolnosti pôdy.
  • Pracovné operácie sú robené z väčšou efektivitou v optimálnejších termínoch a obmedzovaním pohybu mechanizmov po poli.

Problematikou sa zaoberajú renomované výskumné tímy, medzi nimi i pracovníci NPPC – VÚRV v Piešťanoch.

Význam, ktorý je venovaný problematike strip-tillu u nás i vo svete dokumentuje záujem farmárov a výrobcov techniky, ale i aktivita vedeckých a odborných pracovníkov.

Technológia strip – till je technológia, pri ktorej je pôda obrábaná len v pásoch širokých 25 až 30 cm. Pôda je pri obrábaní  prekyprená, no pracovné časti stroja usmerňujú pohyb pôdy tak, aby zostala na mieste a nebola vyhrnutá sa  do strán. Hĺbka obrábania môže dosahovať až 30 cm. Priestor medzi spracovanými pásmi zostáva pokrytý rastlinnými zvyškami, tak ako pri všetkých konzervačných technológiách. Takýto spôsob sa považuje za klasické obrábanie v pásoch. Vo svete sa využíva aj tzv. intenzívne obrábanie, čo je kombinácia pôdoochranného a pásového obrábania. v takomto prípade je najskôr celý povrch pôdy plošne plytko obrobený a až následne sú vytvorené pásy.

Dôležité v týchto technológiách je správne nastavenie pracovných orgánov stroja, aby povrch vytvoreného pásu bol rovnomerný, bez preliačin, ktoré môžu vznikať v strede pásu. Takáto brázdička môže byť dôvodom nedobrého vývoja porastu, alebo základom budúcej vodnej erózie.

Ako z princípu vyplýva, obrábanie pôdy v pásoch bolo vyvinuté a nachádza uplatnenie najmä pri pestovaní  širokoriadkových plodín (kukurice, slnečnice, sóje, ale i pri pestovaní cukrovej repy, či pri plodinách pestovaných v hrobčekoch). Nastupuje trend aj pri pestovaní iných plodín napr. repky, zeleniny a pod.

Technológia obrábania pôdy v pásoch sa dlhodobo uplatňuje v USA a v Austrálii. Na juhoamerickom kontinente (Argentína, Brazília a pod.) sa využíva hlavne pre svoje protierózne efekty.

Obrábanie pôdy v pásoch sa najčastejšie vykonáva na jeseň ako príprava na sejbu na jar. Možné je však aj jarné predsejbové obrábanie spojené so sejbou. Do spracovaných pásov je možné aplikovať v požadovanom agrotechnickom termíne hnojivá a osivá. Načasovanie pracovnej operácie závisí samozrejme od klimatických podmienok, pričom rozhodujúcim faktorom zostáva vlhkosť pôdy.

Proces obrábania pôdy v pásoch má počas prejazdu stroja zvyčajne nasledovné fázy: prerezanie pozberových zvyškov ležiacich na povrchu a ich odstránenie v požadovanej šírke, kyprenie pôdy v páse bez možnosti vyhrnutia pôdy do nespracovaného priestoru. Pracovné náradie možno doplniť o zriadenie na aplikáciu hnojiva do spracovaného pásu.

Pri sejbe do pôdy spracovanej v pásoch má byť osivo ukladané do stredu spracovaného pásu. Pri takomto uložení osiva je predpoklad dostatočného priestoru na rozvoj koreňovej sústavy rastliny, na rovnomerné prehriatie pôdy v priestore uloženého osiva, na dostatočný prísun vlahy a na elimináciu burín v čase klíčenia. Ako už bolo uvedené, predsejbovú prípravu v pásoch možno robiť v predstihu (napr. na jeseň pre jarnú sejbu) alebo v kratšom čase pred sejbou. Ak je sejba následnou pracovnou operáciou, treba zabezpečiť aby sa výsevné pätky sejačky „trafili“ do stredu spracovaného pásu.

Od obrobenia pôdy však vždy prejde určitý čas a môže nastať situácia, že spracované pásy nie sú zreteľne viditeľné (veterná alebo vodná erózia, zakrytie rastlinnými zvyškami po vetre a pod.). Je to obdobná situácia ako pri viacfázovom zakladaní porastu osivovej kukurice, kedy sa jednotlivé materské a otcovské línie vysievajú s časovým posunom a potom, pred nasledujúcou sejbou, zasiate (a zatiaľ nevzídené) riadky ešte nevidno.

Rovnaký problém môže nastať pri použití sejačky s vyšším počtom výsevných pätiek ako je počet pracovných orgánov stroja na pásové obrábanie pôdy. Tu navyše hrá úlohu aj dodržanie vzdialenosti medzi nasledujúcimi jazdami pôdu obrábajúceho stroja. Jednou z možností ako zabezpečiť dokonalé priestorové uloženie osiva v strede pásu je využitie satelitnej navigácie riadenia traktora s korekciou na presnosť RTK (± 2 cm).

Technológia obrábania pôdy v pásoch vyžaduje rovnomerné rozloženie pozberových zvyškov na povrchu poľa, čo je potrebné zaistiť už pri zbere predplodiny.

Problematike obrábania pôdy v pásoch sa venujú viacerí výrobcovia poľnohospodárskej techniky. Náradie na obrábanie pôdy, často kombinované s prihnojovaním a sejbou, majú vo svojom portfóliu viaceré známe firmy.

V porovnaní s pôdoochrannými technológiami, pri ktorých sa pôda spracováva plošne, možno výhody obrábania pôdy v pásoch uviesť ako:

  • väčšia časová flexibilita pri sejbe na jar (rýchlejšie preschnutie a zvýšenie teploty pôdy na požadovanú hodnotu),
  • možnosť umiestniť hnojivo iba v obrábanom páse priamo v oblasti koreňovej sústavy,
  • obmedzenie problémov s pozberovými zvyškami pri sejbe,
  • výrazná úspora nákladov (obrábaná je len časť plochy (pásy),
  • v porovnaní s priamou sejbou sú dosahované vyššie úrody.

V porovnaní s konvenčnými technológiami (technológie s orbou) užívatelia deklarujú nasledovné výhody obrábania pôdy v pásoch:

  • nižšie výrobné náklady (pohonné hmoty, hnojivo),
  • lepšie hospodárenie s pôdnou vlahou,
  • zamedzenie erózie (plocha medzi pásmi je pokrytá vrstvou pozberových zvyškov),
  • porovnateľné úrody.

Obrábanie pôdy v pásoch možno kombinovať s technológiou CTF (riadeným pohybom strojov po poli). Riadený pohyb strojov po poli je založený na princípe využívania tzv. permanentných koľají. Pohyb strojov sa vďaka satelitnej navigácii každoročne realizuje po tých istých (permanentných) koľajach, čo obmedzuje utlačenie pôdy kolesami strojov na čo najmenšiu plochu. Naopak, pôda v koľajach je spevnená, čo umožňuje bezproblémový prístup na pozemok aj pri vyššej pôdnej vlhkosti.

Efekty obrábania v pásoch sú preukázateľné najmä pri plodinách s vysokou produkciou nadzemnej hmoty. Výsledky z USA preukázali, že úrody sú porovnateľné s tradičným obrábaním.

Skúšky a overovanie tejto technológie prebiehajú nielen u výrobcov strojov, ale aj vo výskumných pracoviskách. Známe sú výsledky z Univerzity v Hohenheime (Nemecko), kde autori deklarujú zvýšenie úrody repy cukrovej o 10 t na ha v porovnaní so sejbou do mulču. Zároveň dodávajú, že v porovnaní s výsevom do mulču klesli pri obrábaní v pásoch náklady o 53 € na ha. Časová náročnosť pracovných operácií sa znížila o 1 h na ha a spotreba nafty o 10 l na ha. Výsledky dosiahnuté pri pestovaní kukurice poukazujú najmä na zvýšenie plošnej výkonnosti a na úsporu nákladov na mechanizovanú prácu a pohonné hmoty. Vo Veľkej Británii prebiehajú experimenty zamerané na overenie účinkov obrábania pôdy v pásoch spolu s technológiou CTF.

Využívanie GPS na obrábanie pôdy a systému riadeného pohybu po poli (CTF – Controlled Traffic Farming) sú témy čoraz viac rezonujúce u našich poľnohospodárov, najmä z pohľadu ekonomiky podniku. Je to systém, pri ktorom sú pracovné zábery a rozchod kolies strojov zladené tak, aby pracovné jazdy strojov po poli počas roka boli sústredené do tých istých stôp. Významným pomocníkom, umožňujúcim takúto organizáciu pracovných jázd, je systém satelitnej navigácie. Obrábanie pôdy na báze riadeného pohybu strojov po poli vyžaduje vysoké nasadenie ľudského faktora, poctivú organizáciu práce a pohybu strojov, ale aj zvládnutie hardvérovej a softvérovej stránky satelitnej navigácie. Snahou je znižovanie spotreby pohonných hmôt a množstva aplikovaných hnojív či pesticídov, ale aj redukcii utuženia pôdy. To všetko prispieva k vyššej efektívnosti pracovných operácií a k znižovaniu nákladov. Konečným cieľom je ekonomika, úroda a taktiež ochrana vlastností a štruktúry pôdy. Tieto systémy možno využiť pri príprave pôdy v snahe znížiť prekryvy a tak usporiť na pohonných hmotách a opotrebovaní strojov. Taktiež možno takto vykonávať najlepší polomer otáčania na úvratiach, čím dosiahneme ich nižšie utužovanie. Pri sejbe, je snahou pestovateľa presné založenie porastu, redukcia utuženia pôdy a zároveň úspora pri nasledujúcich operáciách využívajúcich koľajové riadky. To má taktiež dopad na nižšie straty pri zbere dobre založeného porastu, ľahšie otáčanie a nižšie utužovanie pôdy na úvratiach. Tieto technológie je tiež možné využiť pri aplikácii chemickej ochrany, hnojív a kultivácii porastov.

V traktoroch sa tiež využíva tzv. Auto-Guide systém satelitného navádzania stroja, ktorý ovláda priamo smer jazdy, ale pri zásahu obsluhy volantom sa automaticky vypína. Tento systém zvyšuje produktivitu práce - vylúčením prekrytia pri jazde v pásoch, kopírovaní kriviek alebo v jazde do kruhu. Takto je možné dosiahnuť vysokú presnosť. V traktore je obrazovka, ktorá umožňuje nastaviť a sledovať všetky potrebné ukazovatele (vizualizácia pohybu stroja na parcele, obrobenej i neobrobenej plochy a mnohé ďalšie ukazovatele).

Zástupcovia Združenia pestovateľov obilnín odporúčajú „využívať precízne technológie na presnú aplikáciu hnojív a chemických ochranných látok. Táto technológia umožňuje dávkovať hnojivá a ošetrovať insekticídne, fungicídne, ale aj herbicídne iba rastliny v riadku, plus pár centimetrov z každej strany navyše (cca 50 % plochy). Nie je predsa potrebné aplikovať napr. kontaktný insekticíd na voľnú pôdu mimo cielených a napadnutých rastliniek repy, repky, či kukurice. Týka sa to aj variabilnej aplikácii vápenca, fosforu, draslíka, ale aj variabilná sejba šetrí osivo. Ušetríte náklady na prejazdy poľnohospodárskou  technikou, ale venujte pozornosť aj bezchybovosti aplikačných zariadení a kontrolujte priebežne ich činnosť.“

Na základe dlhoročných skúseností z USA a výsledkov výskumu v Európe možno konštatovať, že obrábanie pôdy v pásoch predstavuje efektívnu alternatívu, ktorá spája výhody pôdoochranných technológií a tradičného obrábania pôdy.

Rovnako zástupcovia Združenia pestovateľov obilnín odporúčajú tiež využívať technológie no-till, t.j. žiadne, resp. minimalizačné obrábanie pôdy. Podľa nich „tieto moderné technológie" prinášajú úsporu prevádzkových nákladov na poľnohospodársku techniku (zlučovaním a vypúšťaním niektorých pracovných operácií), personálne náklady, PHM, agrochemické vstupy a šetria aj čas. Na druhej strane chránia prirodzené funkcie pôdy, zvyšujú jej úrodnosť, zadržiavanie vlahy a podporujú lepšie zakoreňovanie rastlín.

Podmienkou je v tomto prípade správne nastavenie a dodržiavanie agrotechniky, ale tiež kvalitný penetrometer pre zodpovedné premeranie pôd na zhutnenie. Nie vždy je potrebné a vyhovujúce hĺbkové, a tým aj nákladné obrábanie pôdy. Nevyžaduje to napr. pšenica po vhodných predplodinách (repka, strukoviny). Nevyhnutným pomocníkom býva v týchto prípadoch "totálny herbicíd.“

Podľa niekoľkoročného výskumu NPPC-VÚRV Piešťany, zlepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy vplýva pozitívne aj na sprístupňovanie živín z pôdy pre rastliny. Manažment pozberových zvyškov výrazne zlepší obsah organickej zložky v pôde, čo zníži potrebu dodávaných živín vo forme priemyselných hnojív. Dostatok živín tiež umožní lepšie zapojenie porastov a ich vývin, intenzívnejšiu tvorbu koreňového systému, čo opäť zefektívni čerpanie dostupných živín z pôdy rastlinami.

Dôležité môžu byť i odporúčania pestovateľom obilnín, ale aj ostatným v prvovýrobe pri zavádzaní technológií konzervačného obrábania:

  1. Zhromaždiť poznatky o celom systéme hospodárenia na pôde, osobitne s dôrazom na boj proti burinám
  2. Vykonať analýzu pôdnych podmienok (obsah živín, pH, zhutnenie pôdy)
  3. Vyhnúť sa zavádzaniu takýchto technológií na zle odvodnených pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami
  4. Odstrániť nežiaduce zhutnenie pôdy a koľaje po traktoroch, resp. dopravných prostriedkoch
  5. Vyrovnať mikroreliéf povrchu poľa
  6. Zabezpečiť pokrytie povrchu poľa
  7. Využívať technické prostriedky – stroje, vhodné na prácu v neobrobenej, resp. čiastočne obrobenej pôde
  8. Začať s postupnými krokmi (10% z celkovej výmery) a len na suchých stanovištiach
  9. Využívať nízkotlakové široké pneumatiky na strojoch, aby nedochádzalo k novému zhutňovaniu pôdy a k vytváraniu koľají
  10. Venovať osobitnú pozornosť osevnému postupu a systému striedania plodín
  11. Sledovať vývoj týchto technológií a oboznamovať sa so skúsenosťami iných pestovateľov.