Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Aká je skutočná hodnota pôdy?
Ekosystémové služby poľnohospodársky využívaných pôd (časť 3 – Kultúrne ekosystémové služby)

25-03-2022
Jarmila Makovníková1; Katarína Orságová2; Boris Pálka1; Miloš Širáň1 | [email protected]
1 NPPC - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálne pracovisko Banská Bystrica; 2 Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Ekonomická fakulta

Na začiatku   tohto   tisícročia   generálny   tajomník   OSN   schválil návrh projektu Miléniové hodnotenie ekosystémov (Millenium  Ecosystem  Assessment,  známe  pod  skratkou  MA), v ktorom sa uplatňuje  pojem  (ecosystem  services) „ekosystémové  služby“.  V tomto hodnotení ekosystémových služieb sú kultúrne ekosystémové služby definované ako nehmotné úžitky, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov prostredníctvom duchovného obohatenia, poznávaním, rekreáciou, estetickými a inými zážitkami. Kultúrne služby ekosystémov vyžadujú multidisciplinárny prístup a často sú preto na okraji záujmu o ich analýzu a hodnotenie.

Približne dve tretiny územia Slovenska má vidiecky charakter, čo je predpokladom rozvoja vidieckeho cestovného ruchu, ktorý sa súčasne s agroturistikou stáva relatívne novou formou cestovného ruchu. Príkladom prieniku poľnohospodárstva a cestovného ruchu je agroturizmus. Špecifickým produktom agroturizmu je agroturistika, cestovný ruch bezprostredne viazaný na poľnohospodársku farmu. Poľnohospodárske farmy ponúkajú široké spektrum doplnkových činností závislé od kreativity, potenciálu lokality, regionálnych zvyklostí, či zamerania jednotlivých agrosubjektov v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby. Prostredníctvom agroturizmu má poľnohospodár možnosť nadobudnúť doplnkový príjem a dosiahnuť tak ekonomickú stabilitu. Ekoturizmus je forma cestovného ruchu, kedy ľudia navštevujú vidiecke oblasti riadené prostredníctvom udržateľných postupov, ktoré sa vyznačujú vysokou biodiverzitou. Agroekosystém poskytovaním kultúrnych služieb môže výrazne prispievať k ekonomickej stabilite a prosperite konkrétneho regiónu napríklad využívaním pôd s nízkou produkčnou schopnosťou aj na rekreačné účely.

Obrázky č. 1 a 2 znázorňujú potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu v poľnohospodársky využívanej krajine.

Obr. 1

Obr. 1: Potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu v poľnohospodársky využívanej krajine

Obr. 2

Obr. 2: Potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu v okresoch SR v poľnohospodársky využívanej krajine

Kapacita agroekosystémov pre poskytovanie rekreačných služieb závisí od viacerých faktorov. Je ovplyvnená konkrétnou jedinečnosťou danej lokality, jej dostupnosťou ako aj okolitou infraštruktúrou.

Agroekosystémy majú potenciál pre poskytovanie kultúrnych ekosystémových služieb, predovšetkým  rekreačných aktivít viazaných na prírodné zdroje, ako sú napríklad pešia turistika, cykloturistika, bežecké lyžovanie. Kapacita ekosystémov pre poskytovanie rekreačných služieb závisí od konkrétnej jedinečnosťou danej lokality, jej dostupnosti ako aj okolitej infraštruktúry. Model (RegMod) vytvorený pre analýzu a hodnotenie prírodných predpokladov pre rekreáciu v poľnohospodársky využívaných oblastiach  vychádza z analýzy vhodnosti prírodných predpokladov pre letnú, zimnú a celoročnú rekreáciu a je doplnený územnou kvantifikáciou oblastí NATURA 2000, ktoré zvyšujú atraktivitu hodnoteného územia

Pešia turistika (celoročná)

Do kategórie nízkeho potenciálu spadá 56,83%, nízkeho potenciálu 9,26%, stredného potenciálu 0,82%, vysokého potenciálu 22,56% a veľmi vysokého potenciálu pre pešiu turistiku 10,54 % z výmery poľnohospodársky využívaných pôd.

Cykloturistika

Do kategórie nízkeho potenciálu spadá 44,31%, nízkeho potenciálu 12,90%, stredného potenciálu 19,74%, vysokého potenciálu 11,23% a veľmi vysokého potenciálu pre cykloturistiku 11,82% z výmery poľnohospodársky využívaných pôd.

Bežecké lyžovanie

Do kategórie nízkeho potenciálu spadá 34,84%, nízkeho potenciálu 21,24%, stredného potenciálu 12,77%, vysokého potenciálu 24,87% a veľmi vysokého potenciálu pre bežecké lyžovanie 6,28 % z výmery poľnohospodársky využívaných.

Vysoký a veľmi vysoký potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu  má 53,82 % z výmery poľnohospodársky využívaných trávnych porastov SR. Agroekosystémy trávnych porastov sú lokalizované bližšie chránených území NATURA 2000, na plochách s vyšším sklonom a vo vyššej nadmorskej výške ako ekosystémy orných pôd. Agroekosystémy orných pôd majú prevažne veľmi nízky až nízky potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu. Potenciál pre rekreáciu sa zvyšuje v oblastiach s chladnejšou klímou, výraznejšie v ekosystémoch trávnych porastov.

Potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu  je vyšší len v niektorých okresoch s vyšším podielom výmery agroekosystémov trávnych porastov ako aj chránených území NATRURA 2000. V Trenčianskom kraji je to okres Považská Bystrica, v Banskobystrickom kraji sú to okresy Brezno, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Zvolen. Osem okresov Žilinského kraja má viac ako 40% zastúpenie vysokej a veľmi vysokej kategórie potenciálu prírodných predpokladov pre rekreáciu, najvyššie je v okrese Čadca (61,35%), nasleduje okres Tvrdošín (57,43%), okres Kysucké Nové Mesto (55,07%), okres Liptovský Mikuláš (53,73%), Ružomberok (51,68%), Dolný Kubín (51,56%), Námestovo (45,33%) a okres Žilina (42,03%). Prešovský kraj, podobne ako Žilinský kraj má vyšší potenciál prírodných predpokladov pre rekreáciu v porovnaní s okresmi západného a južného Slovenska. Do vysokej a veľmi vysokej kategórie potenciálu prírodných predpokladov pre rekreáciu patria s podielom viac ako 40% výmery agroekosystémov okresy Medzilaborce (71,52%), Stará Ľubovňa (51,98%). Svidník (51,72%), Stropkov (49,83%), Poprad (47,22%) a okres Snina (42,96%).

Najväčší potenciál má územie Prešovského a Žilinského kraja a najmenší Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja (Obr. 3)

Obr. 3

Obr. 3: Hodnotenie potenciálu prírodných predpokladov pre rekreáciu v krajoch SR

Využívanie prírodného potenciálu krajiny pre rekreáciu ovplyvňujú prírodné,  ekonomické ale aj demografické podmienky. Dôležitým faktorom úspechu pri udržateľnom využívaní rekreačného potenciálu ekosystémových služieb je budovanie dôvery miestnych podnikateľov, vlastníkov pozemkov a samosprávy vo väzbe na kvalitatívnu zmenu rastových parametrov hospodárstva nakoľko rekreačné služby sú najperspektívnejšou oblasťou slovenského sektora služieb.

Poďakovanie

Príspevok bol spracovaný s podporou  grantu APVV-18-0035 Oceňovanie ekosystémových služieb prírodného kapitálu ako nástroja hodnotenia sociálno-ekonomického potenciálu území a vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.