Minimalizačné obrábanie pôdy pri pestovaní kukurice na zrno
Pretrvávajúca ekonomická situácia núti poľnohospodárov hľadať cesty ako šetriť na vstupoch do poľnohospodárskej výroby a pritom dosahovať primeranú rentabilitu. Možnou formou hľadania úspor je aj znižovanie nákladov na obrábanie pôdy na minimálnu možnú mieru. Práve základné obrábanie pôdy predstavuje v bilancii pohonných hmôt podstatnú zložku, keďže spotrebu paliva pri spracovaní pôdy výrazne zvyšuje najmä hĺbka spracovania pôdy, ale aj použitie rôznych prívesných náradí.
Špeciálne stroje, ktoré agregujú v sebe viacero operácií obrábania pôdy, umožnili uplatňovanie tzv. pôdoochranných technológií pestovania poľných plodín aj v podmienkach Slovenka. Ich spoločným znakom je ponechanie časti pozberových zvyškov predplodín (minimálne 30 %) na povrchu pôdy s cieľom ochrany pôdy, najmä zamedzenia veternej či vodnej erózie. Sú vhodné do suchších a teplejších oblastí s nerovnomerným rozdelením zrážok. Odborníci predpokladajú, že s nastupujúcou globálnou klimatickou zmenou ich význam u nás ešte vzrastie. Pri pôdoochranných technológiách sa uplatňuje rôzny stupeň minimalizácie (redukcie) obrábania pôdy. Maximálnym stupňom redukcie obrábania pôdy je technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (tzv. no-till). Pri nej sa pôda pred sejbou neobrába a všetky pozberové zvyšky predplodiny (80 - 100 %) zostávajú rovnomerne rozptýlené na povrchu. Proti burinám sa používajú totálne neselektívne herbicídy na báze glyphosatu. Seje sa špeciálnymi sejačkami (napr. Kinze, John Deere, Bufalo a i.), ktoré pôdu obrobia krojidlom len vo veľmi úzkom výsevnom pásiku. Pri iných minimalizačných (redukovaných) spôsoboch obrábania pôdy sa orba nahrádza plošným kyprením do hĺbky osivového lôžka rôznymi typmi kultivačného náradia - ostatné princípy sú rovnaké ako pri no-till.
Pôdoochrannými technológiámi obrábania pôdy sa Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach zaoberá od roku 1998, pričom ich uplatňuje v sústave pevného striedania plodín. V príspevku sú uvedené výsledky pokusu z rokov 2005 - 2009. Kukurica na zrno sa pestovala v 4-honovom osevnom postupe: kukurica siata (na zrno) - jačmeň siaty jarný - sója fazuľová - pšenica letná f. ozimná na ťažkej fluvizemi glejovej (FMG) na experimentálnom pracovisku ústavu v Milhostove (Trebišov) v bezzávlahových podmienkach. Pracovisko sa nachádza v centrálnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 101 m. Fluvizeme glejové sú ťažké, ílovito-hlinité pôdy s obsahom ílovitých častíc nad 50 %, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú ich agronomické využitie. Pokusné plochy sú odvodnené, so stredným obsahom prístupného fosforu a draslíka, vysokým obsahom vápnika a horčíka, stredne humózne a slabo kyslé. Popri konvenčnej (klasickej) agrotechnike (KA) - podmietka, ošetrenie podmietky, jesenná orba, jarná príprava pôdy kyprením, sa porovnávala minimalizačná agrotechnika (MA) - jednorázové kyprenie pôdy radličkovým kypričom do hĺbky 0,1 m na jeseň alebo na jar pred sejbou a priama sejba do neobrobenej pôdy (PS) - žiadne kyprenie pôdy od zberu predplodiny do zberu kukurice. Ničenie biomasy burín sa v pôdoochranných technológiách (MA, PS) vykonávalo v jesennom alebo jarnom období herbicídom na báze glyphosatu. Pri všetkých troch technológiách obrábania pôdy sa pre sejbu kukurice používala sejačka Kinze 2000 a pre sejbu pšenice, jačmeňa, sóje sejačka Great Plains. Okrem rozdielneho spôsobu obrábania pôdy bol pri všetkých ostatných zásahoch pri všetkých technológiách dodržaný princíp pokusníckej rovnosti. Uvedené technológie boli uplatňované vo všetkých plodinách osevného sledu po celú dobu od roku 2004, čo znamená. že všetky plodiny osevného postupu boli rotované bez prerušenia v každej z uvedených troch technológií.
Pôdoochrannými technológiámi obrábania pôdy sa Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach zaoberá od roku 1998, pričom ich uplatňuje v sústave pevného striedania plodín. V príspevku sú uvedené výsledky pokusu z rokov 2005 - 2009. Kukurica na zrno sa pestovala v 4-honovom osevnom postupe: kukurica siata (na zrno) - jačmeň siaty jarný - sója fazuľová - pšenica letná f. ozimná na ťažkej fluvizemi glejovej (FMG) na experimentálnom pracovisku ústavu v Milhostove (Trebišov) v bezzávlahových podmienkach. Pracovisko sa nachádza v centrálnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 101 m. Fluvizeme glejové sú ťažké, ílovito-hlinité pôdy s obsahom ílovitých častíc nad 50 %, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú ich agronomické využitie. Pokusné plochy sú odvodnené, so stredným obsahom prístupného fosforu a draslíka, vysokým obsahom vápnika a horčíka, stredne humózne a slabo kyslé. Popri konvenčnej (klasickej) agrotechnike (KA) - podmietka, ošetrenie podmietky, jesenná orba, jarná príprava pôdy kyprením, sa porovnávala minimalizačná agrotechnika (MA) - jednorázové kyprenie pôdy radličkovým kypričom do hĺbky 0,1 m na jeseň alebo na jar pred sejbou a priama sejba do neobrobenej pôdy (PS) - žiadne kyprenie pôdy od zberu predplodiny do zberu kukurice. Ničenie biomasy burín sa v pôdoochranných technológiách (MA, PS) vykonávalo v jesennom alebo jarnom období herbicídom na báze glyphosatu. Pri všetkých troch technológiách obrábania pôdy sa pre sejbu kukurice používala sejačka Kinze 2000 a pre sejbu pšenice, jačmeňa, sóje sejačka Great Plains. Okrem rozdielneho spôsobu obrábania pôdy bol pri všetkých ostatných zásahoch pri všetkých technológiách dodržaný princíp pokusníckej rovnosti. Uvedené technológie boli uplatňované vo všetkých plodinách osevného sledu po celú dobu od roku 2004, čo znamená. že všetky plodiny osevného postupu boli rotované bez prerušenia v každej z uvedených troch technológií.
Pokusné roky sa odlišovali priebehom teplôt vzduchu a výškou zrážok. Pre hodnotenie sme použili údaje z meteorologickej stanice Milhostov (zo siete SHMÚ Bratislava). Vegetačné obdobie jednotlivých rokov (apríl - september) sme vyhodnotili z hľadiska úhrnu zrážok (porovnávané k 30-ročnému dlhodobému priemeru, tzv. normálu - DN) a priemerných teplôt (porovnávané k 30-ročnému dlhodobému priemeru - DP) nasledovne: v roku 2005 - veľmi vlhké vegetačné obdobe na hranici extrémne vlhkého (139 % DN) a teplotne normálne (104 % DP), v roku 2006 - vlhké (116 % DN) a teplotne normálne (107 % DP), v roku 2007 - vlhkostne normálne (94 % DN) i teplotne normálne (112 % DP), v roku 2008 - vlhkostne normálne na hranici vlhkého (110 % DN) a teplotne normálne (104 % DP), v roku 2009 - veľmi suché (75 % DN) a teplotne normálne na hranici teplého (111 % DP). V pokusných rokoch - od roku 2005 do roku 2009 - sa vo vegetačnom období prejavila tendencia premenlivosti úhrnov zrážok a ich nerovnomerného rozdelenia a zvyšovania priemernej teploty vzduchu.
Získané úrody zrna kukurice sú uvedené v tabuľke 1 a v grafe 1.
Tabuľka 1: Úroda kukuričného zrna v závislosti od spôsobu obrábania pôdy (v t.ha-1 pri 86 % sušine)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KA - konvenčná (klasická) agrotechnika, MA - minimalizačná agrotechnika, PS - priama sejba do neobrobenej pôdy
| Graf 1: Vývoj úrod zrnovej kukurice pri rozdielnych spôsoboch obrábania pôdy |
Najvyššia úroda kukurice sa v pokusných rokoch sa dosiahla pri konvenčnej agrotechnike, mierne nižšia pri minimalizačnej agrotechnike a najnižšia pri priamej sejbe do neobrobenej pôdy. Úroda pri minimalizačnej agrotechnike bola oproti konvenčnej agrotechnike v pokusných rokoch nižšia od 0,35 do 1,26 t.ha-1 a pri priamej sejbe do neobrobenej pôdy v porovnaní s konvenčnou agrotechnikou nižšia od 1,10 do 2,00 t.ha-1. Pri minimalizačnej agrotechnike sa pri porovnaní so sejbou do neobrobenej pôdy dosiahla úroda kukurice vyššia od 0,74 do 1,55 t.ha-1.
Náklady, kalkulované podľa cenníka prác CENEKON, pri troch uvedených diametrálne odlišných spôsoboch obrábania sú prezentované v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Operácie obrábania pôdy a kalkulované náklady (€.ha-1)
|
Oproti konvenčnej agrotechnike boli pri minimalizačnej agrotechnike hektárové náklady nižšie o 112,- € (o 44 %) a pri priamej sejbe do neobrobenej pôdy nižšie až o 158,- € (o 62 %).
Celkové ekonomické zhodnotenie prínosov minimalizačnej agrotechniky a priamej sejby do neobrobenej pôdy v porovnaní s konvenčnou agrotechnikou je uvedené v tabuľke 3.
Tabuľka 3: Náklady a výnosy pri pestovaní kukurice v závislosti od spôsobu obrábania pôdy
KA - konvenčná (klasická) agrotechnika, MA - minimalizačná agrotechnika, PS - priama sejba do neobrobenej pôdy
Kalkulovalo sa s dosiahnutou úrodou (jej vzájomnými rozdielmi) pri nákupnej cene zrna kŕmnej kukurice 148,86 €.t-1 a úsporou nákladov v dôsledku vynechaných operácií. Vykalkulovaný zisk je prírastkom alebo stratou na výnose.
V rokoch 2005 - 2009 pri skúšaných pôdoochranných technológiách, minimalizačnej agrotechnike a priamej sejbe do neobrobenej pôdy, sa vo všeobecnosti dosiahla aj nižšia úroda zrna a tým aj nižší výnos z produkcie. Napriek nižším nákladom pri nich sa v porovnaní s konvenčnou technológiou vyprodukovala strata. Z piatich pokusných rokov bola zisková len minimalizačná technológia v roku 2006 - zisk 139,- €.ha-1 a v roku 2007 - zisk 60,- €.ha-1.
Minimalizačná technológia v troch pokusných rokoch (2005, 2008, 2009) a priama sejba do neobrobenej pôdy vo všetkých piatich rokoch pri uvedených kalkuláciách bola stratová a strata sa pohybovala od 6,- do 185,- €.ha-1.
Závery: Na agronomicky menej vhodnej ťažkej fluvizemi glejovej sme pri použitých pôdoochranných technológiách pestovania kukurice, minimalizačnej agrotechnike a sejbe do neobrobenej pôdy, v dlhodobom pokuse striedania plodín v pokusných podmienkach dosiahli oproti konvenčnej agrotechnike nižšie úrody zrna kukurice. Pri nami kalkulovanej nákupnej cene zrna kukurice na kŕmenie, bolo jej pestovanie v porovnaní s konvenčnou agrotechnikou menej výhodné. Vypočítaná strata oproti konvenčnej agrotechnike sa pohybovala v rozmedzí od 6,- do 185,- €.ha-1. Odhliadnuc od uvedeného ekonomického záveru však treba brať do úvahy iné výhody pôdoochranných technológií, predovšetkým ich dlhodobý pôdoochranný efekt, ktorý sa nedá priamo ekonomicky vyčísliť. Pôdoochranné technológie znižujú tiež aj nákladovosť výroby. Preto v prípadoch, keď nie je pri rozhodovaní pestovateľa rozhodujúca výška dosahovanej úrody, uvedené okolnosti môžu za určitých podmienok byť rozhodujúcimi kritériami ich použitia.
Vystavené 15.1.2013
